Rekonštrukcia baníckeho domčeka v Banskej Štiavnici

11. novembra 2023 20:46 Marína Ungerová Miro Pochyba

Niekedy je ťažké rozhodnúť sa, či viac hovoriť o ľuďoch alebo o domoch, v ktorých sa ich majitelia zabývali. Macharíkovci majú za sebou osobitý príbeh – žijú síce v baníckom domčeku, no ten je len jednou z radu zrekonštruovaných stavieb, ktoré ožili ich pričinením. Ako sa vydarila táto konkrétna rekonštrukcia?

Kým sa manželia Macharíkovci nasťahovali do tohto domu, v Banskej Štiavnici bývali už na troch adresách. Najprv opravovali Skautský dom, potom z ruiny vybudovali penzión Nostalgia, v ktorom aj donedávna bývali. Napokon sa rozhodli pre život v rozvoľnenej zástavbe baníckych kameníc, trochu ďalej od turistami navštevovaného historického centra. Rekonštrukcia im priniesla príjemný útulný domov.

Rekonštrukcia v mene zachovania dedičstva

Za svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa zaslúžili o rekonštrukciu sedemnástich domov a domčekov. Martin sa totiž snaží o záchranu kultúrneho a historického dedičstva v meste a okolí. S pomocou grantov, sponzorov, architektky Kataríny Voškovej a ďalších odborníkov a odhodlaných nadšencov sa mu podarilo zachrániť štiavnickú kalváriu. Tá bola v roku 2007 zapísaná medzi sto najohrozenejších stavebných pamiatok sveta. Aj preto bolo pre nich zaujímavé zistiť, do akej miery sa muselo dostavovať, prestavovať a čo pôvodné sa zachovalo z ich domčeka.

Oporný múr aj dubové trámy

Dom vyrástol na slnečnom južnom svahu, vďaka čomu tu majú celoročne dostatok denného svetla. Pred storočiami stavali domčeky s jednou miestnosťou a potom postupne pribúdali. Posledné dve storočia mal dom presne túto podobu. Po rekonštrukcii a zobytnení podkrovia da domáci tešia z viac než dvesto štvorcových metrov úžitkovej plochy.

„Aby fungovala statika, menili sme tri obvodové steny. Našťastie, múry vnútrodomu sa dochovali. Vzhľadom na strmý svah sme za domom a po jeho stranách vybudovali oporný múr dlhý 45 metrov. Okná sú replikami pôvodných, šestoro starých dverí máme zo smetísk či priamo z iných, už nejestvujúcich domov. Odstránili sme väčšinu drevených konštrukcií napadnutých drevomorkou. Zachovalo sa len niekoľko dubových trámov, ktorým sme radi. Máme stavebnú firmu, takže popri iných projektoch sme si postupne našli čas, sily a dostatok prostriedkov na túto rekonštrukciu. Podobné domčeky stáli na svahu oproti, približne na tej istej vrstevnici ako náš. Asanovali ich z dôvodu výstavby zázemia pre tabakovú továreň. Vtedy v tom našom žili dve starenky – sestry,“ vysvetľuje Martin.

Mohlo by vás zaujímať

Rekonštrukcia starého domu: 10 najväčších omylov

Jednou z možností, ako si zlepšiť bývanie, je rekonštrukcia starého domu. Cena...

Socializácia všetkých členov rodiny

Vnútro domu prekvapí priestorom členeným do štyroch samostatných izieb. „V porovnaní s typickými slovenskými stavbami pre banícke rodiny, ktoré charakterizovala jedna alebo dve priechodné izby, architektúra pôvodného nemeckého baníckeho domu má výhodu miestností so samostatnými vstupmi. Pri adaptácii domu na súčasné potreby sme si kuchyňu zariadili v jednej z predných izieb,“ upresňuje majiteľ.

