Od konca 10. storočia sa v stredovekých traktátoch čoraz viac objavovala informácia o tom, že súveká spoločnosť sa delí na tri stavy: oratores (tí, ktorí sa modlia), belatores (tí, ktorí bojujú) a laboratores (tí, ktorí pracujú). Toto delenie, samozrejme, nemožno považovať za obraz, ktorý verne odrážal spoločenskú realitu, skôr potvrdzoval fakt, že podľa dobového názoru miesto človeka v spoločnosti určovalo jeho povolanie. A rytieri stáli niekde uprostred tejto stredovekej feudálnej pyramídy. Museli to byť fyzicky zdatní muži, ktorí navyše oplývali odvahou, udatnosťou a vernosťou. Predstava rytiera (odhliadnuc od obrazu rytiera ako jemného a zdvorilého dvorana, ktorý vzdáva hold dámam) pozostávala z bojovníka hrdo sa nesúceho na koni, vyzbrojeného štítom a kopijou a odetého (okrem iného) do železnej drátenej košele alebo brnenia. Byť rytierom si vyžadovalo okrem iného aj peniaze na drahú výzbroj, čo presahovalo finančné možnosti sedliakov, preto boli títo ťažkoodení jazdci oslobodení od poľnohospodárskych prác, aby sa mohli naplno venovať bojovému umeniu.
Rytier – bojovník proti neveriacim
Cirkev v ranom stredoveku zásadne odmietala akúkoľvek formu násilia; boj bol nezlučiteľný s kresťanskou morálkou. A tak istý čas morálny kódex cirkvi a rytierska bojovnosť s úctou k hrdinstvu existovali vedľa seba až do polovice 11. storočia, kedy sa na Pyrenejskom polostrove začala reconquista (špan. znovudobytie; tento pojem označuje boj prevažne španielskych a portugalských vojsk proti moslimským štátnym útvarom v 11. až 15. storočí). Vtedy boj medzi kresťanmi a moslimami nadobudol charakter náboženskej vojny, ktorá sa v ničom nelíšila od neskorších križiackych ťažení na východ. V 11. storočí teda vznikla predstava, že boj za kresťanstvo a cirkev je bohumilá činnosť, a tak bol položený základný kameň kresťanskej vojenskej etiky. Od rytiera ako božieho bojovníka sa vyžadovalo, aby obetoval túžbu po sláve a svetských poctách vyšším cieľom, predovšetkým boju proti neveriacim. Treba poznamenať, že rytierom sa človek nenarodil; aby sa ním stal, musel na sebe (na svojej fyzickej aj psychickej stránke) neustále tvrdo pracovať.
Mohlo by vás zaujímať
Celé 11. a nasledujúce 12. storočie sa niesli v znamení prenikania kresťanských hodnôt do ideálu rytiera ako svätého bojovníka. Rytier sa neriadil len svojimi vášňami a záujmami, ale svoj život a meč dal do služieb Krista, resp. jeho pozemských zástupcov (pápežov). Iniciačný ceremoniál už nespočíval len v preukazovaní fyzickej zdatnosti, ale nadobudol formu takmer sviatosti krstu (dokonca sa požehnávali aj zbrane). Silný vplyv cirkvi na rytierstvo sa prejavil aj vo vzniku rytierskych križiackych rádov. Podnet k ich založeniu dali križiacke výpravy (11. až 13. storočie). Križiaci mali brániť Jeruzalem len počas svojho pobytu v Svätej zemi, preto vznikli spolky, ktorých úlohou bolo chrániť mečom Svätú zem aj počas neprítomnosti križiakov. Okrem iného mali chrániť pútnikov pred neveriacimi a ošetrovať ich v prípade zranenia. Ideálnymi na túto činnosť boli práve rytieri-rehoľníci. Tak postupne vznikli rytierske rády templárov, johanitov a nemeckých rytierov, ktoré k rehoľným sľubom pripojili aj ďalší – byť Kristovým bojovníkom.
Rád nemeckých rytierov
Činnosť rádu začala koncom 12. storočia založením poľnej nemocnice pre pútnikov v Palestíne. V roku 1199 pápež Inocent III. poveril „bratov nemeckej nemocnice v Jeruzaleme zasvätenej Panne Márii“, ktorí dovtedy ošetrovali ranených pútnikov vo Svätej zemi, bojom proti neveriacim. Súčasne schválil aj jeho názov – Ordo domus Sanctae Mariae Tutonicorum. Tak sa nemecký rád stal rádom rytierskym. Svoje sídlo mal v Akkone. Podobne ako templári a johaniti, aj teutónski rytieri (jedno z ich mnohých pomenovaní) museli dodržiavať tradičné mníšske sľuby chudoby, cudnosti, poslušnosti a mali povinnosť bojovať proti pohanom. Členovia tohto rádu nosili ako rozpoznávacie znamenie biely plášť s čiernym krížom. Rytieri pochádzali najmä z Nemeckej ríše. Po dobytí Svätej zeme Arabmi sa rád nakrátko (1211 až 1225) usadil v Uhorsku. Odtiaľ sa nemeckí rytieri dostali až do severovýchodnej Európy, kde si začali stavať početné hrady.
Jedným z najznámejších hradov, ktorý bol v období od 1308 do 1456 sídlom veľmajstra rádu, sa stal najväčší tehlový hrad Malbork (Marienburg). Jedným z najznámejších veľmajstrov, ktorí kedy stáli v čele rádu, bol veľmajster Hermann zo Salzy (1210 – 1239), ktorý v roku 1226 Zlatou bulou od cisára Fridricha II. získal právo šíriť kresťanstvo v oblasti pohanských Prusov. Vznikol tzv. rádový štát – inými slovami štát v štáte. Z pruského územia na pravom brehu Visly sa rytieri začali pohybovať smerom na západ a severovýchod. Dlhý čas boli nemeckí rytieri dominantnou silou v Pobaltí. Ich expanzia však viedla ku konfliktom s Poľskom a Litvou. Porážka nemeckých rytierov poľko-litovskými vojskami v bitke pri Grünwalde v roku 1410 predznamenala postupný zánik rádového štátu. Nakoniec v roku 1466 musel rád postúpiť Poľsku západné Prusko. V roku 1525 veľmajster Albrecht z Brandenburska prestúpil na evanjelickú vieru, v dôsledku čoho sa väčšina rádového štátu zmenila na pruské protestantské vojvodstvo, ktoré sa stalo poľským lénom. Rytieri, ktorí nezdieľali podobné presvedčenie ako ich niekdajší veľmajster, odišli do Francúzska a Nemecka. Počas napoleonských vojen bol rád vo Francúzsku zrušený a jeho novým sídlom sa stala Viedeň. Od polovice 19. storočia má rád výlučne charitatívny charakter.
Celá galéria
* článok pokračuje pod formulárom *
16 obrázkov v galérii
Gotický tehlový gigant
Gotické obdobie patrilo predovšetkým monumentálnej architektúre – katedrálam, hradom a opevneniam. A hoci sa gotická architektúra niesla predovšetkým v znamení presne opracovaných kamenných kvádrov, hrad Malbork patril medzi výnimky – bol totiž postavený z tehál. Ak to prírodné podmienky dovoľovali, stavali sa tieto obydlia na vyvýšených miestach; v nížinatých polohách nezostávalo staviteľom nič iné, len obohnať hrad umelou alebo prírodnou vodnou nádržou. To bol jeden z dôvodov, prečo táto kláštorná pevnosť stojí v tesnej blízkosti rieky Nogat.
Mohlo by vás zaujímať
Malbork bol dlhé stáročia len veľkým staveniskom, ku ktorému sa postupne pristavovali jednotlivé časti. V dôsledku silnejúcej moci rádu nemeckých rytierov a ich usídlenia sa na Malborku, začala sa v 13. storočí jeho rozsiahlejšia výstavba – postavili sa spálne pre križiakov a mníchov, kaplnka a k nej priľahlá obrovská jedáleň, podzemná väznica a knižnica. Keďže k povinnostiam rádu patrili aj každodenné obrady vzdávajúce hold bohu, bolo nevyhnutné vybudovať kláštorný kostol. Na jeho vonkajšej fasáde sa vynímala monumentálna plastika Madony s dieťaťom (Panna Mária bola patrónka rádu), ktorú zdobila hodnotná mozaika. Hoci odolávala stáročiam, v roku 1945 neodolala ostreľovaniu a rozpadla sa.
Vedľa kaplnky sa vypínal tzv. stredný hrad, ktorý sa okrem veľkej reprezentačnej miestnosti (schopnej poňať až niekoľko stoviek ľudí) mohol pýšiť aj dômyselným vykurovacím systémom. V pivniciach hradu sa nachádzali obrovské pece, z ktorých sa horúci vzduch odvádzal do hradných miestností. Týmto spôsobom sa mohli v zime tešiť z príjemného tepla hostia v slávnostnej sieni, ako aj pacienti v priľahlej hradnej nemocnici či križiaci odpočívajúci v spálňach. Na margo tohto vykurovacieho systému treba povedať, že práve na hradoch vznikali prvé kozuby s komínom a súčasne s nimi aj prvé vykurované miestnosti, tzv. komnaty (z lat. camera caminata, t. j. komora s kozubom).
Mohlo by vás zaujímať
V 14. storočí hrad zmenil znovu svoju tvár – vďaka výstavbe posledného prstenca obranných múrov sa hrad aj s priľahlými budovami stal takmer nedobytným. 18. storočie prinieslo zmeny nielen na mape Európy, ale malo dosah aj na zmenu pomerov na Malborku. V dôsledku delenia Poľska medzi Rusko a Prusko sa s príchodom Prusov z Marienburgu stali kasárne, ktoré vojaci považovali len za „hŕbu tehál“, čo sa napokon odrazilo aj na zdevastovanom vzhľade hradu. Až v 19. storočí sa začalo s rozsiahlou rekonštrukciou, ktorej cieľom bolo prinavrátiť Malborku niekdajšiu vznešenosť a monumentálnosť. Dnes vďaka početným opravám sa Malbork takmer v pôvodnom šate majestátne vypína nad riekou Nogat a ktovie… možno si niekoľko storočí staré tehlové múry medzi sebou potajme šepkajú pieseň o návrate rytierov.
Dom z tehly vám prinášajú
Podobné články
ASB.skNa obnovu vodných tokov pôjde vyše 60 miliónov eur, prvou bude rieka Morava
ASB.skMurovanie brúsených tehál na vopred pripravenú maltu
ASB.skKošický kraj pripravil návod, ako ozdraviť klímu a realizovať zelené opatrenia
ASB.skAk nezvýšime súčasné tempo, budeme verejné budovy obnovovať takmer 30 rokov