Eko domy: Podľa štúdie by mali byť tehlové, nie drevené

8. decembra 2020 12:35 red Shutterstock, RD Rýmařov, archív

drevo, drevodom, ekologický dom, pálená tehla, Prečo tehla, stavba domu, stavebný materiál

Počuť to zo všetkých strán. Drevodomy = eko domy, pretože drevo je obnoviteľný zdroj energie, má zápornú bilanciu emisií, nezostáva nič dlžné životnému prostrediu. Tím vedcov z Vysokej školy chemickotechnologickej v Prahe sa rozhodol tieto tvrdenia overiť rozsiahlou štúdiou porovnania životného cyklu (LCA) drevostavby a tehlového domu.

Aké eko domy sa porovnávali

V rámci štúdie životného cyklu sa porovnávali dva rodinné domy založené na základovej doske bez podpivničenia, so šikmou strechou a dvoma nadzemnými podlažiami, porovnateľné aj svojou dispozíciou. Energetická spotreba drevostavby na vykurovanie je 11,71 MWh/rok, energetická spotreba tehlového domu na vykurovanie je 10,18 MWh/rok.

tehlový eko dom s plochou strechou — Porovnávaný tehlový dom

drevodom s nízkym sklonom strechy — Porovnávaný drevodom

Čo je to LCA?

Metóda hodnotenia životného cyklu (Life Cycle Assessment – LCA) je analytický nástroj kvantifikácie environmentálnych vplyvov zviazaných s jednotlivými vstupnými i výstupnými materiálmi a energiami. Medzinárodne je vnímaná ako jeden zo základných analytických nástrojov udržateľnosti.

Predpoklady pri porovnávaní, či ide o eko domy

Pri vytváraní LCA modelu jednotlivých stavieb bolo potrebné prijať nasledujúce predpoklady:

Materiály použité na stavbu základov, striech, okien, podláh a ostatné materiály použité na stavbu sú zhodné v oboch typoch domov – v tehlovom dome i v drevostavbe. Stavby sa materiálovo líšia iba obvodovej konštrukciou domov.
Vzdialenosť prekonaná pri doprave materiálov z miesta výroby na stavenisko bola zvolená jednotne 250 km.
Vzdialenosť prekonaná pri odvoze odpadu z demolácie domu na skládku, respektíve do spaľovne, bola zvolená jednotne 50 km.
Prevádzka domu predstavuje spotrebu energie na vykurovanie domu na teplotu 20 °C počas celého roka, čo je hodnota uvedená v preukaze energetickej náročnosti budov.
Do prevádzky domu nebola započítaná spotreba vody a elektrickej energie na osvetlenie a používanie domácich spotrebičov. Ide o premennú hodnotu so vzťahom k zvyklostiam obyvateľov, nie k druhu stavby.
V celkovej analýze sa predpokladá životnosť domu 50 rokov a zdrojom energie na vykurovanie je elektrická energia. Ostatné zdroje tepla – teda vykurovanie zemným plynom a vykurovanie z centrálnej teplárne na hnedé uhlie – sú považované za alternatívne scenáre.

Výpočty environmentálnych vplyvov budov boli realizované pre nasledujúce časové obdobia: 10, 20, 40 a 50 rokov.

Mohlo by vás tiež zaujímať

Ako stavať ekologický dom?

Mnohí z nás snívajú o rodinnom dome. A mnohým sa podarí svoj sen zrealizovať: kúpia si...

Posudzované kategórie vplyvu

V štúdii sa posudzovalo celkovo 7 kategórií environmentálneho vplyvu oboch stavieb:

