Hra s dispozíciou
Najskôr sa architekt Jančík v tomto koncepte pohral s úpravou dispozície. Interiér v tehlovej bytovke z päťdesiatych rokov s rozlohou 75 m2 mal obrovskú výhodu – s výnimkou jedného piliera boli nosné priečky iba tie obvodové, s vnútornými teda mohol autor návrhu narábať podľa vlastného uváženia.
Interiér síce pôsobí vizuálne sporo, vyniká svojou novou prevádzkovou logistikou. Aj pôvodný obdĺžnikový pôdorys pozdĺžne predeľovala vstupná chodba, ktorá vymedzovala teritóriá dennej a nočnej časti. Predsieň ústila do hygienického zázemia so samostatnou toaletou a menšou kúpeľňou. Berúc do úvahy hru svetla a ruchy zvonka, prehodil architekt aj dispozičné garde nočnej a dennej časti.
Slnečná denná časť
Samostatná kuchyňa susediaca s obývačkou sa po starom pozerala do uzatvoreného dvora, dve spálne boli otočené do ulice. Argumentom zmenenej dispozície bol fakt, že okná v tichom dvore sú orientované na severovýchod, čo je ideálna strana pre intímne zázemie bytu. Protiľahlá denná časť si dnes môže do sýtosti užívať benefity slnečných lúčov do neskorého večera. Vďaka svojej otvorenosti sa tiež zhlboka nadýchla. Hygienické zázemie zostalo tam, kde bolo predtým. Duplexnú formu však nahradil monopriestor.
Presvetlená chodba a vstavaný kubus
Z hľadiska prísunu denného svetla žila vstupná chodba v predošlej dispozícii dlhé roky vo veľmi pôstnom režime. Na vizuálnom dojme jej nepridávali ani rôzne priečkové odskoky a množstvo dverí, ktorými sa vchádzalo do jednotlivých miestností. Po tom, čo architekt priestor vyčistil, mu dnes oprávnene patrí prívlastok uvítací.
Murované priečky do spální po pravej strane nahradila na plnú svetlú výšku vstavaná zostava, ktorú vďaka bielym plochám a skrytým otváraniam takmer nevnímate. Protiľahlú priečku do dennej časti autor návrhu zrušil úplne a nahradil ju multifunkčným „kontajnerom“ v dubovom kabáte. Tento blok plní funkciu komory a šatníka prístupného z chodby, z obývačkovej strany je zasa využitý ako knižnica s otvorenými policami. Kubus sa z troch strán stropu nedotýka. Ponechal si zhruba polmetrový odskok od stropu, takže sem môže voľne prúdiť prirodzené svetlo z dennej časti.
* článok pokračuje pod formulárom *
Zachované prvky aj dokonalé repliky
Hoci sa vnútorný priestor formoval nanovo a staré nánosy na stenách a stropoch nahradili novučičké omietky a sadrokartón, architekt nemal v úmysle radikálne gumovať jeho genia loci. Najdôležitejšie prvky pôvodného bytu sa snažil zachovať. Niektoré v celkom autentickej podobe, napríklad liatinové radiátory. Ak už záchrana nebola možná, nahradil prvky hodnovernými replikami. Či už išlo o dubové stromčekovo ukladané parkety alebo vymenené okná. Tie síce tvarovo a farebne museli korešpondovať s ostatnými na fasáde, z interiérovej strany si však dovolili eloxovaný dezén. Veľmi dôveryhodne pôsobia aj bakelitové vypínače a elektrické zásuvky v retro dizajne.
Prírodné materiály v kombinácii s bielou
V tomto úhľadnom koncepte vyznieva najmä poctivá remeselná zručnosť a nadčasové materiály. Všetky výrazové prostriedky majú skôr neutrálny charakter. Je veľmi príjemné sledovať harmonickú symbiózu dubového dezénu, travertínu v pieskovom odtieni a dominantnej bielej. Takmer celá scéna v byte sa odohráva na javisku z dubového dreva. Úloha tohto prírodného materiálu však podlahou nekončí, zopár príležitostí na prezentáciu sa mu ušlo aj na stenách či v podobe nábytku. Drevo dopĺňa prírodný kameň či travertín v podobe pracovnej kuchynskej dosky.
Vstavaný mobiliár, steny a stropy sú snehobiele. Architekt v byte rád využíva niky. A to rovnako v otvorenej i uzatvorenej podobe. Strop sa mierne znižoval a zhotovili ho zo sadrokartónu. Aby na ňom v budúcnosti nevznikali praskliny, zvislých stien sa nedotýka, ale dilatačnými špárami od nich málinko odskakuje.
Štýl tohto bytu bol o hľadaní pokojného momentu, ktorý dovolí nechať zážitky po intenzívnom dni pred dverami, ponoriť sa do ticha a zotrvať s vlastným ja.
9 obrázkov v galérii
Dom z tehly vám prinášajú
