Dejiny ťažby a spracovania soli v Prešovskom kraji siahajú do 16. storočia, hoci prvé písomné zmienky o výskyte slaných prameňov pochádzajú už z roku 1223. Solivar tvorí komplex technických objektov na ťažbu kamennej soli, čerpanie soľanky a varenie soli, ktoré sa neskôr prestavali. K najstarším objektom patrí šachta Leopold z roku 1572, z ktorej baníci vynášali soľ na povrch vo vedrách zavesených na chrbtoch po kaskádovitých rebríkoch. Neskôr boli vyhĺbené šachty Mária, Jozef a Ferdinand.
Ťažbu kamennej soli v šachte Leopold zastavil príval banských vôd v roku 1752. Po zatopení bane sa ťažila už len soľanka. Z dôvodu rozšírenia kapacity sa v roku 1800 postavila varňa František a o päť rokov neskôr varňa Ferdinand. Oba solivary pracovali až do roku 1924.
Varňa František vyhorela a varňu Ferdinand zbúrali. Po ukončení výstavby nového solivaru v roku 1925 sa spustila moderná ťažba s veľkokapacitnou výrobou.
V roku 1990 bola do pôvodnej budovy kooptovaná nová výrobňa soli – nadstavba vežového tvaru z tradičných materiálov, ako sú tehla, sklo a oceľ. V areáli sa dodnes využívajú štyri kovové cisterny (nádrže) na soľanku, odkiaľ putuje do úpravne.
Severná časť prízemnej tehlovej budovy je omietnutá, na západnej a východnej strane je ukončená murovaným tehlovým štítom. Najrozsiahlejšou stavbou je výrobňa soli, ktorá susedí so štvorpodlažnou tehlovou administratívnou budovou. Na južnej strane prilieha k výrobni soli sušiareň – v súčasnosti značne poškodené neomietnuté tehlové murivo je prekryté novou tehlou.
Za sušiarňou stojí samostatný tehlový komín, ktorý sa musel v roku 1994 znížiť o šesť polí, pretože bol staticky narušený v horných partiách. Súčasťou komplexu objektov je aj baliareň s modernou technológiou balenia soli. Pod baliarňou sa nachádza jeden sklad, ktorý pre nebezpečenstvo zrútenia oceľobetónového stropu značne poškodeného presolením konštrukcie v polovici 90. rokov 20. storočia zasypali štrkom a zaliali betónom.
Okrem uvedených objektov sa v areáli nachádzajú ďalšie tehlové budovy: administratívna budova, sklady, strojová dielňa a šatne.
Prečítajte si tiež:
Staršie aj súčasné objekty solivaru v Prešove, ako aj mnohé iné priemyselné stavby, sú dôkazom všestraných možností využitia tehly v architektúre. Jej výraz a charakter sú v úplnom súlade s funkciou stavby.
Väčšina objektov je v dobrom stavebnotechnickom stave. Staré objekty boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku a v súčasnosti sú súčasťou Slovenského technického múzea v Košiciach.
Podobné články
ASB.skPetra Marko: Musíme byť otvorení aj ťažkým diskusiám
Urob si sámPremýšľate o solárnych paneloch? Kedy je táto investícia výhodná a čo o nich treba vedieť
ZáhradaÚžitková záhrada v januári: Čo teraz urobiť pred štartom novej sezóny?
Môj domDom mal narušenú statiku, strecha bola na rozpadnutie. Ako vyzerá vnútro historickej budovy po premene, vás možno prekvapí