Krásu treba niekedy hľadať hlbšie a pracovať na nej dôsledne, čestne a trpezlivo. O tom by vám vedel rozprávať dizajnér Jaroslav Kašpar, keď so svojou vtedajšou priateľkou, architektkou Luciou Faturíkovou, pred takmer desiatimi rokmi prekročili prah zatuchnutého bytu na pražskom Žižkove. Jeho 48 m² bolo rozdelených na dve miestnosti, toaletu, ktorá sa nachádzala na mieste súčasnej spálne, a niekoľko metrov úzkych tmavých chodieb. Vycítiť potenciál tohto priestoru, to chce naozaj veľmi pozorné oko.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
„Rozhodnutie však padlo z iného dôvodu. Byt nám veľmi vyhovoval lokalitou a vôňou starého Žižkova. Pri odkrývaní nánosov doby a skrytých konštrukcií sme postupne objavovali aj čaro samotného bytu. Bol to najinšpiratívnejší proces celej rekonštrukcie,“ spomína na počiatky Jaroslav. Bytový dom z roku 1935 bol postavený za čias stavebného boomu, takže honosnosť ho obišla, čo sa však odhalilo na jeho ľahkej industriálnej patine. O necelých 70 rokov, keď na ňom Jaroslav a Lucia začali tvorivo pracovať, prebehla aj rekonštrukcia celého bytového domu, čo bol počiatok jeho radikálnej premeny.
Žiarovky len v noci
Jaroslav a Lucia sa nebáli radikálnosti. Ich vízia presvetleného bytu ich poháňala vpred, a tak sa nakoniec zbavili takmer všetkých priečok, ktoré v byte pôvodne boli. Ich prvým zámerom bolo vytvoriť tam aspoň nejaký oddelený kútik, no slnkom zaliaty priestor ich presvedčil o opaku.
„Povedali sme si, že ľudia dnes spolu trávia tak málo času, že dôležitejšie ako súkromie je vytvoriť si byt, v ktorom sa nám bude dobre bývať spoločne,“ vysvetľuje Lucia. Času, ktorý spolu strávili, bolo však veľa aj pri rekonštrukcii. Tri roky trvala premena tmavej kutice na príjemný loftový bytík, pracovali na ňom pomaly, postupne a z veľkej miery svojpomocne.
„Byt sme rekonštruovali za pomoci jednotlivých remeselníkov a profesií, musím však povedať, že nabudúce už dám prednosť rekonštrukcii na kľúč aj s autorským dozorom,“ hovorí s úsmevom Jaroslav. „Celý priebeh rekonštrukcie bol zaujímavý. Jaroslav nepoznal limity architektov a na všetko sa pozeral najmä cez vízie a nápady, niekedy až úlety, takže sme spolu hľadali zlatú strednú cestu,“ dopĺňa Lucia.
Z každého rožku trošku
Už po prekročení prahu sa návštevník ocitá v priestore plnom podnetov. Uvedú vás dvere ako z priemyselnej fabriky, aby ste pohľadom putovali po chrómovom gauči a hravých kresielkach po babičke až k nečakanej veľkej ploche posuvných dverí oddeľujúcich jedinú samostatnú miestnosť – kúpeľňu. V priestore cítiť všetky dilemy a udalosti, ktorými prechádzal.
Betónový preklad, drevené nosné trámy a tehlová stena ako pôvodní svedkovia, zrepasované kúsky nábytku a svietidiel ako artefakty veselého retra či biely minimalistický lesk dneška. „Preferujem citlivé prekladanie rôznych štýlov. V tomto prípade tvoria kuchyňa a kúpeľňa jednoduché línie, ktoré nechávajú vyniknúť hravosť a originalitu ostatného zariadenia,“ konštatuje dizajnér.
Od obmedzení k nápadom
Malá plocha, po odstránení priečok 50 m², donútila veľmi dobre premýšľať a zapojiť všetku kreativitu, aby bol výsledok praktický a estetický. „Najväčšou komplikáciou boli stúpačky, ktoré nebolo možné premiestniť, no tam, kde bola pôvodne toaleta, sme chceli spálňu. Preto sa posteľ teraz ‚opiera‘ v jednom rohu o stĺp,“ vysvetľuje Jaroslav. Dvojlôžko, ktoré pripomína staré prípecky, malo byť pôvodne oddelené od zvyšku bytu, a ak by sa tak majitelia do budúcna rozhodli, predpripravili si na posuvné dvere koľajnice zapustené v betónovom preklade.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Pôvodné stropy spolu s tehlovou stenou, ktoré boli pravdepodobne výsledkom šetrenia vo výstavbe, sú dnes najväčšou pýchou bytu. „Veľa návštev sa pýta: kedy to konečne dorobíš? Moja odpoveď je však jasná: nikdy. Keď niečo odkrývam, nerobím to preto, aby som to zakryl niečím iným,“ vysvetľuje Jaroslav. Pôvodné konštrukcie však dali vtedajším partnerom poriadne zabrať. Pri ručnom čistení a škárovaní museli stráviť nejeden dlhý zimný večer. „Verím, že každá ľudská činnosť za sebou necháva nejakú energiu a to všetko sa otlačilo do tejto steny,“ hovorí Lucia.
S novým bytom nová vášeň
Azda najpríjemnejšie bolo konečné vyberanie jednotlivých kúskov mobiliára. Jaroslav pri hľadaní po kontajneroch, šrotoviskách a povalách objavil v sebe novú vášeň, ktorú si pestuje dodnes. „Už to ani nemám kde skladovať. Napriek tomu u mňa našlo útočisko dosť kúskov, ktoré ticho čakajú na realizáciu pre vhodného klienta,“ dodáva s úsmevom Jaroslav.
Byt je už otestovaný dlhými rokmi užívania a svoju funkciu si spoľahlivo plní. Overili sa výhody, znamenal však aj výstrahu do budúcna, akou cestou sa nevydať. „Potrebovali sme si to vyskúšať. Veď kde inde je to lepšie ako na vlastnom? Ak si architekt na stavbe sám na nič nesiahne, nevie položiť tehlu, omietnuť kus steny, ošetriť trám, len veľmi ťažko môže majstrom diktovať, ako to majú robiť,“ dodáva Lucia.
Na všetkom by sa dalo ešte popracovať, donekonečna vychytávať detaily, no stanoviť si ciele a začať skutočne bývať je ešte dôležitejšie. To je azda posledné ponaučenie, ktoré si obaja vzali, a urobili dobre, tak akurát.
Celá galéria:
19 obrázkov v galérii
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Podobné články
Urob si sámMáte v záhrade fádny betónový múrik? Šikovnou imitáciou tehál ho zmeníte na nepoznanie!
Môj domIkonické kreslo, komoda po babke i zariadenie z 50 rokov. Tento loft je prekvapujúco iný, no i tak z neho cítiť kus domova
Urob si sámS kladením betónových dlaždíc si ľahko poradíte aj bez skúseností: Krok za krokom k príjazdovej ceste a chodníku
ASB.skNadácia ZSE preplatí vybraným školám a zariadeniam náklady na fotovoltiku, o grant je veľký záujem