Docieliť pocit útulnosti si žiada vcítenie sa do osobnosti toho, komu dom bude domovom. „Majiteľ je originál. Vždy som mu vravel, že sa neuspokojí s katalógovým domom,“ vedie nás architekt Peter Abonyi príjazdovou cestou z mačacích hláv k napohľad nízkej nenápadnej stavbe. Pruhovaná mačka sa prihovára Marošovi, majiteľovi domu. Ten vie, že mačka svojím domácim dáva slobodu, lebo sama je slobodná. „Pes je verný a vernosť očakáva. Slobodne prísť a odísť je charakteristické nielen pre mačky, ale aj pre tento dom. Má viacero vstupov, prepojení,“ zamýšľa sa architekt, kým pozvoľna kráčame predzáhradkou.
„Záhradníkom som povedal základnú filozofickú premisu: kombinovať viac spôsobov a viac nápadov, ako je to vlastne na Slovensku zvykom, a oni potom sami dotvarovali zeleň, vybrali dreviny. Zasadili popínavé druhy, ktoré dokreslili fasádu najmä v časti skrytej pred pohľadmi okoloidúcich. Dom som navrhol ako obdobu žardiniéry. Potreboval roky, aby zarástol, aby sa zabýval zvnútra i zvonku.“ Siluetu priečelia trochu pripomínajúceho malé stavby Ďalekého východu sčasti zahaľuje pokojná kompozícia drevín. Nízko zostrihaný trávnik sa v dĺžke 35 metrov mierne zvažuje k domu. Tam sa cesta pretne s chodníkom nasmerovaným priamo do stredu stavby, kde sa zmení na dláždený dvorček a potom prejde do dreveného oblúkovitého mostíka končiaceho na zelenej terase. „Prístup k domu vznikol mimovoľne v duchu feng-šuej, hoci vtedy som nevedel nič o princípoch takéhoto navrhovania,“ spomína architekt Abonyi.
Majstri a remeslo
Dotýkam sa kamennej fasády a hneď mám vysvetlenie jej pôvodu: „Kameň sme doviezli z brehu Liptovskej Mary s povolením Povodia Váhu. Celá rodina remeselníkov ukladala murivo. To žiari pohodou, s akou majstri murovali. Podarilo sa im vytvoriť prírodnú štruktúru striedania tenších a hrubších vrstiev, občas vysunúť niektorý kus. Pôsobí to prirodzene a zodpovedá horizontálnemu vrstveniu domu. Len jednému z remeselníkov to nešlo ani od srdca, ani od ruky, tak ho ostatní nechali doma. Nevedel chytiť ten správny grif ukladania. Každý remeselník má svoj rukopis, ktorý by sa mal zladiť s konceptom domu. Stav duše človeka sa prenáša do remeselného spracovania. Remeslo sa v tomto prejavuje podobne ako architektúra, ktorá zrkadlí duchovné nastavenie architekta. Pri tejto stavbe sme priznávali použitý materiál a na mnohých miestach nezakrývali konštrukciu. Tehla, kameň, drevo, kovové prvky, hurdisky, drevené priehradové väzníky sú tu stále prítomné aj na pohľad. Ide o spôsob, ako sa v architektonickom vyjadrení držať priamosti a jednoduchosti. Viditeľné sú aj pozinkované skrutky. Veď majiteľ domu je vlastníkom zinkovne,“ ukazuje architekt detaily na garážových dverách.
Prečítajte si tiež:
Dobré zóny, tepláková obývačka a zeleň na streche
„Chcel som garáž, na ktorú nadväzuje lyžovňa a na ňu kúpeľne a detské izby. Všetci sme lyžiari, tak preto. Nechceli sme dom na ukazovanie, no predsa len sme mali predstavu, ako väčšina ľudí na Slovensku, že obývačka by mala byť v pohotovosti pre hostí. Vyriešilo sa to dvomi obývacími izbami. Jednou z nich sa stala reprezentatívna miestnosť v otvorenom priestore horného podlažia a druhou dolná, výsostne naša tepláková obývačka. Tak ako sme chceli, dom je z ulice nenápadný, a predsa má veľa miestností, úrovní, komunikačných zón a terasu, ktorá nadväzuje na hornú spoločenskú časť,“ hodnotí Maroš. „Terasa najprv nemala byť zastrešená, potom sme z nej chceli niečo ako obývačku do každého počasia. Počas stavby sme nikdy o projekte nezapochybovali, len som sa bál, ako urobíme z vtedajších materiálov zatrávnenú terasu na streche prvého podlažia. Napokon sme konštrukciu vystlali hydroizolačnou fóliou, podobne ako sa to robí v prípade bazénov. Vtedy sa takéto strešné riešenia nepredávali ako hotový systém. Skladbu zatrávnenej strechy sme doriešili sami podľa dostupných, ale u nás ešte praxou neoverených informácií. Našťastie, zemina a tráva teplotne stabilizujú strešnú hmotu a izolácia je tak chránená pred slnečným žiarením a výkyvmi teplôt. Po rokoch sa ukázalo, že vybudovať zatrávnenú terasu bolo naše najlepšie rozhodnutie. Tu raňajkujeme, obedujeme, večeriame, kým nám to počasie dovolí. Tešíme sa pohľadom na Vysoké a Nízke Tatry, na Kriváň.“
Zhoda a pohoda bez plota
„Čím väčší plot, tým vyzývavejšie stavba pôsobí. My sme chceli pravý opak. Ľudia, ktorí sem nepatria, sem neprídu, inštinktívne cítia, že dom je opatrovaný, má silného gazdu, ktorý sa oň a záhradu stará. Chodia tam, kde domy upadajú. Takýto dom je „blbuvzdorný“, kriminálnik očakáva niečo iné, formálne gesto v podobe jednoznačného plota, viditeľného zabezpečenia. Dom chráni jeho nenápadnosť. Mal byť elegantný, kultivovaný a najmä nenápadný z uličnej strany. Nemal sa prvoplánovo predvádzať. Kto ide ulicou, ten prakticky nevníma hmotu tohto domu,“ zhodnú sa majiteľ s architektom. Všetky prvky – prehnutá strecha, mostík, oporný múr, prieluky, schodíky a rampa, ktorá sa dvíha zo záhrady až na terasu, – mali miesto a tvar už v prvom návrhu. „Od začiatku boli kompletne v koncepte, ktorého sa Maroš dôsledne držal, nebolo ho treba k tomu nútiť. V momente, ako som návrh odovzdal, vedel som, že tento dom prijal. Neviem, či si to, Maroš, pamätáš, najprv to bol pre teba šok, urobil si také svojrázne gesto, ktoré mohlo byť aj odmietnutím, a potom si povedal: Toto je môj dom! Človek by čakal po takom geste otázku, ale Maroš nie, hneď bol rozhodnutý. Vysvetľujem si to tak, že má silnú intuíciu, nepotrebuje si precítené vysvetľovať, jednoducho tomu verí. Vravím tomu praktická viera,“ hovorí architekt o začiatkoch stavby. „Je to veľký dom, potreboval veľa komunikačných zón, aby sme sa stále nevracali do jedného priestoru, ale mohli domom prechádzať, ako potrebujeme. Máme veľa možností, ako do neho vstupovať a vychádzať na oboch podlažiach – rampou, cez lavičku, hlavným vstupom, vstupom zo záhrady, garážou. Komunikačné zóny, ako ich Peter nakreslil, sa u nás jednoznačne osvedčili,“ prisviedča majiteľ.
Celá galéria:
Pridaj komentár