Príjemný, tak akurát veľký bungalov dnes leží v tesnej blízkosti golfového ihriska. „Keď k nám prídu majstri alebo iní cudzí, myslia si, že sme milionári, keď z terasy pozorujeme život na golfovom ihrisku. Pravda je taká, že v čase, keď sme pozemok kupovali, tu nebolo nič, iba roľa,“ smeje sa Ivica, domáca pani. Zdá sa, že dávna kúpa sa oplatila.
Od začiatku vedeli, že nechcú obrovský dom s poschodím, v ktorom sa len nachodia. Chceli, aby všetci členovia domácnosti mali k sebe blízko, a to doslova.
Nízkoenergetický bungalov s úžitkovou plochou okolo 140 m² našli u projektantky Ing. Natálie Voltmannovej. Páčila sa im orientácia domu, ktorá bola ako presne ušitá na ich pozemok, ako aj samotný vizuál šikmých okien a vysoké šikmé stropy. Pri výbere projektu zohral úlohu fakt, že nočná časť bola oddelená od tej dennej, ktorá mala smerovať k nádhernému výhľadu na jazero.
Tehla je základ
„Chceli sme, aby bol celý dom z prírodných materiálov – nič iné sme si ani nevedeli predstaviť,“ vysvetľuje sympatická majiteľka. „V prvom rade sme si vybrali tehlu. Ako sa rozpočet na výstavbu navyšoval, z predstáv sme síce upúšťali, no tehla zostala, to je základ,“ zdôrazňuje.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Márne hľadanie
Po vybavení potrebných papierov sa mohli pustiť do stavby. Stavebné povolenie im pomohol vybaviť investor areálu. Ostatné bolo na nich. A tak sa pustili do hľadania firmy, ktorá by im ich sen zrealizovala. Nastalo obdobie zháňania kontaktov, pričom nik nechcel nikoho odporučiť, každý koho poznali, sa sťažoval na neprofesionalitu. Podobne dopadli pri hľadaní stavebného dozoru. Po množstve stretnutí a nedobrých referencií hľadanie vzdali s tým, že to nejako zvládnu bez neho.
Nie každý si robí svoju prácu poctivo
Ani ťažké hľadanie ich neodradilo a stále si mysleli, že každý si robí svoju prácu poctivo, tak, ako to robia aj oni sami, a stavbu domu zverili vybratej stavebnej firme. Nebol dôvod sa obávať – firma stavala aj vedľajší dom, susedia boli spokojní, skúsenosti so stavbou z brúsenej tehly mala firma tiež. Nuž, ale sklamanie sa deň odo dňa zväčšovalo. Teraz už Ivica s Martinom vedia, že stavebný dozor predsa len potrebovali. Stavebná firma situáciu využila, a hoci cenové ponuky hovorili o tých najlepších a najdrahších materiáloch, reálne z nich použili len zlomok. Niečo dali lacnejšie, ako bolo v pláne, čo sa dalo, vynechali úplne.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Takéto neférové konanie sa nemohlo skončiť inak ako ukončením spolupráce. Stavebná firma stihla dokončiť hrubú stavbu. Na nešťastie mali Martin s Ivicou už vypovedaný prenájom bytu, v ktorom dovtedy bývali. Takže im nezostávalo nič iné, len aby si mladí majitelia vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce najlepšie, ako vedeli. Od toho momentu si stavebné firmy (či skôr stavebné partie) najímali len na tie väčšie práce. Výstavbu tak mali lepšie pod kontrolou.
Keďže však s koordináciou stavebných prác nemali žiadne skúsenosti, dochádzalo k prestojom a ich sen o nasťahovaní ešte na jeseň v roku 2011 sa pretiahol do apríla 2012. Ale všetko zlé je na niečo dobré a vďaka tejto stavbe sa čo-to naučili o materiáloch, stavbe. Teraz vedia, čo a kde v dome je.
Vytúžené sťahovanie
Kolaudáciu už zvládli sami. „Niekedy som mala pocit, že som Marťan a nerozumiem reči úradov,“ spomína Ivica. „Dostali sme papier s povinnými prílohami, z ktorých sme nakoniec veľa nepotrebovali. No ja v domnienke, že ich mať musíme, som ich od úradov pýtala. Ale zvládli sme to, a tak sme sa nasťahovali,“ dodáva mladá domáca pani teraz už s úsmevom.
„Keď sa tak obzriem, nie som si istá, čo by sme dnes urobili inak. Ak by sme to nechali na firmu a nezačali sa do toho motať, určite by sme si ušetrili kopec nervov. Takto sme ale ušetrili veľa peňazí a vieme, ako dom funguje,“ konštatuje.
Precíznosť domácej panej
Pôdorysné usporiadanie domu je jednoduché. Napravo od vstupu je kuchyňa spojená s obývacou izbou s komfortnými zasklenými plochami a výstupom na terasu.
