Nízkoenergetický dom alebo pasívny? Nulový alebo plusový? Čo je čo?
V prvom rade si musíme odpovedať na otázku, aký je to energeticky úsporný, resp. nízkoenergetický dom. Je to taký dom, ktorý spotrebuje menej ako polovicu ich energie na vykurovanie, čiže max. 50 kWh/m2 za rok.
Pasívny dom spotrebuje maximálne 15 kWh/m2 za rok (čiže viac ako trojnásobne menej) a zároveň spĺňa aj ďalšie kritériá – podmienku celkovej neprievzdušnosti budovy (n50 (intenzita výmeny vzduchu pri tlakovom rozdiele 50 Pa) maximálne 0,6/h) a obmedzenie množstva energie potrebného na komplexnú prevádzku domu (vykurovanie, ohrev vody, všetky spotrebiče spolu max 120 kWh/m2 za rok). Pasívnych domov už aj u nás stojí dosť, takže sú k dispozícii skúsenosti s nimi priamo z praxe.
Zatiaľ menej stavaným je tzv. nulový dom, ktorý spotrebuje na vykurovanie prakticky zanedbateľné množstvo energie – menej ako 5 kWh/m2 za rok. Nulové domy však vyžadujú mimoriadne vhodné podmienky, a preto sa zatiaľ neobjavujú v masovejšom meradle.
Označenie energia plus alebo plusový dom majú také (zväčša pasívne) domy, ktoré dokážu vyrobiť toľko energie, že ju nielen použijú na svoj chod, ale ju dodávajú aj do verejnej siete. Najčastejšie sa energia vyrába pomocou veľkoplošných fotovoltických článkov umiestnených na dome prípadne v okolí.
Kategória objektu | Potreba tepla na vykurovanie (kWh/m2 za rok) |
Starší dom | 200 a viac |
Súčasná novostavba spĺňajúca normy | 80 – 120 |
Nízkoenergetický dom | 15 – 50 |
Pasívny dom | 5 – 15 |
Nulový dom | 0 – 5 |
Nízkoenergetický dom a jeho (ne) výhody
Nízkoenergetický dom má mnohé výhody, ale aj isté nevýhody. K výhodám patrí hlavne úspora financií pri kúrení. Ruka v ruke s úsporou financií ide aj ekologická prospešnosť – malá závislosť, resp. nezávislosť od rastu cien energií, kratšie vykurovacie obdobie a dosiahnutie čiastočnej nezávislosti domu aj v prípadoch porúch verejných sietí.
V správne navrhnutom a zrealizovanom nízkoenergetickom dome sa býva veľmi komfortne. Jeho výstavba si však obvykle vyžaduje o čosi vyššie náklady ako výstavba bežného domu – je to spojené najmä s nutnosťou použitia istých moderných technológií, kvalitnejších materiálov, ako aj kvalifikovanej pracovnej sily. Vo všeobecnosti je cena nízkoenergetického domu asi o 10 –15 % vyššia ako cena bežnej novostavby, avšak nie je vylúčené, že pri stavbe svojpomocou s dôkladným výberom predajcov môžeme docieliť aj podobnú cenovú úroveň ako pri výstavbe klasického domu.
Výška úspor na kúrenie v nízkoenergetickom dome môže dosiahnuť až 60 % oproti rovnakému domu bez nízkoenergetického štandardu. Investícia do nízkoenergetického štandardu sa nám v závislosti od použitých materiálov a technológií vráti v priebehu niekoľkých rokov, nanajvýš jednej – dvoch desiatok rokov.
K nevýhodám okrem vyššej ceny môžeme pripočítať aj to, že je nutné mať nielen dobrý projekt (najlepšie pripravený celým tímom špecialistov z rôznych odborov, ktorí majú dlhoročnú skúsenosť s realizáciou nízkoenergetických či pasívnych domov), ale aj naozaj skúsených pracovníkov na stavbe, ktorí precíznou prácou zabezpečia napríklad to, že nikde nebudú tepelné mosty a že všetky stavebné diely aj technológie budú bezporuchové.
Mohlo by vás zaujímať
* článok pokračuje pod formulárom *
Nízkoenergetický dom na kľúč alebo svojpomocne?
