Dom je v šírej krajine a zároveň poruke, vedľa hlavnej cesty a necelých štyridsať kilometrov od austrálskej metropoly Hobart na ostrove Tasmánia. Kým sa zíde z cesty na rozsiahlu parcelu zaberajúcu takmer celý polostrov na severe zátoky, stavba rozložená na vyvýšenine sa niekoľkokrát letmo mihne medzi stromami.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Lúka a háj namiesto predsiene
Pôvodnú dlhú stavbu na osi sever – juh s garážou pripojenou v pravom uhle, postavenú v polovici sedemdesiatych rokov, si terajší majitelia vyhliadli ako rekreačný dom. Po čase však podľahli mágii prostredia a zatúžili presťahovať sa sem.
Zvláštnosťou je absolútne súkromie. K najbližším susedom je ďalej ako pol kilometra a oddeľuje ich háj. Hneď po vstupe na parcelu sa príjazdová cesta skrúca do takmer dokonalého es a obchádzajúc jazierko, kde hniezdia čierne labute, vedie po okraji lesíka, nakrátko sa doň vnorí a vyústi rovno pred domom v zátoke.
Prestavaný dom má tri obytné časti, štvrtou je nová garáž pri južnom okraji, pripojená, podobne ako pristavaný objekt na severe, sklenou chodbou. Po prestavbe sa zväčšila obytná plocha domu na komfortných 475 metrov štvorcových. Bývalú garáž premenili na poschodové krídlo, kde majú samostatné bývanie dve dospelé deti, syn dokonca s vlastným vchodom. Ide sa k nemu po svahu chodníkom od garáže, ústiacim na mostík rovno k dverám.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Posedenie v kamere
Nový objekt z betónu – v podstate architektonická plastika, skrýva jedinú miestnosť, ktorú majitelia volajú Channel Room. Cez sklené steny od severu aj východu z nej totiž majú ako dlani prieliv D’Entrecasteaux Channel s defilujúcimi člnmi a jachtami, medzi ktorými sa raz za hodinku-dve zjaví trajekt, a breh ostrova North Bruny.
Mohutný dojem krídla architekt Jones korigoval vysunutím jeho užšej strany nad klesajúci terén. V jednom z rozhovorov vysvetlil, že prístavbu navrhol masívnu, keďže dom je vystavený silným južným a juhozápadným vetrom, vejúcim z Antarktídy. Popritom ju chcel stvárniť ako profesionálnu kameru, cez ktorú sa z miestnosti pozoruje scenéria – žiada sa dodať, že majiteľ pochádza z filmovej brandže.
Recept na spomalený tep
Prestavba neprekryla pôvodnú stavbu, len ju dôkladne prehodnotila. Zachoval sa predovšetkým jej tvar, sedlové strechy, vnútri otvorený krov. Jednoduché fasády ozvláštnil architekt vystupujúcimi oknami, akýmisi plochými arkiermi. Zvnútra umožnili zriadiť široké parapety, na ktorých sa dá oddychovať alebo naaranžovať keramika či váza s kvetmi, podobne ako na radoch skriniek v chodbách, spájajúcich centrálnu časť s krajnými stavbami.
Významnou zmenou bolo vytvorenie sklenej chodby, ktorá vznikla zastrešením terasy na západnej strane pôvodného objektu, jej uzavretím sklenou stenou a predĺžením v pravom uhle popri vedľajšom krídle. Medzi dvoma ramenami chodby a stúpajúcim terénom architekt navrhol dvor, vysypaný bielym drveným štrkom.
Ak o tejto architektúre ktosi výstižne povedal, že „spomaľuje tep“, pričiňuje sa o to najmä výhľad na zádumčivo pôsobiaci dvor. Núka sa zo všetkých hlavných miestností – nielen z obývačky a spálne, ale vďaka priehľadu cez obývačku dokonca aj z priestoru Channel Room.
Mohlo by vás tiež zaujímať
V zajatí svetla a tieňa
Ďalekovýchodná inšpirácia dvora, zalomenej sklenej chodby i kompozície pohľadových osí je zjavná. Táto tendencia neobchádza ani interiér – ázijské akcenty zapadajú do striedmeho koloritu, materiálovej umiernenosti a dominantného modernistického zariadenia. Oceľové prvky nábytku, najmä v kuchyni navrhnutej architektom, zasa ladia hoci so strechou, komínmi a zastrešením sklených chodieb.
Na oboch rovinách strechy v hlavnom krídle našiel architekt pri prestavbe správne miesto na okná. Osvetľujú kút obývačky pri kozube, kúpeľňu so šatňou pri spálni rodičov i spálňu. Práve v prechodoch svetla do tieňa v izbách a v sklenej chodbe nad priechodmi z izieb na dvor je azda kľúč k vysvetleniu pôsobivej atmosféry domu.
Na zvýšenie kontrastu svetla a tieňa architekt nechal omietnuť nabielo múry s exponovanou tehlou. Lepšie tiež na nich vyniknú diela austrálskych umelcov, čínske artefakty a japonské drevorezy.
Najväčším zásahom do pôvodného vzhľadu domu bolo odstránenie veľkých úsekov východného múru – nahradili ich sklené steny, ktoré vytvárajú lepší kontakt s krajinou. Majitelia si pochvaľujú, ako uviedli pre časopis Australian Home & Garden, že takto „sú pod strechou, ale cítia sa, ako by boli niekde v prírode“.
Celá galéria
Dom z tehly vám prinášajú
Pridaj komentár