Mohlo by vás tiež zaujímať:
V takomto prípade je dobré zaretušovať tieto drobné trhliny vhodnou stierkovou hmotou. Výplňových alebo stierkových materiálov sa dá kúpiť niekoľko. Kedysi sa na tieto účely používala sadra, má však niektoré nepriaznivé vlastnosti: je príliš krehká, jej povrch sa ťažko upravuje a na niektorých materiáloch nedrží. Výhodnejšie sú moderné stierkové materiály na báze cementu, vápna alebo sadry, z ktorých niektoré sa vyvinuli na tmelenie spojov sadrokartónu, no hodia sa tiež na retušovanie prasklín v omietke.
Aké máme možnosti
Na drobné a takmer nepoznateľné praskliny je ideálny biely akrylový tmel, ktorý sa predáva aj v malom balení a na prasklinu sa nanáša prstom. Na stenách a stropoch vymaľovaných na bielo ho netreba ani pretierať. Výraznejšie praskliny treba vyplniť väčším množstvom tmelu, ktorý sa dodáva aj vo valcových kartušiach a nanáša sa pomocou aplikačnej pištole. Na vyšší počet prasklín (ale tiež otvorov po príchytkách, skobách a pod.) je výhodnejšie použiť niektorý z tmelov v téglikoch alebo taký, ktorý sa pripravuje rozmiešaním prášku vo vode. Väčšie praskliny je navyše nutné spevniť niektorou zo škárovacích pások. Sú natoľko tenké, že ich pod premaľbou nevidno. Tieto pásky sa vyrábajú buď na báze netkanej textílie, alebo sklenených vlákien. Niektoré sú dokonca samolepiace.
Podklad vyžaduje prípravu
Na vyčistenie podkladu použite metličku alebo tvrdší štetec, na miešanie stierkovej hmoty je ideálna miska a miešadlo. Hmota sa na stenu nanáša stierkou (špachtľou), alebo priamo z kartuše s úzkym hrdlom aplikačnou pištoľou. Po vytvrdení sa prebrúsi jemnejším brúsnym papierom (zrnitosť asi 120 až 150) upevneným na drevenej doštičke s veľkosťou zhruba osminky masla. Lepšie sa pracuje s držiakom brúsneho papiera vyrobeným z plastu, prípadne s nástrojom vybaveným ostrou sieťkou určeným pôvodne na retušovanie škár medzi sadrokartónovými doskami. Pri brúsení sa vyplatí mať k dispozícii vysávač, ktorý priebežne odsáva prach. Prípadné zvlhčenie steny, potrebné pri nanášaní niektorých tmelov, sa dá urobiť rozprašovačom (určeným napríklad na rosenie izbových rastlín) alebo obyčajným štetcom.
* článok pokračuje pod formulárom *
Jednoduchá práca s tmelom
Aby sa tmel s podkladom dokonale spojil, očistíme povrch steny metličkou, kefou alebo štetcom. Zároveň odstránime všetky nesúdržné zložky, ako sú prach a zvyšky starých zvetraných náterov. Pretože husté tmely nepreniknú do príliš úzkych prasklín, treba ich rozšíriť stierkou či skrutkovačom. Ak si tmel vyrábate z prášku rozmiešaného vo vode, prečítame si návod na použitie a rešpektujeme pokyny výrobcu. Takýto tmel treba spracovať včas, aby sa nevytvrdil, preto ho nepripravujeme zbytočne veľa. Tmely sa nanášajú do škáry pomocou stierky tak, aby vykazovali mierne prevýšenie. Pri vysychaní totiž zmenšujú objem a tmelené miesto by bolo prepadnuté. Prebytočný tmel sa musí po vytvrdení zbrúsiť na úroveň steny či stropu. V prípade, že je škára hlboká, vypĺňame ju na etapy, pretože príliš silná vrstva by presychala veľmi dlhú dobu. Druhú vrstvu nanášame až po vytvrdení tej predchádzajúcej, najlepšie na druhý deň.
Ako na veľké praskliny
Praskliny široké niekoľko centimetrov sa objavujú najmä tam, kde boli omietky urobené veľmi nekvalitne (zloženie omietkovej zmesi, nesprávna technológia omietania). Napriek tomu – ak neprechádzajú murivom – neznamenajú žiadne nebezpečenstvo. Ich zaretušovanie však býva výrazne prácnejšie, pretože okrem väčšieho množstva škárovacej hmoty vyžadujú tiež aplikáciu výstužnej pásky. Tá sa položí v pozdĺžnom smere na prasklinu ešte pred nanesením poslednej vrstvy. Povrch potom môžeme (najlepšie až ďalší deň) jemne prebrúsiť.
Mohlo by vás tiež zaujímať: