Hodnotenie energetickej náročnosti domov v minulosti vychádzalo predovšetkým zo spôsobu a účinnosti vykurovania, ako aj z tepelných strát. Z tohto hľadiska sa označoval ako nízkoenergetický dom taký, ktorý ušetrí 60 – 70 % nákladov na vykurovanie oproti bežnému štandardu. V súčasnosti sa berie vždy do úvahy dom ako celok, teda s celkovou spotrebou energie potrebnou na bežnú prevádzku. Za nízkoenergetický dom sa považuje taký, ktorý potrebuje dodávať teplo na vykurovanie v množstve maximálne 50 kWh/m² úžitkovej plochy za rok a v pasívnom dome neprekročí hranicu 15 kWh/m² za rok, čo je však iba jedna z viacerých náročných požiadaviek. Preto je dôležité myslieť komplexne „nízkoenergeticky“ alebo aj „pasívne“ už pri príprave stavby.
Zásady 1 až 5 si prečítate v 1. časti článku
Zásada č. 6
Vykurovací systém treba ušiť na mieru
Všeobecný systém, ktorý by sa dal štandardne aplikovať do nízkoenergetických domov neexistuje. Vykurovací systém a celkový spôsob ohrevu vzduchu a vody v dome by mal byť súhrnom zhodnotených možností a tie sú v každom prípade iné. Základným princípom musí byť racionálne hospodárenie s energiou, potrebnou jednak na vykurovanie, prípravu teplej vody a tiež na prevádzku elektrospotrebičov. V nízkoenergetických domoch nejde totiž o bežný prístup zásobovania teplom, ale skôr o pokrytie zvyškovej potreby tepla.
Vhodné je skombinovať pasívne a aktívne využívanie slnečnej energie, optimálne zvolený vykurovací systém, predovšetkým nízkoteplotný, alebo ideálne teplovzdušný a regulované vetranie so spätným získavaním tepla. Uprednostnené by malo byť využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Dôležitý je však správne navrhnutý systém, ktorý nie je zbytočne preplnený predraženými technológiami, len preto, že sa to tam predsa dáva. Napríklad slnečné kolektory na ohrev vody majú zmysel skôr vo väčších domácnostiach, kde je vyššia spotreba teplej vody, prípadne na ohrev vody v bazéne. Ak sa majú využívať aj na podporu vykurovania, treba tomu prispôsobiť vykurovací systém a tu sa začína strácať konečný ekonomický efekt.
Predstava energeticky nezávislého rodinného domu je v súčasnosti veľmi lákavá, a to nie len z finančného hľadiska, ktoré nie je nezanedbateľné, ale aj z ekologického a citlivého prístupu k prírode.
Systémy vykurovania využívané v nízkoenergetických domoch:
– teplovzdušné vykurovanie – systém riadeného vetrania, kozubová vložka a podobne,
– systém využívajúci ako zdroj biopalivá – biomasu,
– tepelné čerpadlá,
– solárne hydrotermické systémy,
– solárne fotovoltické systémy,
– systém pre využívanie fosílnych palív – kondenzačný plynový kotol,
– elektrické systémy na pokrytie zvyškovej potreby tepla, napríklad aj vodná alebo veterná elektráreň.Tepelné čerpadlo je zariadenie, ktoré umožňuje odoberať energiu z okolitého prostredia, prevádzať ju na vyššiu tepelnú hladinu a odovzdávať ju zariadeniam – vykurovacím telesám, výmenníkom a podobne – s cieľom vykurovania a ohrevu teplej vody. Využíva tie isté fyzikálne zákony ako chladnička alebo klimatizačná jednotka s tým, že dokáže nielen vyrábať teplo, ale aj chladiť.
Tepelné čerpadlá tým, že využívajú nízkopotenciálne teplo z okolitého prostredia (vzduch, voda, zem a pod.) a premieňajú ho na využiteľné teplo, predstavujú klasický protiprúdový výmenník. V priemere je u nás za rok okolo 100 daždivých a zamračených dní, počas ktorých nemožno využívať ekologické služby slnečných kolektorov, tepelné čerpadlá však pracujú aj v takýchto podmienkach a dokážu zabezpečovať potrebné teplo kedykoľvek. Zaručujú o 15 % viac ušetrenej energie ako ostatné dostupné nevyčerpateľné zdroje energie a vykurovací systém s ich použitím zaručuje až 50–percentnú využiteľnosť získanej energie.
Odborne navrhnuté a nainštalované tepelné čerpadlo prináša dlhodobú úsporu nákladov na vykurovanie. Chladenie tepelným čerpadlom v letnom období je úspornejšie a zdravšie ako použitie klimatizácie.
