Napriek svojej malej rozlohe sa zaraďuje medzi skvosty Toskánska. Má nezameniteľnú atmosféru. Dokáže sa tu na chvíľu „zastaviť čas“, ktorý nás vráti o niekoľko storočí späť. Miestnou zvláštnosťou sú najmä stredoveké obranné obytné veže, slúžiace vtedajšej bojaschopnej mestskej šľachte. Pôvodne ich bolo 72. Dnes môžeme z nich obdivovať už len štrnásť. Väčšinou mali reprezentačné prízemie, ktoré často nebolo prepojené s hornými podlažiami. Podlažia boli spojené podobne ako hradné veže iba vyťahovacími schodmi alebo obdobným zariadením. Za povšimnutie stoja stredoveké paláce, katedrála z roku 1148 a radnica, pretkané dielami z výtvarného umenia.
Mesto San Gimignano pôvodne stojí na základoch malého etruského osídlenia datovaného už z helénskeho obdobia (od 3. až 2. storočia pred n. l.). Jeho história sa začína okolo 10. storočia. Je spojená s menovaním Biskupa z Modeny, ktorý zachránil mesto pred vpádmi barbarských skupín. V stredoveku sa stalo miestom veľkého rozvoja v oblasti umenia, ktoré sa premietlo vo výzdobe v kostoloch, palácoch a kláštoroch. Rozvoj napredoval najmä v oblasti ekonomiky, kultúry a obchodu hlavne vďaka dobrej geografickej polohe a franskej ceste – Via Francigena, ktorá tadiaľto prechádzala a spájala Rím s ostatnou časťou Európy.
V roku 1199 sa mesto oslobodilo spod lénnej nadvlády Biskupa z Volterry. Nasledoval hospodársky rozmach. V dôsledku boja proti Biskupovi z Volterry a medzi susednými hraničiacimi osadami vznikali vnútorné rozpory a rozštiepenia medzi stúpencami a prívržencami rodov Ardinghelli (Welfen, Guelfen) a Salvucci (Ghibellinen). Vzájomné boje bohatých rodov, preukazovanie ich bohatstva a sily sa odrazilo v budovaní obranných veží, ktorými sa San Gimignano už vtedy odlišovalo od iných stredovekých miest. V roku 1348 postihla mesto hrozná morová epidémia, ktorá spôsobila úbytok obyvateľstva. Hospodárstvo a obchod v San Gimignane dostali tvrdý úder. Ťažká kríza nakoniec priviedla mesto v roku 1352 pod nadvládu Florencie.
Prečítajte si tiež:
* článok pokračuje pod formulárom *
V nasledujúcich storočiach úplne upadlo. Jeho veľkosť, krása, veľkoleposť v umení a v architektúre sa stali lákadlom najmä dnes. Od roku 1990 je toto mesto súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V súčasnosti mesto ponúka veľa príležitostí na kultúrne vyžitie a možností dozvedieť sa o ňom viac prostredníctvom múzeí. Za zmienku stojí archeologické múzeum, ktoré dokumentuje históriu od Etruskov až po 18. storočie. Kto má rád moderné umenie, môže navštíviť galériu moderného a súčasného umenia Raffaele De Grada s dielami z Toskánska z obdobia 19. a 20. storočia. Na centrálnom námestí Piazza del Duomo vedľa Torre Grossa, najvyššej veže mesta, stojí mestský dom, jeden z najkrajších monumentov mesta, sídlo mestského múzea s obrazovou galériou, ktorý postavili v rokoch 1289 a 1298 a v 13. až 15. storočí sa viackrát rozširoval. Takisto Torre Grossa je prístupná, ponúka nezameniteľný pohľad na celé mesto a priľahlú krajinu, údolie Elsy až ku Chianti, pohoriu okolo Pistoie a na Alpy.
Čo myslíte, oplatí sa niekedy navštíviť toto mesto pretkané kameňom a tehlami?
Dom z tehly vám prinášajú
