Možno sa to bude zdať neuveriteľné, ale tehla si našla uplatnenie aj pri výstavbe mestských hradieb. Niekoľko významných, ba až unikátnych predstaviteľov týchto stavieb máme aj na Slovensku. Dnes si urobíme krátku exkurziu k mestským hradbám v Trnave.
Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Výsady udelil mestu v roku 1238 kráľ Belo IV. a táto skutočnosť naštartovala rýchly rozvoj. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.
V 13. storočí sa v Trnave vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche približne 56 hektárov. V čase vzniku hradieb išlo pravdepodobne o jedno z najväčších opevnení v Uhorsku. Má takmer pravidelný obdĺžnikový tvar s rozmermi približne 800 × 700 metrov. Výstavba opevnenia začala v 13. storočí a prebiehala vo viacerých etapách. Postupne sa vybudovali hradby, brány a systém vodnej obrany. V prvej fáze to boli veže z pálených tehál a medzi nimi drevozemné valy. Steny veží mali hrúbku takmer dva metre a boli iba vyškárované ako neomietnuté, priznané murivo. Ku každej zo štyroch mestských brán viedol most ponad vodnú priekopu. Vždy dve protiľahlé brány spájala cesta, ktorá viedla naprieč celým mestom.
V 13. a 14. storočí boli pôvodné valy postupne nahradené tehlovými múrmi z pálených tehál, ktoré sa už omietali celoplošne. Hradby boli viac ako osem metrov vysoké a tri metre široké. V 15. až 16. storočí pred Dolnou a Hornou bránou vybudovali na ich dokonalejšiu ochranu pravouhlé barbakány (neskorogotické pevnostné prvky stojace nad mostom cez vodnú priekopu, ktoré zabezpečovali bránu mesta alebo hradu).
* článok pokračuje pod formulárom *
Hradby sú vďaka svojim rozmerom a celkovej rozlohe neprehliadnuteľné. Ich architektúra je strohá a jednoznačne účelová – ako sa na opevnenie patrí. Dalo by sa povedať až funkcionalistická. Vďaka tehle však hradby a veže pôsobia jedinečným a neopakovateľným dojmom. Vyvolávajú pocit stability, spoľahlivosti a bezpečnosti. Tehle naozaj pristane aj tento účel použitia.
Galéria:
Obranná funkcia hradieb zanikla v 18. storočí. K ich vnútornej strane sa začali pristavovať menšie objekty alebo sa hradby miestami dokonca rozobrali ako stavebný materiál. V 19. storočí boli z dôvodu rozširovania komunikácií zbúrané mestské brány. Napriek všetkým takýmto zásahom sa z pôvodných asi 2,5 km hradieb dodnes zachovala približne polovica. Hradby sa už niekoľko rokov sústavne opravujú. V súčasnosti prebieha aj rekonštrukcia bašty, ktorú čas takmer úplne vymazal z trnavského opevnenia. Nanovo ju postavia na pôvodných odkrytých základoch zo starých pálených tehál.
Po roku 1989 sa v mestskom zastupiteľstve viedli diskusie o tom, či má význam investovať do schátraných mestských hradieb. Zvíťazili zástancovia ich záchrany. Mesto Trnava dáva zo svojho rozpočtu na hradby každoročne niekoľko miliónov korún. Je to chvályhodný a najmä nasledovaniahodný príklad prístupu k pamiatkam.