Za rovnakú cenu, ale rýchlejšie
Od čias, keď sa v dôsledku svetovej energetickej krízy začalo pozerať aj na energetickú náročnosť budov, uplynulo už pol storočia. K prvým riešeniam patrilo zatepľovanie stavieb, za 50 rokov však výrobcovia výrazne zdokonalili tepelnoizolačné vlastnosti muriva, takže dnes vyhovuje nárokom na stavbu energeticky úsporných domov aj samotné, bez dodatočného zateplenia. V súčasnosti má preto vonkajšia izolácia opodstatnenie najmä pri starších objektoch. Ak zateplíte starý dom, ušetríte na vykurovaní.
Pri bežných novostavbách je však použitie vonkajšej izolácie podľa mňa prekonané – ak použijete moderné murovacie materiály, môžete už pri hrúbke 450 mm dosiahnuť aj bez zateplenia nadštandardné parametre nízkoenergetickej výstavby. Argumentov za stavbu jednovrstvového muriva je pritom viacero. Ak sa na vec pozrieme z ekonomického hľadiska, tak rovnaké parametre dosiahnete za približne rovnakú cenu, stavba však prebieha rýchlejšie, navyše bez rizika technologických chýb pri aplikovaní zatepľovacieho systému.
Napríklad pri porovnaní konštrukcie z voštinových tehál s hrúbkou 44 cm a tehlovej konštrukcie so zateplením 16 cm vrstvou EPS, ktorá má podobný súčiniteľ prechodu tepla, sa dosiahnu približne rovnaké náklady na realizáciu. Samozrejme, záleží na cene práce, druhu izolantu, jeho kotvení a pod., no dôležité je aj to, že za podobnú cenu môžete mať trvanlivejšiu konštrukciu. Navyše, realizácia jednovrstvového muriva z brúsených tehál prebieha veľmi rýchlo, takže hrubá stavba môže byť hotová za niekoľko týždňov. Výstavbu urýchľuje nielen to, že nie je potrebné murivo dodatočne zatepľovať, ale aj presné brúsené tehly a murovanie na tenkovrstvové lepidlo alebo na penu. Pri jednovrstvovej konštrukcii tak môžete ušetriť až 2 mesiace výstavby, čo predstavuje tiež finančnú úsporu za prácu.
Dlhšia životnosť
Tehlové stavby majú u nás skutočne dlhú tradíciu. Ide o stavivo, ktoré je tu stovky rokov, máme teda o ňom dostatok informácií. Práve vďaka týmto skúsenostiam môžeme aj dnes garantovať dlhú životnosť tohto materiálu. So životnosťou dodatočného zateplenia je to ale iné. Skúsenosti zo zahraničia, kde sa vonkajšie zatepľovanie plášťa budov praktikuje už desiatky rokov, ukazujú, že má obmedzenú životnosť. Aj v prípade kvalitne vykonanej práce sú to približne tri desaťročia. Treba teda počítať s tým, že po určitom čase bude nutné fasádu, teda zateplenie s omietkou, strhnúť a zrealizovať novú.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Pri jednovrstvovom tehlovom murive nie je rekonštrukcia plášťa nutná. Ide o masívnu a bezpečnú konštrukciu s preverenou dlhou životnosťou. Tehlové murivo s vnútornou a vonkajšou omietkou je totiž na rozdiel od konštrukcie s vonkajším zatepľovacím systémom oveľa menej náchylné na degradáciu – či už biologickú, ako je prichytávanie rias a rast plesní, alebo mechanickú, teda poškodenie ďobaním vtákov, detskými hrami s loptou či bicyklom opretým o fasádu.
Navyše, dodatočné zateplenie môže spôsobiť aj problém s vlhkosťou. Pri novostavbe totiž trvá nejaký čas, kým sa hrubá stavba zbaví tzv. zabudovanej vlhkosti. V praxi sa však zatepľuje hneď po jej dokončení, čo minimálne predĺži čas schnutia. V horšom prípade, najmä pri chybnej realizácii zateplenia, sa môže stať, že vlhkosť nedokáže z muriva uniknúť a skondenzuje v ňom. Výsledkom je vznik plesní vnútri domu. Jednovrstvové murivo má 4- až 6-krát lepšie difúzne vlastnosti ako polystyrén, používaný na zatepľovacie systémy. Tehly sú teda prirodzene paropriepustné a vodné pary z nich môžu unikať, takže neexistuje žiadne riziko, že v murive skondenzujú.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Dom z tehly vám prinášajú
Pridaj komentár