Vľavo od vstupu je súkromná zóna. Na začiatku chodby je toaleta pre návštevy, kúpeľňa, na konci chodby sú detské izby a spálňa, cez ktorú sa prechádza do malej pracovne.
Tá sa ale na prácu v súčasnosti veľmi nevyužíva. „Odkedy máme deti, pracujem iba v obývačke,“ usmeje sa Ivica – starostlivá mama dvoch maličkých detí. Izba ale nezíva prázdnotou. Pri pohľade na do detailu rozdelené šanóny žasnem nad pedantnosťou domácej panej. „Ja musím mať vo všetkom poriadok,“ usmieva sa. „A Martin si už zvykol a pochvaľuje si, že keď niečo hľadá, presne viem, kde čo je,“ dodáva.
Interiér domu dotvárala Ivica. „Zo začiatku sme vôbec nemali predstavu, ako to tu bude vyzerať. Farby, tvary, všetko bolo na míle vzdialené tomu, ako to tu vyzerá dnes. Listovala som v časopisoch, pátrala po nete. Nám obom sa napríklad nepáčila zelená a nakoniec je to tu zelené ako na futbalovom ihrisku,“ smeje sa a dodáva, „všetko sa začalo vynárať tak nejako spontánne. Čo som istotne vedela bolo, že musíme mať veľkú kuchyňu, na ktorej sa šetriť nebude.“ Návrh projektantky preto upravili za pomoci začínajúceho architekta za naozaj symbolickú sumu. „Ale výsledok stál za to. Keď sme prvýkrát videli návrh, obaja sme sa na seba pozreli, že toto nie. Na druhý deň sme sa začali pohrávať s myšlienkou všetkého čistého a uprataného, čo mňa osobne nakoniec dostalo,“ vysvetľuje Ivica. Martinovi sa páčila vízia, že to bude iné ako väčšina katalógových interiérov. A tak dostali prvotnú myšlienku, ako bude vyzerať ich dom zvnútra. „Vybrali sme si rozmiestnenie, farby a detaily sme vymysleli my,“ dodáva.
Zrazu všetky vízie, nápady začali zapadať jeden do druhého a jednotlivé izby naberali siluetu. „Všetok nábytok okrem niekoľkých skríň je vyrobený na mieru podľa našich predstáv,“ vysvetľuje Ivica a dopĺňa: „len detská izba je z Ikey, deti čochvíľa podrastú, budú mať iný nábytok.“ So sestrou potom vymýšľali a realizovali detaily a doplnky, ktoré teraz zdobia steny a zákutia domu.
Chodba v súkromnej zóne patrí fotografiám z rodinných výletov. Fototapeta na stene oproti je tiež vyrobená podľa fotografie, ktorú dodali Martin s Ivicou.
Príjemné bývanie v malej dedinke
Mladá rodina býva v dome necelých päť rokov. Hoci na dome je ešte stále čo dokončovať a dolaďovať, s istotou vedia povedať, že sa im podarilo vytvoriť si úžasné miesto na život.
Sťažujú sa azda len na vzdialenosti, na ktoré v malej dedinke v blízkosti hlavného msta neboli pripravení. Majú dve autá, čo im umožňuje väčšiu flexibilitu. „Viaceré susedy ale normálne fungujú aj bez auta, MHD tu jazdí bez problémov,“ dopĺňa Ivica. Aké to bude, keď deti budú chodiť do škôl a na krúžky, ešte posúdiť nevie.
Nuž veru, bývanie vo vlastnom dome (navyše vedľa golfového ihriska) prináša svoju daň. No celkom isto sa nemôžu sťažovať na hluk a ani sa nemusia báť, že keď deti vybehnú pred dom, okamžite ich ohrozí uháňajúci kamión.
Dom v kocke
- Výstavba domu: 2010 až 2012
- Plocha pozemku: 751 m²
- Zastavaná plocha domu: 171 m²
- Úžitková plocha domu: 138 m²
- Rozpočet stavby: 95 000 € s DPH
- Konštrukcia domu: obvodové múry z brúsených keramických tvárnic s hrúbkou 25 mm, zateplené polystyrénom hrubým 15 cm; vnútorné nosné múry hrubé 25 cm, vnútorné priečky hrubé 12,5 cm
- Strecha: betónová krytina Bramac
- Okná a vchodové dvere: Rehau Geneo
- Vykurovanie: podlahové, kondenzačný kotol značky Buderus
Celá galéria
24 obrázkov v galérii
Podobné články
Môj domPoschodie vyzerá ako tradičný vidiecky dom, ale na prízemí čosi nesedí. Postaviť takú netypickú stavbu mali architekti dobrý dôvod
ASB.skDrevodom bez zbytočných okázalostí využil potenciál komplikovaného terénu
ASB.skSúkromie v tieni duba: Átrium dodalo rodinnému domu v hustej zástavbe pocit súkromia
ASB.skDom X z betónu – španielska odpoveď na udržateľnosť