Bývanie architekta na Kolibe: Neodradil ho ani svahovitý terén

13. októbra 2023 6:05 Denisa Slančová Tomáš Manina

Už je to zopár rokov, čo architekt Tomáš Šebo navrhol pre svoju rodinu bývanie. Čas vile neubral body za nadčasovosť ani príjemný komfort. Ako teda vyzerá bývanie architekta na bratislavskej Kolibe?

Pred pár rokmi si v tejto vychytenej štvrti vyhliadol Tomáš Šebo spolu s kolegom Igorom Lichým neveľký pozemok. Ako inak, svahovitý. No bol prístupný z oboch koncov, čo nahrávalo ich zámeru rozdeliť ho napoly. A tak sa z kolegov po čase stali aj susedia. Na dolnom konci dnes nájdete na bránke menovku Šebovcov.

Rodina ako najväčší kritik

Keď sa pustil architekt Tomáš Šebo do konceptu vlastného domu, mal už za sebou zopár desiatok vydarených klientských návrhov. To bol sľubný predpoklad na úspešný vlastný projekt. I keď na druhej strane to podľa neho „bol aj veľký záväzok“. Mal však dobrú spätnú väzbu od rodinných oponentov. Ako pritom sám tvrdí, najlepším konzultantom mu bola v tom čase dospievajúca dcéra.

Vysoký, no z ulice nenápadný

Keďže parcela nie je extrémne široká, hmota domu sa musela ťahať do výšky. Tomuto riešeniu však ideálne nahrával členitý terén. Celé spodné podlažie sa do neho s chuťou zahryzlo ako do šťavnatého jablka. Táto úroveň kopíruje ulicu, preto sa tu riešili v prvom rade komunikačné zóny. Okrem dvojgaráže sa tu nachádza aj hlavný vstup do domu. Podzemné podlažie zahŕňa ešte vstupnú halu, technické zázemie, úložné priestory a hosťovskú izbu s príslušenstvom. Trojmetrový výškový rozdiel medzi ulicou a obytným prízemím nie je z uličného pohľadu nijak zrejmý. Od bránky by ste mohli vidieť iba spodnú tretinu domu. O úroveň vyššie stavba od ulice „odskočila“. Terén nad garážou sa dorovnal vykopanou zeminou, čím vznikol prirodzený priestor pre okrasnú záhradu.

Mohlo by vás zaujímať

Dom s netypickým pôdorysom: Namiesto stien tehlové stĺpy

V husto zastavanej mestskej časti Barcelony, v jednom z najväčších dištriktov tejto...

Záhrada prechádza obývačkou

Zo vstupnej haly spodného podlažia sa presúvame o úroveň vyššie, do dennej časti. Celé poschodie sa správa veľmi otvorene, je takmer bez vizuálnych bariér. Pôsobivé vnemy umocňujú z dvoch strán celoplošné priehľady do záhrady, čím interiér s exteriérom nenútene splývajú do jedneho. Nech sa tu usadíte kamkoľvek, stále máte pocit, akoby záhrada prechádzala obývačkou.

Harmonicky pôsobia aj horizontálne roviny priestoru. Kým vizuálne„teplo“ sála z dubovej podlahy, strop si dovolil trochu industriálnej extravagancie v podobe pohľadového betónu. Ten pôvodne vôbec nebol v pláne, no na investorov spravila jeho surová podoba dojem. Večernú atmosféru dotvára svetelná scéna. Je však iba natoľko sofistikovaná, aby si s ňou užívatelia dobre rozumeli. Priestor obývačky a jedálne je za jedno na celú dĺžku dispozície, iba kuchynský kút sa decentne separoval v zalomenom rohu.

Pocit domova na prvom mieste

Veľmi prívetivo pôsobí aj zvolený nábytok. Nenájdete tu expozíciu ultraluxusných značiek. Až na jednu výnimku, ktorú predstavuje sedacia zostava. Ako tvrdia domáci, pri jej výbere zavážila najmä ľahkosť jednotlivých dielov, ktoré sa dajú podľa potreby bez väčších problémov presúvať. V tejto domácnosti nemajú problém kombinovať so sériovo vyrobenými kusmi alebo so staršími solitérmi, ku ktorým ich viaže citová väzba. Prvoradý bol pocit domova. Vyumelkovaná katalógovosť sa tu nekoná, interiér rozpráva veľmi autentickou rečou. „Mám rád, ak interiér vzniká postupne a keď je presiaknutý prítomnosťou svojich užívateľov, vtedy je to úprimnejšie a má to šťavu,“ prezrádza architekt svoj recept na zariaďovanie.

