Tehlová kráska na brehu Dunaja

28. augusta 2015 8:33 Ľudo Petránsky Dano Veselský

Strednú priemyselné školu strojnícku, ktorá leží na brehu Dunaja v Bratislave som mal už počas vysokoškolského štúdia veľmi často na očiach. Z vyšších okien Filozofickej fakulty UK pôsobila tehlová architektúra ešte nástojčivejšie ako z ulice.

Štýlové vežičky stavby a mohutná hmota s nádvorím mi pripomínali tajuplný zámok, ktorý tu zanechala viktoriánska doba. Až bližší pohľad odhalil ďalšie detaily tehlovej architektúry, ktoré dodnes rozprávajú príťažlivé príbehy Strednej priemyselnej školy strojníckej na Fajnorovom nábreží v Bratislave. Hoci má dnes budova už viac než 100 rokov, svojou architektonickou nadčasovosťou vytvára pôvabnú fasádu romantickej časti Bratislavy na nábreží Dunaja.

Škola ako výsledok dohody

Začiatok 20. storočia zastihol strednú Európu v architektonickej situácii, kde sa mohlo stať všetko. Historizujúce štýly so svojou eklektickou rečou ešte nevyprázdnili miesto na výslní diania, secesia bola síce prevládajúcim slohom, ale všetkým bolo jasné, že nepotrvá dlho, pričom vo vzduchu už rezonovala snaha o vyčistené línie, ktorá neskôr vyústila do purizmu a funkcionalizmu. Prešporok sa ako križovatka viacerých kultúrnych vplyvov celkom prirodzene stal aj príležitosťou na miešanie architektonických názorov s rôznymi umeleckými konceptmi. Názorne to dokumentuje už spomenutá fasáda romantickej časti mesta, kde stojí aj strojnícka škola. Tá má v susedstve Filozofickú fakultu UK od Josefa Rittnera, ktorá je postavená v duchu otca moderny z Viedne Otta Wagnera, a klasicizujúcu budovu Slovenského národného múzea od architekta Milana M. Harminca.

V roku 1903 tu však ešte nič nestálo a Fajnorovo nábrežie (vtedy sa volalo Fadruszovo, po známom sochárovi Jánovi Fadruszovi) bolo ešte len pred svojím vybudovaním. V tom roku však už vznikol projekt Gyulu Kolbenheyera na kráľovskú kovorobnú priemyselnú školu, ktorá bola výsledkom dohody medzi mestom a štátom. Práve títo ústrední „sponzori“ mali podľa knihy Tivadara Ortvaya: Ulice a námestie Bratislavy – Mesto Františka Jozefa (vydavateľstvo PT, 2005) na ňu ročne prispieť sumou 10 000 korún. Okrem toho odhlasovalo mesto 400 000 korún na výstavbu a zariadenie školy. Cieľom spolupráce malo byť teoretické i praktické vyškolenie zručných strojníckych pomocníkov, aby sa uhorské továrne a dielne časom zaobišli bez zahraničných dielovedúcich, strojníkov, kotlárov a modelárov.

Celá galéria:

Harmónia štýlov

Základy novej školy sa položili 17. septembra 1903. Približne o 14 mesiacov neskôr sa už pedagogický personál Odbornej školy kovorobnej so žiakmi presídlil z dočasných priestorov v Primaciálnom paláci do novej budovy na dunajskom nábreží, ktorá je sídlom strojníckej priemyselnej školy dodnes. Budova vyrástla na mieste bývalého vyústenia Novozámockého ramena Dunaja, ktoré tieklo pozdĺž dnešnej cesty na Vajanskom nábreží cez Šafárikovo námestie, Dostojevského rad, Továrenskú ulicu atď. a ktoré zasypali v 19. storočí. Pred samotnou výstavbou školy Fajnorovo nábrežie zregulovali a upravili do dnešnej podoby. Pre vlastné potreby školy bolo zariadené len prízemie a prvé poschodie s dvoma triedami, troma dielňami, učebňou pre fyziku, kresliarňou a dvoma miestnosťami na zbierky. Druhé poschodie bolo vyhradené na pravidelné verejné umelecké výstavy Bratislavského výtvarného spolku, ktorý tam pôsobil až do roku 1910.

Úspešný návrh G. Kolbenheyera (súčasne s budovou školy postavili v Uhorsku v rôznych mestách ešte tri podobné) predstavil nový školský objekt ako historizujúci s neorománskymi prvkami a s geometrickými obrazcami na priečelí z farebnej glazovanej tehly. A je to práve tehla, ktorá vytvára nielen charakteristický exteriérový výraz, ale je aj dôležitým stavebným článkom. Centrálny rizalit korunujú dve bočné a jedna ústredná vežička. Dispozične je objekt dvojtrakt: učebne smerujú do ulice, pričom chodby, klenuté valenou klenbou s luentami, sú orientované do dvora. K pôvodnej budove pristavali začiatkom roka 1921 dve bočné krídla a dvor uzavreli pôsobivým múrom. Prístavba má už bezozdobnú architektúru inšpirovanú modernou. Podľa publikácie Architektúra Slovenska 20. storočia (autori H. Moravčíková, M. Dulla) pochádza od neznámeho architekta z Referátu verejných prác v Bratislave. Čo je však ešte zaujímavejšie, prístavba tvorí s pôvodným objektom až prekvapujúco harmonický celok. Ten posúva celý objekt k tomu najlepšiemu, čo v danom období v meste na Dunaji – a pri Dunaji – vzniklo. Je len príznačné, že tehla pritom opäť nemohla chýbať…

Podobné články