Napriek svojej malej rozlohe sa zaraďuje medzi skvosty Toskánska. Má nezameniteľnú atmosféru. Dokáže sa tu na chvíľu „zastaviť čas“, ktorý nás vráti o niekoľko storočí späť. Miestnou zvláštnosťou sú najmä stredoveké obranné obytné veže, slúžiace vtedajšej bojaschopnej mestskej šľachte. Pôvodne ich bolo 72. Dnes môžeme z nich obdivovať už len štrnásť. Väčšinou mali reprezentačné prízemie, ktoré často nebolo prepojené s hornými podlažiami. Podlažia boli spojené podobne ako hradné veže iba vyťahovacími schodmi alebo obdobným zariadením. Za povšimnutie stoja stredoveké paláce, katedrála z roku 1148 a radnica, pretkané dielami z výtvarného umenia.
Mesto San Gimignano pôvodne stojí na základoch malého etruského osídlenia datovaného už z helénskeho obdobia (od 3. až 2. storočia pred n. l.). Jeho história sa začína okolo 10. storočia. Je spojená s menovaním Biskupa z Modeny, ktorý zachránil mesto pred vpádmi barbarských skupín. V stredoveku sa stalo miestom veľkého rozvoja v oblasti umenia, ktoré sa premietlo vo výzdobe v kostoloch, palácoch a kláštoroch. Rozvoj napredoval najmä v oblasti ekonomiky, kultúry a obchodu hlavne vďaka dobrej geografickej polohe a franskej ceste – Via Francigena, ktorá tadiaľto prechádzala a spájala Rím s ostatnou časťou Európy.
V roku 1199 sa mesto oslobodilo spod lénnej nadvlády Biskupa z Volterry. Nasledoval hospodársky rozmach. V dôsledku boja proti Biskupovi z Volterry a medzi susednými hraničiacimi osadami vznikali vnútorné rozpory a rozštiepenia medzi stúpencami a prívržencami rodov Ardinghelli (Welfen, Guelfen) a Salvucci (Ghibellinen). Vzájomné boje bohatých rodov, preukazovanie ich bohatstva a sily sa odrazilo v budovaní obranných veží, ktorými sa San Gimignano už vtedy odlišovalo od iných stredovekých miest. V roku 1348 postihla mesto hrozná morová epidémia, ktorá spôsobila úbytok obyvateľstva. Hospodárstvo a obchod v San Gimignane dostali tvrdý úder. Ťažká kríza nakoniec priviedla mesto v roku 1352 pod nadvládu Florencie.
Prečítajte si tiež:
V nasledujúcich storočiach úplne upadlo. Jeho veľkosť, krása, veľkoleposť v umení a v architektúre sa stali lákadlom najmä dnes. Od roku 1990 je toto mesto súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V súčasnosti mesto ponúka veľa príležitostí na kultúrne vyžitie a možností dozvedieť sa o ňom viac prostredníctvom múzeí. Za zmienku stojí archeologické múzeum, ktoré dokumentuje históriu od Etruskov až po 18. storočie. Kto má rád moderné umenie, môže navštíviť galériu moderného a súčasného umenia Raffaele De Grada s dielami z Toskánska z obdobia 19. a 20. storočia. Na centrálnom námestí Piazza del Duomo vedľa Torre Grossa, najvyššej veže mesta, stojí mestský dom, jeden z najkrajších monumentov mesta, sídlo mestského múzea s obrazovou galériou, ktorý postavili v rokoch 1289 a 1298 a v 13. až 15. storočí sa viackrát rozširoval. Takisto Torre Grossa je prístupná, ponúka nezameniteľný pohľad na celé mesto a priľahlú krajinu, údolie Elsy až ku Chianti, pohoriu okolo Pistoie a na Alpy.
Čo myslíte, oplatí sa niekedy navštíviť toto mesto pretkané kameňom a tehlami?
Podobné články
Urob si sámAko na bezpečné odstraňovanie azbestu: Prečo je nebezpečný, kde sa s ním stretneme a čo obnáša demontáž
ASB.skMurovanie priečky z brúsených tehál (stavebný postup)
Môj domSpredu pôsobí ako bežné bývanie, no dojem sa rýchlo stráca. Majitelia sa za steny neschovávajú, vymenili ich za niečo lepšie!
ASB.skEurópsky parlament chce do roku 2050 klimaticky neutrálne stavebníctvo, renováciou majú prejsť aj obytné budovy