Mohlo by vás tiež zaujímať
Písali sa päťdesiate roky, obdobie povojnového optimizmu i brutálneho stalinizmu. Dom na pôdoryse štvorca s rozmermi 10 ×10 m bol jedným zo stoviek podobných, aké sa vtedy v našich mestách postavili. Časom pribudla za domom letná kuchyňa a mierny svah záhrady postupne ovládol ovocný sad. Roky bežali a koncom tisícročia dostal dom nových obyvateľov, ktorí priniesli nový život a nové zmeny – začali pozvoľna, rekonštrukciou a prispôsobením pôvodnej dispozície. Život však ukázal, že pôvodných 10 × 10 m fungovaniu trojčlennej rodiny nevyhovuje. Potrebovali viac miesta aj zmeny v dispozícii, obrátili sa preto na architektov z ateliéru Vallo Sadovsky Architects.
Zmeny a zmeny
Rodine chýbal predovšetkým väčší denný priestor a plnohodnotná kúpeľňa, ale aj pracovňa a samostatná manželská spálňa. Architekti teda začali zmenami v pôvodnej dispozícii. Novej veľkej kúpeľni našli miesto v bývalej spálni, stenu medzi pôvodnou kuchyňou a obývačkou z veľkej časti zbúrali a nahradili oceľovým nosníkom, čím vznikol väčší otvorený priestor – základ budúcej otvorenej dennej zóny. Na mieste starej letnej kuchyne potom navrhli novú prístavbu, ktorá v interiéri plynule nadviazala na pôvodný dom. Vytvorili tak moderný priestor odrážajúci súčasný pohľad na bývanie: „Spojili sme dve miestnosti pôvodného domu a pripojili k nim prístavbu, čím vznikol priestor dlhý asi 22 m – začína sa obývačkou pri uličnej fasáde, plynulo pokračuje jedálňou a kuchyňou a končí sa pracovňou,“ približuje koncept spoluautor návrhu, architekt Oliver Sadovský. „Dlhý priestor navyše nie je na strane pracovne ukončený stenou, ale veľkým bezrámovým zasklením, vďaka ktorému vzniká dojem, akoby pokračoval ešte ďalej, do záhrady,“ upozorňuje architekt na pôsobivý efekt v modernej dennej miestnosti.
Život v dome, život v záhrade
Autori prestavby sa zamerali na presvetlenie interiéru a čo najintenzívnejšie prepojenie nových spoločenských priestorov so záhradou. Život v dome sa účinne prelína so životom v záhrade najmä prostredníctvom terasy, ktorá vytvára chránenú oddychovú zónu v srdci dispozície. Navyše, všetky miestnosti spájajú s exteriérom veľké zasklené steny, pôvodné okno v dnešnej jedálni zväčšili a nahradili pevným bezrámovým zasklením s originálnym širokým parapetom určeným na sedenie. Zaujímavá je aj hra so svetlom, ktorú architekti rozohrali v otvorenom dennom priestore: dlhá miestnosť, ktorá by pre nedostatok okien na jej dlhších stranách mohla teoreticky trpieť nedostatkom svetla, kompozične vrcholí „otvoreným koncom“ – zasklením, ktoré znamená svetlo a prísľub pokračovania v starom sade. Navyše ju opticky člení svetlo prichádzajúce v mieste kuchyne nielen zboku (cez veľkoryso koncipovanú zasklenú stenu vedúcu na terasu), ale aj zhora (cez svetlík s výhľadom na oblohu).
Harmónia starého a nového
Hoci prepojenie starej a novej časti je v interiéri naozaj intenzívne, cieľom architektov bolo zachovať jedinečnú atmosféru starého domu. „Pôvodný dom má pôsobivé vysoké stropy, pekné okná do ulice, nádhernú drevenú podlahu… nebolo potrebné doň nijako výrazne zasahovať,“ hovorí Oliver Sadovský. I keď sa prestavba nezaobišla bez búrania, všetky zmeny, ktoré ovplyvnili vonkajší vzhľad pôvodného domu, sa týkali len stien orientovaných do záhrady – do ulice sa obracia stále rovnakou fasádou so štyrmi drevenými oknami. Jediným väčším zásahom do vzhľadu pôvodnej časti denného interiéru bolo otvorenie obytného priestoru a obnaženie tehlovej steny v mieste novej obývačky a jedálne. „Zámerom bolo odhaliť pôvodnú štruktúru muriva. Nesnažili sme sa totiž priblížiť starý dom novému, skôr naopak, zachovať ducha pôvodnej stavby a zámerne podporiť kontrast medzi starou a novou časťou,“ vysvetľuje architekt. Na pôvodné tehlové murivo a dubovú podlahu preto nadviazali hladkými omietkami, betónom a jednoduchou stierkovou podlahou. „Keď prechádzate zo širokých dubových fošní na hladkú podlahu so vzhľadom betónu, nielen vidíte, ale aj cítite, že vchádzate zo starej časti domu do novej,“ približuje úmysel tvorcov architekt Sadovský.
Celá galéria:
Pridaj komentár