Ich rodina žije rušným pracovným i spoločenským životom medzi Bratislavou a Viedňou. Majú veľa priateľov, príbuzných a zvyk tráviť voľné dni v dome stráženom lužným lesom. „Ležatú“ architektúru ich domu zdôrazňuje vodorovný drevený obklad. Zasklenými stenami pozorujú vodnú hladinu, tešia sa výhľadmi na prírodnú scenériu brehov dunajského ramena.
Obľúbená jednoduchá forma
Chata stojí v lesnom poraste necelé desaťročie. Jej drevený obklad a aj ona sama časom dozreli do prostredia na brehu rieky. Stromy a rieka sú premenlivé, prírodná scenéria čarovná, striedanie intenzity svetla a farebných odtieňov modrej a zelenej sa tu nezunuje. Rodina nechcela architektúrou chaty zatieniť podoby prostredia, ktoré ich zlákalo k stavbe. Na dome nemali byť zbytočné odskoky, šikminy a už vôbec nie štylizácie. K prostému tvaru a vodorovným líniám si vybrali prírodné materiály. Povrchom tak prisúdili farebnosť príbuznú rieke a lužnému lesu. Dom spočiatku prekvapil susedov a známych jednoduchou formou a priamočiarou architektúrou. Potom väčšina z nich uznala, že prírodné materiály poľudštili hranatosť domu, miestnosti sú plné svetla a veľké zasklené steny odrážajú toľký kus okolitej prírody, že tá akoby domom prestupovala, prijímala ho za svoj. Interiér chaty sa výhľadmi otvoril rieke.
„Neexistuje priestor lepší alebo horší, existuje len lepšie alebo horšie riešenie. Motivujú ma priestory, ktoré by som zaradila do kategórie zložité. Privedú ma k riešeniam, ktoré posunú moju tvorbu o kus ďalej.“
Andrea Očková, architektka, interiérová dizajnérka
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Na stĺpoch
Stavali na nesúdržnom podloží, na mieste, kde sa voda z rieky bez výstrahy v nepravidelných intervaloch vylieva. Bol to dobrý dôvod, aby stavbu založili na stĺpoch, ktoré prenášajú zaťaženie z konštrukcie domu na pilóty. Takéto základy má v okolí len málo starších domov. Po každej veľkej vode sa ich obyvatelia nanovo trápia s odstraňovaním škôd.
Chate na betónových nôžkach voda pri poslednej povodni len zľahka lízla brucho. To má zdvihnuté nad hladinou rozvodnenej rieky o viac ako pol metra. Pre meniace sa podmienky v podloží bolo treba rozhodnúť, či stĺpy budú masívnejšie alebo sa obytné miestnosti ocitnú na viacerých tenších nosných stĺpoch obutých do pilót. „Stĺpov máme viac. Takto nemuseli byť masívne a celá konštrukcia pôsobí odľahčene. Dbalo sa na to, aby usporiadanie stĺpov neprekážalo pri parkovaní auta a člna. Jednu malú miestnosť predsa len na prízemí máme. Odkladáme si v nej vodácke potreby, je tam aj priestor pre dielňu.“
Medzi výhľadom a kozubom
Okolo jedálenského stola sa rozohrala dispozícia kuchyne s ostrovčekom. „Rozmiestnenie obývacieho nábytku sa sústredilo medzi výhľadom na rieku a kozubom v strede miestnosti,“ potvrdili manželia, ktorí sa od začiatku tešili na veľký presvetlený priestor. Jedáleň, kuchyňa a obývačka sa už v návrhu spojili do uceleného interiéru. Architektka obohatila spoločenskú zónu aj o možnosť rozšírenia o ďalšiu miestnosť: „V spálni stačí odtiahnuť posuvné dvere a stane sa súčasťou celého priestoru. Stredobodom interiéru sú prírodné živly – oheň i voda sú prítomné, rovnako ako obraz úrodnej zeme a čistého vzduchu. Na kozub vidno z každého miesta obytného priestoru, dokonca aj zo spálne.“
Autorka o dome pri vode
„Konštrukčne sme museli začať na pilieroch až vo výške dva a pol metra. Ak by sme chceli pridať ešte zošikmenú strechu, dostali by sme sa s domom minimálne do deväťmetrovej výšky. Nechceli sme, aby dom trčal. Kraj je tu rovinatý, preto sem patrí jednoduchá a funkčná architektúra. Obvodové murivo je z tehly, na povrchoch sa strieda bridlica, dub a agát. Agátové drevo, ktoré sa použilo na vonkajších obkladoch, je v našich podmienkach prirodzené. Rastie u nás. Navyše, dobre sa znáša s vlhkom a vodou. Nechceli sme vnášať do nášho prostredia cudzokrajné dreviny.“
Celá galéria:
Pridaj komentár