Ohľaduplný voči susedom

Posuvným oknom z jedálne prechádzame na vzduch. Obytnú, juhozápadne orientovanú terasu chráni pred vrtochmi počasia previs z vyššieho podlažia. Terasa bezbariérovo pokračuje do okrasnej záhrady. Jedným smerom sa k vám prihovára známa bratislavská štvrť, opačným sa môžete kochať tvarom domu. Elegantné a nenápadné sivé priečelie osviežuje hra asymetrie.

Okná sa nevyrábali podľa „jednakej“ šablóny, každé má totiž osobité mierky. Ani dom sa nedrží striktnej pravidelnosti, približne v strede je vertikálne „zlomený“. Efekt alebo iný zámer? „Chcel som, aby sa jednotlivé miestnosti otáčali za slnkom. A zároveň mala byť stavba ohľaduplná k susednej zástavbe, aby im neprekážala vo výhľadoch,“ prezrádza architekt a zároveň investor.

Princíp nepravidelnej architektúry

Dodržaný odstup od susednej parcely vytvoril miesto pre chodníček vedúci okolo domu. Aj zadná strana má rovnako pekne udržiavaný, o kúsok väčší kúsok okrasnej záhrady, než je vpredu. Jemnocit k prostrediu dokazuje aj niekoľko zachovaných stromov na pozemku. Nezostali síce na pôvodnom mieste, len sa presunuli o pár metrov ďalej, aby pekne „rámovali“ parcelu a robili prirodzenú vizuálnu bariéru od susedného pozemku.

Terasa si zo zadnej strany vyárendovala celú šírku obytného prízemia, dokonca aj kus naviac, tiahne sa až k susednému plotu. Domáci jej hovoria letná terasa, pretože vďaka severovýchodnej orientácii je tu najmä v horúcich dňoch veľmi príjemná klíma. Princíp nepravidelnej architektúry sa opakuje aj z tejto strany. Nepôsobí však vonkoncom prvoplánovo či nebodaj disharmonicky, pri kreovaní architekt totiž použil funkčnú logiku.

Zákutie pre domácich

Cez presklený vstup sa vraciame do obývačky, aby sme sa posunuli o podlažie vyššie, do súkromných priestorov domácich. Nachádzajú sa tu dve detské izby, rodičovská spálňa, hygienické aj úložné priestory. Všetko, čo štvorčlenná rodina na komfortnú existenciu potrebuje. Plus niečo navyše. Panoramatické priehľady smerom von sú na nezaplatenie.

No ešte nie sme na konci prehliadky. Schodisko pokračuje o úroveň vyššie do neveľkej galérie, aktívne prepojenej s interiérom, ale aj s vonkajškom. Jedna obvodová priečka je zo skla a podobne ako v obytnom prízemí napojená na ďalšiu terasu. S ešte krajšími a vzdialenejšími perspektívami do okolia.

Mohlo by vás zaujímať

Ako sa prevzdušňuje úzky poschodový dom?

Kedysi boli radové domy a dvojdomy jedinou „panelákovou“ výstavbou rozrastajúcich sa miest....

Bývanie architekta v úspornom režime

Aj keď dom nie je bezhlavo naprataný najmodernejšími a super drahými technológiami, prevádzkovo sa dokáže správať veľmi úsporne. Architekt sa aj pri technickom riešení držal zlatej strednej cesty. Veľké presklenia sú opatrené účelným tienením, trojkomorové hliníkové okná aj zateplenie obvodových múrov vnášajú do domu veľa tepelného komfortu bez zbytočnej prevádzky hlavného zdroja – plynu. V centrálnom priestore najmä v prechodných obdobiach veľa úžitku, a nielen vizuálneho, prináša závesný dizajnový kozub. Komínovému efektu, aby teplo zbytočne neunikalo do otvoreného schodiska, bránia posuvné panely. Nenápadne ich skryli v stavebnom puzdre za televíznou priečkou. Kým poschodia sa vykurujú radiátormi, obytné prízemie ponechal architekt opticky nerušené, teplo sála cez podlahu.

Ak v bývaní dokážete prečítať kus duše jeho nájomníkov, dá sa smelo hovoriť o vydarenom projekte. Transformácia spontánnosti, praktickosti a úprimnosť bez pretvárky je v tomto dome zrozumiteľne čitateľná. Baví dávka jeho asertivity, štipka sebairónie a veľký kus nadhľadu.

Ing. arch. Tomáš Šebo
Štúdium architektúry absolvoval v roku 1993 na Fakulte architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2001 až 2005 pracoval pre francúzsku spoločnosť Bouygues na projektoch automobilky PSA Trnava , hoteloch Accor v Prahe a biznis centraI.P.Pavlova. Medzitým do roku 2004 pôsobil aj ako zakladajúci člen združenia Barak architekti. Od roku 2004 je partnerom architektonického štúdia Architekti Šebo Lichý a zaroveň partnerom v developérskej spoločnosti ITB Development.