Mohlo by vás tiež zaujímať
Hlboké parmské korene
Rozvlnená krajina okolo Parmy je doslova posiata malými farmami, často s veľmi dlhou tradíciou. Preto nečudo, že tu stoja domy staré aj niekoľko stáročí, ktoré vybudovali dávni príbuzní dnešných farmárov. Niektoré z hospodárskych stavení sú vybudované z tehál, ktoré nie sú len murivom, ale aj ozdobným tienením. Najmä v severnej časti Talianska sa s takýmito stavbami možno na vidieku stretnúť naozaj veľmi často.
Na prízemí jedného z takých domov, ktorý kedysi býval hospodárskym stavením, sa rozhodol bývať mladý pár – Francesco a Karin. „Budova pochádza z roku 1897. Jej prízemie pôvodne slúžilo ako stajňa pre kravy, na druhom podlaží bol sklad obilia a sena,“ rozpráva jej majiteľ. Priestor na podlaží zrekonštruovali a prebudovali na obytné miestnosti už pred pätnástimi rokmi, prízemie však ostávalo nevyužité a na svoju premenu iba čakalo.
Francesco má v Lasagnane, oblasti pri mestečku Tizzano Val Parma, korene. Rodiskom Karin je Švédsko, obaja sú architekti. Keďže si rekonštrukciu navrhovali sami pre seba, mohli si dovoliť s veľkým priestorom na ploche 90 štvorcových metrov experimentovať. „Najväčší dojem na nás urobil priestor bývalej stajne, do ktorého sme sa zamilovali,“ usmievajú sa jeho obyvatelia.
K prestavbe pristupovali majitelia a architekti zároveň veľmi šetrne, chceli zachovať každý pôvodný architektonický prvok a ponechať ho odkrytý. Zachované a bez omietky tak ostali stĺpy, špaletové okná (v ich prípade omietku naniesli iba na ostenie) aj steny. Betónová stierka na podlahe šetrne obkolesuje pätky stĺpov, aby ich nijako nenarúšala, a úzka medzera orámovaná oceľovým plechom je ponechaná aj pozdĺž obvodového muriva. Jediným novým múrom v priestore, ktorý ho zároveň čiastočne rozčleňuje, je ten, čo vymedzuje kúpeľňu.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Kúpeľňa naruby
Oprostime sa od tradičnej predstavy kúpeľne ako uzatvorenej bunky. Kúpeľnou v bývalej stajni je samostatne stojaca stavba, v ktorej bol priestor obrátený naruby. Kým zvyčajne bývajú sanitárne predmety rozmiestnené pozdĺž steny a uprostred sú zóny pohybu, v tomto prípade je zariadenie uprostred a pohyb sa odohráva zvonka. „Celý priestor sa tak stal kúpeľňou a kúpeľňa je celým priestorom,“ vysvetľuje Karin.
Kúpeľňu totiž tvorí iba káder postavený na betónovej podlahe, celý pokrytý bielymi obkladačkami s rozmermi 10 × 10 cm, ktoré mu dodávajú svetlo aj vizuálnu jednotu. Jednotlivé zariaďovacie predmety – umývadlo, sprcha, WC – sú umiestnené v troch výklenkoch tejto jednoliatej hmoty. Výklenok s WC diskrétne smeruje k múru s malým oknom, výklenok so sprchou je súčasťou zóny určenej na spanie a k umývadlu možno pristupovať z pracovnej aj z odpočinkovej zóny. Kúpeľňový objekt tak pôsobí, akoby sa všetko naozaj odohrávalo vo veľkej kúpeľni.
A nejde len o akési funkčné jadro. Biely kachličkový objekt pôsobí v interiéri ako socha, je to výrazný výtvarný prvok, ktorý dotvára originálny vzhľad obytného priestoru. „Keď sme kúpeľňu dokončili, všimli sme si, že vyzerá ako tvár krásnej kravy. Možno je to len náhoda, ale nás to veľmi potešilo. My totiž kravy milujeme,“ hovorí spokojne Karin, ktorá na striedačku býva na talianskej farme a vo švédskom Štokholme, odkiaľ pochádza.
* článok pokračuje pod formulárom *
Mohlo by vás tiež zaujímať
Namiesto miestností iba zóny
Otvorenú dispozíciu stajní nechceli architekti ničím narušiť. Jednotlivé zóny sú tak členené výlučne usporiadaním nábytku a závesmi. „Pre tento priestor je zásadná práve ničím nerušená otvorenosť. Jeho členenie je dané iba vzťahmi medzi zónami určenými na hygienu, spánok, prácu a odpočinok,“ objasňuje Karin koncepciu interiéru, ktorý je pre ňu zhmotnením maximálne funkčného obytného priestoru.
Intímnu zónu spálne oddeľuje od ďalších zón biely textilný záves, dispozične na ňu nadväzuje obývacia časť s minimalistickou bielou sedacou súpravou, knižnicou v kovových regáloch a dočasnými doplnkami – maliarskymi schodíkmi, ktoré slúžia ako poličky či kovovými štruktúrami použitými namiesto konferenčného stolíka. Uprostred dispozície je niekoľko stolov, ktoré možno využiť nielen pri práci architekta, ale aj na domáce práce.
„Kuchyňa a kozub zatiaľ nie sú dokončené, ale na ich realizácii pracujeme. Ako posledný príde na rad domček na drevo v záhrade,“ hovorí Francesco a dodáva: „Priebeh realizácie bol pre nás skvelou skúsenosťou. Projektovanie trvalo iba niekoľko dní a samotná realizácia len jeden mesiac.“
Pre mladý pár je dôležité, aby spolu žili v takomto otvorenom priestore, ktorý posilňuje pocit slobody a dôvery. „Krása otvoreného priestoru spočíva v možnosti voľne sa v ňom pohybovať a viac tak vnímať všetky jeho časti. Cítiť sa súčasťou všetkého a pohybovať sa v nepretržitom toku zmien a mať možnosť sa im ľahko prispôsobovať,“ zdôveruje sa Francesco.
Otvorený vnútorný priestor sa otvára aj do okolitej krajiny. Vďaka oknám orientovaným na tri svetové strany majú jeho obyvatelia výhľad do celého okolia, na prekrásnu prírodu regionálneho parku údolia rieky Parmy. Najmä smerom na východ sa ponúka ničím nerušený výhľad vďaka veľkému francúzskemu oknu, ktoré sa otvára otočením okolo zvislej stredovej osi – vzniklo zasklením otvoru v mieste bývalých vrát.
Architekti využili každý pôvodný prvok na vytvorenie komfortného interiéru a dokázali tak, že aj v stajni sa dá štýlovo bývať. „Každý, kto k nám príde na návštevu, vníma náš byt ako krásny moderný priestor, ktorý je však zároveň plný histórie a v ktorom je veľmi zvláštne vyriešená kúpeľňa. Niekomu možno pripadá až priveľmi otvorená, my si ju však užívame,“ odpovedá Francesco na otázku, ako unikátny priestor vnímajú ich priatelia.
Celá galéria
16 obrázkov v galérii
Dom z tehly vám prinášajú
