O vzniku mesta Touň a ešte trochu viac
Začiatky osídlenia mesta Toruň (ktoré je známe aj ako Thorun, Thorn, Thorunia) siahajú do 12. storočia pred Kristom. Z toho obdobia sa zachovalo hradisko lužickej kultúry, ktoré sa vytvorilo pri prievoze cez rieku Visla, ktorá preteká cez Toruň. Mesto vzniklo v 13. storočí zlúčením kupeckého Starého mesta a remeselníckeho Nového mesta. V roku 1230 si v tzv. Starej Toruni (Starówke) postavili hrad Deutschherrenburg – mesto tým získalo na vážnosti a o tri roky neskôr (22. decembra 1233) aj mestské práva. Medzníkom v histórii mesta bol rok 1365. Vtedy získalo právo skladu – kupci, ktorí cez Toruň prechádzali, boli povinní vyložiť svoj tovar a ponúknuť ho na predaj. Aj vďaka tomu sa z Toruňa postupne vytvorilo dôležité obchodné centrum. Najväčší rozkvet nastal v 14. a 15. storočí, keď Toruň patril medzi vtedajšie najväčšie poľské mestá.
V tomto období, presnejšie v roku 1473 uzrel svetlo sveta Mikuláš Kopernik – jeden z najvzdelanejších ľudí svojej doby, ktorý okrem práva a matematiky vyštudoval aj astronómiu a medicínu. Kopernik je autorom na vtedajšiu dobu odvážnej heliocentrickej teórie o obehu planét okolo Slnka, ktorou sa zaoberal 36 rokov. Preslávil sa aj ako nesmierne talentovaný lekár, trigonometrik, matematiku prednášal na univerzite v Ríme.
História mesta však má aj svoje tienisté stránky. Vďaka svojej strategicky vynikajúcej polohe musel Toruň čeliť útokom Švédov, Prusov, Rakúšanov, Francúzov, Rusov a Nemcov. Torunčania však vždy dokázali pri hroziacom nebezpečenstve spojiť svoje sily a postaviť sa proti nepriateľom. A po vojnách vždy dokázali mesto zase postaviť „na nohy“, a ešte krajšie ako predtým. Jedinou výnimkou bol hrad rádu nemeckých rytierov, ktorý Torunčania zničili. Jeho ruiny mali byť výstrahou do budúcnosti pre tých, ktorí by znovu chceli zneužiť moc.
Náboženské rozkoly v 16. storočí medzi katolíkmi a luteránmi neobišli ani Toruň. Väčšina obyvateľov sa rozhodla pre protestantizmus. Rozpory vyvrcholili v najväčšom vojenskom konflikte 17. storočia, v tridsaťročnej vojne (1618 – 1648), a práve vtedy došlo aj k zničeniu mesta, ktoré je známe ako torunský krvavý kúpeľ.
V priebehu 18. a 19. storočia bol Toruň striedavo pod panstvom Pruska a Varšavského kniežatstva a počas druhej svetovej vojny muselo mesto čeliť nemeckej okupácii. Napriek všetkému Toruň neunikol pozornosti UNESCO a od roku 1997 je v Zozname svetového dedičstva.
Torunské skvosty
Urbanistické usporiadanie Starého aj Nového mesta sa zachovalo ešte z 13. storočia. Zlatým obdobím staviteľstva bola gotika. V architektúre sa nezaprel vplyv hanzových miest, ako boli Lübeck, Soest a ďalšie. Medzi torunské gotické stavby patrí Kostol sv. Jána z 13. až 15. storočia.
V rokoch 1350 až 1375 bol postavený Kostol Panny Márie. Je zaujímavý tým, že nemá vežu, pretože patril františkánskemu rádu a ich regula (pravidlá, podľa ktorých žijú rehoľné rády) zakazovala stavať na ich kostoloch veže.
Za zmienku stojí aj hrad, ktorý bol postavený v roku 1230. Najprv patril kráľovi, neskôr sa stal útočiskom križiakov.
Toruň bol obohnaný tehlovými mestskými hradbami, ktoré sa stavali od polovice 13. storočia a postupne modernizovali až do 15. storočia. V súčasnosti sa z nich zachovali len úseky opevnenia pri rieke Visla; brány – Mostecká, Kláštorná, Plavecká a bašty ako napríklad Krivá veža.
Toruň sa môže pochváliť aj starobylými sýpkami zo 14. až 18. storočia. Okrem nich je ďalším klenotom krásna starobylá radnica z konca 14. storočia, ktorá prešla niekoľkými stavebnými zmenami, najmä po požiaroch v rokoch 1722 a 1737.
Kultúra a veda v kocke
Každý z nás potrebuje na chvíľku zabudnúť na to, čo ho ťaží. Vtedy sa radi necháme zlákať do sveta fantázie a príbehov, ktoré nás chytia za srdce. A Torunčania sa na nedostatok kultúrneho vyžitia sťažovať veru nemôžu. Okrem dvoch dramatických divadiel (Teatr im, Teatr Wiczy) tu majú aj dve detské (Baj Pomorski, Zaczarowany Świat) a dve hudobné divadlá (Mala Rewia, Studencki Teatr Tańca).
Milovníci vážnej hudby si prídu na svoje pri počúvaní torunského symfonického orchestra. A ak by niekomu nestačila prechádzka mestom, môže skúsiť prechádzku minulosťou v tamojších múzeách, napríklad v Kopernikovom múzeu, ktoré je sa nachádza rodnom dome Mikuláša Kopernika. Toruň nemôže urobiť hanbu svojmu slávnemu rodákovi a aj vďaka tomu sa môžu jeho obyvatelia pochváliť planetáriom a astronomickým observatóriom s najväčším rádioteleskopom vo východnej Európe.
Pre maškrtné jazýčky
Toruň preslávili vynikajúce perníky vyrábané podľa tradičnej receptúry. Tieto dobroty si získali veľkú popularitu už v 14. storočí. Piekli ich v kláštore svätej Kataríny a práve preto sa ešte aj dnes nazývajú „katarzynki“. Ktovie, možno aj slávny torunský rodák Mikuláš Kopernik si na nich rád pochutnával. Torunčania sú na perníčky nesmierne hrdí, čo sa prejavilo aj na názve tzv. Perníkovej aleje.
Toruň – mestečko plné architektonických skvostov a skvelých perníčkov. Ak sa niekedy dostanete do Poľska, určite si nájdite čas aj pre kráľovnú na Visle.
Podobné články
Môj dom8 inšpirácií pre zariadenie spálne, ktoré sa nebojte skúsiť aj doma. Ktorá sa vám páči najviac?
Urob si sámAko s prehľadom upratať náradie? Riešením sú jednoduché závesné poličky na stenu
ASB.skMesto s nimi zrušilo zmluvu, odmietajú odovzdať priestor. Nájomca mýtneho domčeka na petržalskej strane je v problémoch
Môj domVianočná ruža vás môže tešiť celoročne. Čo robiť, aby zostala zdravá až do ďalších Vianoc?