Najjednoduchšie je nechať si postaviť nízkoenergetický dom na kľúč overenou firmou, vtedy získame obyčajne už overený projekt postavený pravidelne školenými pracovníkmi. Firma by mala garantovať funkčnosť, ako aj správne uplatnenie použitých technológií. Ak sa pustíme do stavby domu svojpomocou a vlastnoručne, vyžaduje to – ak chceme dosiahnuť výborný výsledok – okrem manuálnych zručností ešte aj hlbšie štúdium príslušnej literatúry a konzultácie s odborníkmi – takže sa z nás nakoniec pravdepodobne stane výborný „laický“ stavebný fyzik.
Tvarové a dispozičné riešenie nízkoenergetického domu
Nízkoenergetický dom by mal byť zo svojej filozofickej podstaty primeraný potrebám užívateľov a nie zbytočne veľký, na druhej strane by sa malo počítať s možnosťou jeho „rastu“ pri zmenených rodinných pomeroch a s možnosťou výmeny prvkov s kratšou životnosťou. Zároveň je praktické už pri výstavbe počítať s budúcimi technickými zariadeniami, ktoré chceme použiť, ale zatiaľ nám to napätý rozpočet neumožňuje. Môže to byť napríklad ponechanie rezerv v elektrických rozvodoch, osadenie inštalačných vedení na budúci solárny systém alebo vybudovanie paralelných rozvodov na úžitkovú dažďovú vodu. Inštalácia týchto vedení počas stavby domu náš rodinný rozpočet nijako výrazne nevyčerpá, (ide maximálne o niekoľko sto eur) a v prípade, že sa rozhodneme investovať do cenovo náročných technických zariadení (solárne kolektory s príslušenstvom, akumulačné nádrže na úžitkovú dažďovú vodu s príslušenstvom a pod.) budeme mať príslušné rozvody pripravené a vyhneme sa stavebným úpravám, ktoré by nám mohli nielen ničiť nervy, ale aj narušiť súvislosť tepelnej izolácie či parozábrany.
Mohlo by vás zaujímať
Tvar nízkoenergetického domu by mal byť čo najhutnejší, tvarová kompaktnosť veľmi významne prispieva ku zníženiu potreby tepla na vykurovanie. Rôzne átriá a zimné záhrady by mali byť od vykurovaného priestoru úplne tepelne oddelené. Stavba nevykurovaného suterénu je pre nízkoenergetický dom miernou príťažou, ak sa preň rozhodneme, mal by mať samostatný prístup mimo vykurovaného priestoru – ešte lepšie by bolo, ak by mal úplne samostatný vstup.
Pokiaľ ide o orientáciu na svetové strany, aj pre nízkoenergetické domy platí klasické odporúčanie, že obývacie izby by mali byť orientované južne až západne, spálne a detské izby východne až južne, kuchyne a pracovne vôbec nemusia byť oslnené, podobne ako technické a sanitárne zázemie bytu. Samozrejme, dôležitejšie ako tieto všeobecné odporúčania sú miestne podmienky na pozemku, napríklad možnosť atraktívneho výhľadu alebo konfigurácia terénu.
Pri navrhovaní nízkoenergetického domu by sa malo myslieť nielen na súčasné, ale aj na budúce predpokladané zatienenie budovy okolitou zástavbou a vysokou zeleňou, keďže práve slnečné lúče hrajú pri využití tepelných ziskov v takomto dome pomerne závažnú úlohu.
Materiál na stavbu nízkoenergetického domu
Nízkoenergetický dom môžeme postaviť z bežne používaného materiálu, pri výstavbe ide hlavne o zaručenie dostatočnej tepelnej izolácie a elimináciu tepelných mostov pri dodržaní ostatných základných pravidiel. Na našom území sa najčastejšie stavajú murované domy, a to aj v nízkoenergetickom štandarde. Niet sa čo diviť, lebo práve tieto domy majú u nás dlhoročnú tradíciu.
Ak sa rozhodneme pre murovanú stavbu, na výber máme široký rad materiálov, no ak chceme vytvoriť jednovrstvovú konštrukciu, ideálnym materiálom sú presné tehly plnené tepelnou izoláciou.