Stred dispozície sa uvoľnil pre úložný, technický a najmä komunikačný priestor, ktorým možno prejsť do zadnej časti domu so spálňou pre rodičov, kúpeľňou a schodiskom do podkrovia. Podstrešie s otvorenou spoločensko-relaxačnou zónou používajú nielen deti ako svoju herňu, neraz sem zavítajú aj rodinní priatelia. Pod šikminou strechy majú traja súrodenci spoločnú detskú izbu. Potomkovia nemajú svoje izby. Naopak – socializujú sa navzájom v spoločnej detskej.

Život je o prispôsobivosti

„Sme presvedčení o algoritme: Do veku pätnásť rokov sa spolu hráme, učíme sa dohodnúť, či okno bude otvorené alebo zatvorené, kedy hrá hudba, alebo je v izbe ticho, kedy svietime, alebo sa už spí, pobijeme sa a uzmierime. Funguje to, lebo nie je šanca, aby deti od problémov utiekli, niekde sa zašili. Potom na internáte alebo v súžití s partnerom je ťažké nájsť bez takéhoto nácviku spoločnú mieru. Neskôr si svoje samostatné izby naše deti odpracujú. alebo pôjdu na štúdiá mimo nášho mesta. Zdieľať raz s niekým kanceláriu alebo spálňu?

To chce skúsenosť zo spoločnej detskej izby – správne a včas získať sociálne zručnosti, dohodnúť sa v spoločnom priestore,“ dozvedáme sa od Martina. Mirka so smiechom podotkne: „Odkedy sme s Martinom spolu, prispôsobila som sa jeho konceptu celoročne otvoreného okna a on akceptuje, že posteľ sa denne ustiela.“

Čistý interiér s odkazom na minulosť

„Vybrali sme si svetlé farby, na steny tradičné jemné pastelové odtiene. Dlažba, ktorú sme použili aj ako obklad, i keď vzorovaná s historizujúcim dekorom, pôsobí v prírodných a akoby vekom ošumelých farbách prirodzene. Vyhýbali sme sa ťažkému nábytku a sýtym farbám, a tak sa nám podarilo potiahnuť svetlo do hĺbky interiéru. Zadné izby sú menšie. Tie sme zariaďovali celkom decentne, úsporne. Potrebovali zvýšiť svetelnosť o to viac, že im dominuje drevený trámový strop, ktorý sa z menšej časti zachoval. Nám sa páči farebne strohejší interiér – pôsobí čisto. Ani zapratanosť nábytkom nie je podľa nášho gusta. Chceli sme jednoduchší svetlý priestor len s niekoľkými nábytkovými akcentmi ako odkazom na minulosť. Vynikne tak krása architektúry pôvodného domčeka,“ zhodnú sa manželia.

Mohlo by vás zaujímať

rekonstruovany interier tehloveho domu s modrymi tramami OOIIO Arquitectura

Rekonštrukcia chátrajúceho statku na príjemné tehlové bývanie

Madridskí architekti premenili chátrajúce budovy statku na netradičné, ale kúzelné bývanie,...

Kúsky s dotykom nostalgie

Pec v obývačke vykuruje ďalšie tri miestnosti. Teplo sa šíri teplovzdušným rozvodom. „Na kúrenie drevom nie sme odkázaní, no je to romantika. Máme elektrické kúrenie, niekde je aj podlahovka. Keď zakúrime v peci, vtedy sa cez termostaty automaticky vypne elektrické vykurovanie,“ vysvetľuje Martin.

Kuchyni pristane linka z Decodomu v bledšom modrom odtieni s náznakom vidieckeho štýlu. V predizbe sa v zádverí vyníma historická almara upravená novým zasklením na štýlovú knižnicu podľa nápadu odpozorovaného od Agáty Šikulovej z Modry. Pri vstupe tróni lavica od majstra z Čiech, ktorý vyrába nostalgické kúsky s patinou. Domu vládne pohodová atmosféra mixu: niečo staré, čosi nové, trochu nostalgie a veľa svetla. „Vnímame to tak, že ak si návštevníci Štiavnice posedia v štylizovanej kaviarni či reštaurácii, je to príjemné na hodinku, dve, no žiť a cítiť sa uvoľnene v predekorovanom a vecami obťažkanom interiéri sa dlhodobo nedá. Okrem toho, kto by zo všetkého utieral prach?!“