Kategória vplyvu	Stručný opis
Globálne otepľovanie a klimatické zmeny	Skleníkový efekt je prirodzený jav zachytávania energie skleníkovými plynmi prítomnými v atmosfére. Emisie skleníkových plynov spôsobujú čoraz intenzívnejšie zadržiavanie energie v atmosfére a posilnenie inak prirodzeného skleníkového efektu. Zosilnenie skleníkového efektu sa po anglicky označuje ako global warming (globálne otepľovanie). Dôsledkom zosilnenia skleníkového efektu je zvýšenie globálnej teploty a následne aj klimatické zmeny. Klimatické zmeny sú pozorované zmeny v počasí na globálnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni. Medzi hlavné skleníkové plyny patrí oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O), fluorid sírový (SF₆) a halogénované uhľovodíky, ako sú freóny a halóny. Najväčšiu absolútnu účinnosť zo skleníkových plynov má vodná para. Vzhľadom na jej množstvo v atmosfére nie je jej bilancia človekom doteraz výrazne ovplyvňovaná a jej celkové množstvo je zhruba konštantné.
Acidifikácia (okysľovanie prostredia)	Acidifikácia je proces okysľovania pôdneho alebo vodného prostredia spôsobený nárastom koncentrácie vodíkových katiónov, protónov H⁺. Acidifikácia je spôsobená vypúšťaním kyselinotvorných látok do atmosféry, vody a pôdy. Okysličujúce prostriedky sú predovšetkým také látky, ktoré reakciou s vodou disociujú a uvoľňujú do prostredia protón H⁺, ktorý je nositeľom kyslých účinkov. Okysličujúce prostriedky sa v prípade vzdušných emisií dostávajú suchou a vlhkou depozíciou a zrážkami do ďalších zložiek prostredia. Kyselinotvorné látky pôsobia nepriaznivo na biologické tkanivá rastlín, živočíchov i baktérií a tiež narúšajú materiály. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim intenzitu okysľovania je množstvo kyselinotvorných emisií.
Eutrofizácia (výživnosť)	Eutrofizácia, čiže výživnosť, je proces obohacovania prostredia živinami. Ide o problém povrchových vôd, pôd a morí. Viditeľným dôsledkom eutrofizácie je zarastanie povrchových sladkovodných i morských vôd vodnými kvetmi, sinicami a riasami, nedostatok kyslíka vo vodách, zmena druhového zloženia ekosystémov alebo zhoršená kvalita povrchových vôd a zdrojov pitnej vody.
Vznik fotooxidantov	Vznik troposférického ozónu, častejšie označovaný ako vznik fotooxidantov, je kategóriou vplyvu súvisiacou s nepriaznivým pôsobením ozónu a ďalších reaktívnych látok v prízemnej vrstve atmosféry. Ozón, trojatómová molekula kyslíka, je prirodzenou súčasťou zemskej atmosféry. Vyššia koncentrácia troposférického ozónu pôsobí toxicky na živé organizmy a oxidačnými reakciami sa podieľa na narušovaní materiálov. Prízemný ozón vzniká chemickými reakciami za prítomnosti slnečného žiarenia, oxidov dusíka a prchavých organických látok (VOC).
Úbytok materiálových a energetických surovín	Kategória vplyvu úbytku surovín zahŕňa vplyv produktového systému na nevratné využívanie neobnoviteľných surovín a na spotrebovávanie obnoviteľných zdrojov. Táto kategória vplyvu sa zvyčajne rozdeľuje na dve, a to na úbytok materiálových surovín a na úbytok energetických (fosílnych) surovín. Miestom účinku úbytku surovín je z prírodného hľadiska celá planéta Zem, zo sociálno-ekonomického pohľadu potom globálny trh.
Úbytok stratosferického ozónu	Kategória vplyvu úbytku stratosférického ozónu opisuje mieru vplyvu emisií na vznik takzvanej ozónovej diery vďaka v stratosfére. Hlavnou príčinou tohto problému sú freóny, halogénované stabilné uhľovodíky, ktoré sa ešte len v podmienkach stratosféry rozkladajú a uvoľňujú chlór alebo bróm, prvky katalyzujúce rozklad stratosferického ozónu.
Humánna toxicita a ekotoxicita	Kategória vplyvu humánnej toxicity a sladkovodnej a terestriálnej ekotoxicity približne charakterizuje vplyvy do jednotlivých zložiek prostredia uvoľnených látok, ktoré majú potenciál pôsobiť toxicky.

Výsledky porovnania – drevodom alebo tehla?

Čo teda bude materiálom na váš eko dom, dostane prednosť drevodom alebo tehla? Štúdiou sa zistilo, že environmentálne vplyvy stavby, dopravy a demolácie drevostavby a tehlového domu boli porovnateľné. V prípade započítania fázy prevádzky budov možno konštatovať, že vzhľadom k nižšej energetickej náročnosti tehlového domu predstavuje tento dom z pohľadu celého životného cyklu nižšiu záťaž pre životné prostredie.

V hodnotení celého životného cyklu domu s prevádzkou 50 rokov so zahrnutím vykurovania domu má drevostavba oproti tehlovému domu väčšie environmentálne dosahy v 9 z 11 sledovaných parametrov.

Mohlo by vás tiež zaujímať

Ideálna vlhkosť v dome a zdravý vzduch

Viete o tom, že až 70 % ľudí pracujúcich v modernej budove je nespokojných s jej vnútornou...

Zistilo sa, že z hľadiska konštrukcie stavieb má drevostavba vyššie environmentálne dosahy takmer vo všetkých kategóriách s výnimkou vplyvu globálneho otepľovania, resp. klimatických zmien a vplyvu sladkovodnej ekotoxicity. Hoci drevostavba vykazuje vo fáze výstavby domu vyššie výsledné hodnoty vo väčšine kategórií, rozdiely nie sú vysoké. V prípade využitia stavebných materiálov po demolácii budov a v prípade energetického využitia drevených častí sú environmentálne vplyvy stavby a demolácie pre oba typy domov porovnateľné.

Prevádzka budov, respektíve ich vykurovanie počas 50 rokov, predstavuje faktor rozhodujúcou mierou ovplyvňujúci celkové environmentálne vplyvy životného cyklu budov. V závislosti od zvolenej kategórie vplyvu predstavuje vykurovanie počas 50 rokov približne 90 % environmentálnych vplyvov životného cyklu budov. Čo to znamená? Z čoho teda stavať eko domy? Znamená to, že celkové výsledky environmentálneho dosahu ovplyvňuje štádium prevádzky budovy (najmä vykurovanie), teda nie fakt, či ide o eko dom kde dominuje tehla alebo drevodom.

Preto sa pri životnom cykle domu dlhšom ako modelovaných 50 rokov úmerne zvyšuje rozdiel v celkových environmentálnych vplyvoch v prospech tehlového domu.

Mohlo by vás tiež zaujímať