Zásada č. 7
Vetranie treba mať pod kontrolou
Nevykašlite sa z úsporných dôvodov na systém vzduchotechniky v nízkoenergetickom dome. Keď sa chystáte investovať do perfektnej izolácie a neprievzdušnosti obvodového plášťa domu, nútené vetranie by malo byť samozrejmosťou. Vetranie oknami je energeticky neefektívne a málo vetraný priestor s dokonale utesneným obvodovým plášťom môže prinášať problémy. Ak dom výpočtovo spĺňa kritériá energeticky pasívneho domu, nerealizovanie vetracieho systému ho posunie na úroveň nízkoenergetického domu. Rovnako pri nízkoenergetickom dome sa nedajú zaručiť nízkoenergetický štandard bez vetracieho systému Správne realizované zariadenie vzduchotechniky zlepšuje aj kvalitu vzduchu, jeho prevádzka je tichá a hygienická. Najefektívnejšie je využitie riadeného vetrania so spätným využívaním tepla.
* článok pokračuje pod formulárom *
Výhody núteného vetrania s rekuperáciou:
– vždy čerstvý vzduch vo všetkých miestnostiach
– odvádzanie zápachu
– odvádzanie nadbytočnej vlhkosti
– obmedzenie prievanu a nekomfortných výkyvov teplôt, ktoré vznikajú pri vetraní oknami (v zime nepríjemný chlad, najmä na nohy, a v lete prehrievanie priestoru)
– vylúčenie zbytočného prenikania hluku z vonkajšieho prostredia
– filtrácia vzduchu, odstránenie alergénov a prachu
– energetická úspora
Zásada č. 8
Súčinnosť užívateľa a domu – nízkoenergetický a pasívny dom treba vedieť užívať
Nízkoenergetický a pasívny dom má zmysel pre tých, ktorí vopred vedia, čo môžu od neho očakávať a hlavne, ako ho užívať. Kvalifikovaná obsluha, správne ovládanie technických zariadení, súčinnosť s nimi, rešpektovanie ročných období a striedania dňa a noci – iba tak budete naplno využívať jeho vymoženosti. Ak je niekto zvyknutý na prekúrené priestory bytu a pobyt doma v ľahkom oblečení, chvíľu mu bude trvať, kým si zvykne na zdravších 20 maximálne 22 ˚C v nízkoenergetickom dome.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Rovnako zvyk spávať pri otvorenom okne treba prehodnotiť, pretože riadeným vetraním sa dá udržiavať v miestnosti príjemných 20˚C aj s čerstvým vzduchom. Ak chcete mať vyššie teploty vnútorného vzduchu, treba túto požiadavku premietnuť do celkového konceptu domu hneď od začiatku. Je dôležité vedieť, že pri udržiavaní vnútornej teploty na úrovni 20˚C je potreba vykurovacieho tepla najnižšia. Ak zvýšite požiadavku na vnútorné teplo o jeden stupeň, zvýšite tým potrebu vykurovacieho tepla o 6 % a ak chcete mať doma 26 ˚C, tak počítajte s potrebou tepla vyššou o 500 %. Aj rozdielne teploty v miestnostiach treba riešiť už od prípravy konceptu, pretože táto požiadavka si vyžaduje osobitné opatrenia, napríklad lokálne vykurovacie telesá.
Netreba zabúdať ani na efektívne využívanie elektrickej energie, a to v podobe úsporných zariadení, domácich spotrebičov, osvetlenia a podobne.
Zásada č. 9
Ruka v ruke s ekológiou
Pri výstavbe nízkoenergetických a pasívnych domov by nemalo ísť len o ušetrené peniaze na vykurovanie, dôležité je vedieť, že už minimálne alebo žiadne využívanie neobnoviteľných zdrojov energie prináša ekologický efekt. Nemali by sme však ostať iba pri tom, ale naše správanie by malo dostať ekologický rozmer v tom, že pri výstavbe dáme prednosť materiálom a technológiám, ktoré šetria životné prostredie a využívaniu obnoviteľných zdrojov.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Dom z tehly vám prinášajú
Podobné články
Materiál na výstavbu nízkoenergetického domu
Nízkoenergetický bungalov – stavba, ktorá ušetrí
Cena pasívneho domu: Je drahý či lacný?
Nízkoenergetický dom sa stáva samozrejmosťou
Dobré rady pri stavbe nízkoenergetického domu
4 neoceniteľné rady pred stavbou domu
Je nutné zatepľovať tehlu? Pre zdravie rozhodne nie!
Ako začať stavať dom? Pozrite si veľký manuál
