Pre tento dom z 20. rokov minulého storočia je príznačná priam parížska noblesa, jedinečná kombinácia prirodzenosti a sofistikovanosti, ktorá je taká typicky francúzska (a neskutočne náročná na napodobnenie). Postavili ho pritom stovky kilometrov od francúzskych hraníc. Všetko vysvetľuje pôvod majiteľov domu – francúzskej interiérovej architektky Emmanuelle Sebillet a talianskeho architekta Patricea Taravellu.
Emmanuelle je svetobežníčka, ktorá však ostáva spojená s rodinou a priateľmi, a pravidelne absolvuje cesty na blšie trhy vo Francúzsku a ďalších európskych mestách, kde s obľubou nakupuje pre svojich klientov. Patrice často cestuje nielen do francúzskej metropoly, ale aj do Florencie, kde v súčasnosti spolupracuje na obnove renesančnej vily.
Interiéru ich domu dominujú zberateľské a dizajnové kúsky, pozoruhodné starožitnosti, zaujímavé umelecké diela a nábytok vyrobený na mieru. To všetko je premyslene usporiadané tak, aby malo oko vždy na čom spočinúť a zároveň aby interiér odrážal osobnosti majiteľov domu. „Byť raz sama sebe klientkou bolo veľmi oslobodzujúce,“ usmieva sa Emmanuelle.
Praktická zhoda
Dalo by sa predpokladať, že ak sa stretnú dvaja ľudia s vyhraneným estetickým cítením, môže to vyústiť do konfliktu. Emmanuelle a Patrice sa však pri hľadaní aj zariaďovaní domu absolútne zhodli.
Vybrali si prízemnú stavbu vo viktoriánskom štýle s tromi spálňami a veľkým otvoreným denným priestorom. Ich prvou úlohou bolo definovať vo svojom novom domove tri hlavné zóny: priestor pre dospelých zahŕňa spálňu rodičov so susediacou kúpeľňou, pričom z oboch miestností je prístup na „tajný“ dvor (s minirozlohou 4 × 3 m), detská zóna pre dcéru Luciu a synčeka Uga pozostáva z malej herne, dvoch spální a kúpeľne, no a napokon je tu priestor, v ktorom si všetci môžu užívať spoločné chvíle – tvorí ho otvorená obývačka spojená s jedálňou a kuchyňou a z nej prístupný dvor vysadený bujnou zeleňou. „Keďže ide o rodinný dom, tieto zóny sme jasne vymedzili. Členenie je pritom veľmi prirodzené: spoločná obytná zóna tvorí srdce celého domu, priestory pre dospelých sú vedľa nej a detská zóna za ňou. Všetci sa máme kde stretnúť, no môžeme sa aj utiahnuť do ústrania,“ vysvetľuje Emmanuelle.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Materiály, farby, štruktúry
* článok pokračuje pod formulárom *
Základ interiéru vytvorila kombinácia neomietnutých tehál, načierno natretej ocele a zvláštnej farby stien inšpirovanej odtieňom lepenkových škatúľ. Emmanuelle a Patrice si ju nechali namiešať na mieru a nazvali ju kraft. Výsledok je poctou historickému obdobiu, v ktorom bol dom postavený, a zároveň vzhľadovo približuje interiér priemyselnému skladu. „Dosiahnuť správny odtieň ,lepenkovejʻ farby bolo náročné a nemenej zabrať nám dala aj obnova tehlového muriva. Vyžadovala si priam nekonečnú trpezlivosť,“ spomína Emmanuelle.
Dôležité pritom bolo vyrobiť rovnakú maltu, aká sa v tejto oblasti používala v minulosti – obsahovala hlinu, piesok a drvené lastúry. „Bolo mi do smiechu, keď bol u nás na návšteve známy práve v čase, keď sme dosiahli želaný farebný odtieň a konzistenciu malty, a spýtal sa, kedy stenu omietneme.“
Farebnú paletu zjemňujú nabielo natreté drevené podlahy a biela zároveň prevláda aj na nábytku a doplnkoch. „Hrali sme sa s odtieňmi bielej a béžovej, ktoré sme ozvláštnili rozličnými textúrami – jednoduchými, zaujímavými, hrubými, jemnými, chladnými, teplými… Zámerom bolo spojiť biele a smotanové tóny, ktoré nostalgicky a priamočiaro asociujú domov,“ vysvetľuje Emanuelle.
Celá galéria:
16 obrázkov v galérii
Zvláštne stretnutia
Dvojica majiteľov sa hlási k základnému princípu dizajnu – k snahe o rovnováhu medzi funkčnosťou, pohodlím a estetikou. „Naším cieľom bolo poskytnúť primeraný priestor predmetom a zariadeniu, ale zároveň aj pohybu v byte,“ upresňuje Emmanuelle.
Vo výbere nábytku a doplnkov sa prejavilo ich nadšenie pre zbierky a tiež trocha extravagancie. Pri modernom jedálenskom stole sa napríklad sedí na lavici, ktorá pochádza zo synagógy, kým neďaleko sa zase nachádza dvojica modernistických kresiel z polovice minulého storočia. Starožitná nádoba na varenie marmelády, grafika od známeho umelca pôsobiaceho v Paríži (a Patriceovho priateľa), zbierka nádob, ktoré sa kedysi používali v lekárňach, impozantná plastika zo suchých lián, zažltnuté mapy, maďarský propagandistický plagát, vtáčie hniezdo, nezvyčajná lampa zo zubnej ambulancie… Emmanuelle priznáva, že „lov“ na jedinečné kúsky na blších trhoch, v bazároch a na dražbách nie je len súčasťou jej práce, ale aj jej vášňou. „Francúzske a talianske blšie trhy mám najradšej. Je tam toľko vecí, ktoré vás zaujmú, že si musíte postupne vyškoliť zrak, aby našiel iba tie najúžasnejšie. A dražby mi ani nespomínajte… Nedokážem odísť s prázdnymi rukami!“
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Dom z tehly vám prinášajú
