Nadstavbe tehla pristane

18. septembra 2015 8:17 Marína Ungerová Ota Nepilý

akustika, inšpirácie pre interiér, krov, nadstavba domu, podkrovie

Pri nadstavbe prípadne zobytňovaní podkrovia sa často ako materiál objavuje pórobetón alebo sadrokartón. Ak má však deliaca stena medzi bytmi alebo miestnosťami zabezpečiť hlukom nerušené súkromie, tak potrebuje nielen vhodnú izoláciu, ale aj hutný materiál. Architekt Placheta radí nespoliehať na pórobetón, ale vybrať si ťažký materiál: plné tehly alebo tehlové bloky.

Z povaly bývanie

Kúpiť nadstavbu na staršom dome bez možnosti priebežného dohliadania na postup prác alebo dôverovať poctivosti vyhotovenia podkrovných prestavieb? Ani jedno a ani druhé nie je architektovi Jiřímu Plachetovi vlastné: „Je veľa prípadov, keď sa u nás rekonštrukcia podkrovia robí len ako biznis. Ak napríklad staviame len z ľahkých materiálov, ako sú sadrokatón a porobetónové tvárnice, tak neskôr nastane problém s vysokou priezvučnosťou muriva. Už si akosi nechceme pripustiť ani skutočnosť, že klasická konštrukcia domu fungovala. Dole murované, hore povala pod šikmou strechou. Raz za polroka sa tam idete pozrieť, skontrolujete, a keď tečie, len vymeníte škridlu. V obytnom podkroví sa ku krytine len tak nedostanete, a keď je nekvalitná, máte o starosť navyše. Okrem toho extrémne výkyvy teplôt si voľakedy prirodzene prevetrávané podkrovie vyriešilo samo. Teraz sa trámy vypĺňajú izolačnou vatou, dá sa tam fólia a potom nech sa deje vôľa a dielo stavbárovo! Keď sa parozábrana poriadne nezalepí, najmä v detailoch okolo komína, trámov, štítu alebo vikierov, každou medzierkou uniká vyhriaty vzduch z miestnosti do konštrukcie strechy, kde z neho kondenzuje voda. Skryté časti krovu hnijú a domáci to zistia, až keď je strecha na spadnutie.“ Architekt Placheta získal skúsenosti na nemeckých stavbách, zakladá si na precíznosti.

V kúpeľňovej mozaike sa akoby pripomína farebnosť a štruktúra povrchu tehlového muriva. Toaletu distingvovane oddelili od ostatnej kúpeľne sklenenou priečkou a prekryli betónovým stropom.

Dôslednosť v detailoch

Z financií zarobených po rokoch prác a neskôr podnikateľských aktivít v Nemecku si doma v Brne výhodne kúpil storočný nájomný dom v starom meste: „Že to až tak výhodné nie je, som postupne zistil až počas rekonštrukcií.“ Po skúsenostiach zo zahraničia architekt dbal na dôslednosť v konštrukčných detailoch, dôkladné zateplenie aj v blízkosti konštrukčných priestupov cez strešný plášť a čo najvyššiu nepriezvučnosť stien medzi susednými bytmi: „V Nemecku neprichádza do úvahy, aby stavbári v spoločnej stene medzi bytmi viedli potrubie alebo rozvody. Deliaci múr je obyčajne dvadsaťpäť centimetrov hrubý a z tých najťažších materiálov. Dokonca sú schopní röntgenovať, či je murivo vyškárované do posledného detailu cementovou maltou. Keď stavajú výťahovú šachtu, vybudujú monolitický tubus, obalia ho minerálnou vatou a obstavajú ďalšou vrstvou muriva z plných tehál tak, aby výťah nebolo počuť ani v noci. Aj podlahy majú viac vrstiev a kvalitnejšie odhlučnenie. V kúpeľniach sa potrubie nezasekáva do muriva, ale vedie sa po povrchu deliacej steny, pred ktorú sa potom vymuruje predstena. Inštalačné šachty priebežne cez poschodia sú u nich neprípustné: čo poschodie, to samostatná šachta. Pre ticho a súkromie sa všade v mestách montujú predokenné žalúzie, zabudované už počas hrubej stavby do nadokenného prekladu.“

„Skryté časti krovu majú byť súčasťou protipožiarnej konštrukcie; buď ich obalíte hrubším protipožiarnym sadrokartónom, alebo natriete protipožiarnym náterom.“

Krov – jeho krásy a úskalia

Povala tvorila pred rekonštrukciou otvorený priestor, ktorý sa už v návrhu rozdelil na dva byty. Trámy väznicového krovu ostali pôvodné a na mieste. Odstránil sa však úsek väznicových trámov medzi protiľahlými drevenými stĺpmi, ktoré sú súčasťou stojatej stolice krovu: „Väzný trám, ktorý na neobývanom pôjde bežne prekračujete, sme museli nahradiť oceľovým U-profilom. Väzný trám neslobodno len tak prerezať; mohla by sa rozísť celá strecha! Najprv sa musí oceľový profil nainštalovať, upevniť a zoskrutkovať po oboch stranách krovu s plnou väzbou. Profil ostane ukrytý pod podlahou.“ Architekt medzi rečou ukazuje na časť zachovaného väzného trámu v tesnej blízkosti bielej pohovky.

„Strešné okná nie sú až taká výhra – v lete sa cez ne prehrieva interiér a v zime zvyšujú tepelné straty podkrovia, aj keď sú už v ponuke roletky, termoizolačné rámčeky alebo vonkajšie žalúzie. Tie však nevydržia dlhšie ako desať rokov. Hoci som sám nainštaloval veľa strešných okien, som za klasický vikier, ktorý výhľadom alebo aj balkónom prepojí podkrovný byt s okolím a je lepším riešením aj z hľadiska nízkoenergetického bývania. Chytá nízke zimné slnko a v lete chráni pred priamym náporom slnečných lúčov. Na južnú stranu sedlovej strechy patria skôr slnečné kolektory alebo fotovoltika.“

Otvorený spoločenský priestor bytu je vo veľkej časti dispozície členený najviac do výšky hambálku, teda vodorovného trámu v úrovni stropu. Steny, nevytiahnuté až pod strechu, ponechali interiéru hĺbku. Šatňa, kúpeľňa, toaleta. Netýčia sa až pod strechu. Sú samostatnými objektmi akoby voľne rozmiestnenými v podstreší. Architekt vyčlenil zo spoločného priestoru nezávislé kubusy na kúpeľňu, WC a odkladacie miestnosti. Pri ich vytváraní sa kombinovalo murivo, sklo a pohľadový betón. Toaleta má vlastný strop z betónovej dosky a od kúpeľne ju delí sklenená priečka. Kuchyňa pri vstupe do bytu nie je hneď opticky „na rane“. Umiestnená za rohom má svoje súkromie. Cementové povrchy a betónová podlaha natretá epoxidom, sadrokartón a obnažené tehlové murivo tvoria pôsobivú materiálovú kompozíciu: „Všetky tehlové prvky nie sú pôvodné, pôvodný je len materiál. Deliace steny z tehly sme vymurovali dodatočne, priznané murivo štítových stien a komínov je originálne.“

Storočný ošetrený väznicový krov so stojatou stolicou a časťou väzného trámu v strede dispozície spoločenskej zóny bytu stále plní statickú funkciu.

Celá galéria: