Podklad pod omietku musí byť suchý, pevný, súdržný, bez uvoľnených kúskov tehál alebo malty, bezprašný a očistený od prípadných výkvetov a rovnomerne nasiakavý. Naopak, nesmie byť znečistený farbami či mastnotou, mal by byť čo najrovnejší s úplne vyplnenými škárami medzi jednotlivými tehlami až do líca muriva. Podklad taktiež nesmie byť zmrznutý, teplota vzduchu a podkladu nesmie počas spracovania a tuhnutia omietok klesnúť pod +5 °C.
Príprava podkladu
Pri murovaní na klasickú maltu je dôležité, aby ložné škáry boli úplne vyplnené maltou až po povrch steny. Táto požiadavka je dôležitá pre rovnomerné vysychanie omietok. V prípade, že škáry v murive nie sú celkom vyplnené maltou, je hrúbka malty v mieste škár oveľa väčšia a vysychanie pomalšie. V týchto miestach sa zvyšuje riziko vzniku trhlín v omietke.
Z rovnakého dôvodu je aj prípadné priehlbiny, hlboké škáry, odbité rohy či inštalačné drážky nutné niekoľko hodín pred omietaním vyplniť murovacou maltou. Nanášaním ďalšej vrstvy do zavädnutého podkladu je zabezpečená dostatočná súdržnosť.
Mohlo by vás zaujímať
Prechody medzi tehlovým murivom a podkladom z iných materiálov (pórobetón, tepelnoizolačné dosky a pod.) sa odporúča prekryť výstužnou sklotextilnou, prípadne drôtenou sieťkou. Pri väčších prechodoch treba posúdiť, či nie je vhodnejšie škáru medzi materiálmi priznať a omietku ukončiť pomocou systémových profilov či ukončovacích líšt.
Vnútorné omietky na tehlovom murive, najmä ak ide o vápenno-cementové omietky, si nevyžadujú cementový prednástrek, ak výrobca omietkovej zmesi nepredpisuje inak.
Vonkajšie omietky
Naopak, cementový prednástrek sa odporúča pod vonkajšie omietky na tehlovom murive. Tým sa zlepšuje prídržnosť k podkladu, ktorá je dôležitá z dôvodu extrémneho tepelného namáhania vonkajších omietok zmenou teplôt. Najväčšie napätia vznikajú práve v kontaktnej škáre medzi omietkou a podkladom. Na vonkajšie omietky by sa preto mali používať omietkové zmesi s vyššou pevnosťou v ťahu za ohybu a lepšou prídržnosťou k podkladu.
V prípade potreby (dlhodobé sucho, silné prúdenie vzduchu) je vhodné podklad navlhčiť, aby sa zvýšila priľnavosť omietky.
Tepelnoizolačné omietky
Tepelnoizolačné vlastnosti obvodovej steny môžu čiastočne zlepšiť vonkajšie tepelnoizolačné omietky. Obvykle bývajú plnené expandovaným perlitom (λ je cca 0,13 W/(m . K)) alebo polystyrénovým granulátom (λ je cca 0,09 W/(m . K)).
Tepelnoizolačné omietky majú nízku pevnosť v tlaku, sú teda menej odolné proti mechanickému poškodeniu. Preto je nutné ich chrániť tvrdšou (tzv. krycou) omietkou, ktorá navyše zabraňuje nadmernému vnikaniu atmosférickej vlhkosti do porézneho materiálu omietky a zároveň umožňuje odvádzať prebytočnú vnútornú vlhkosť do vonkajšieho prostredia.
Vhodným kompromisom medzi obyčajnými a tepelnoizolačnými omietkami sú tzv. ľahké omietky, ktoré pri relatívne vysokých pevnostiach plnia čiastočne i tepelnoizolačnú funkciu (λ je 0,20 – 0,45 W/m . K)). V prípade použitia ľahkých omietok sa odporúča cementový prednástrek.
* článok pokračuje pod formulárom *
Suché omietkové zmesi a omietkové systémy
Suché omietkové zmesi je potrebné spracovávať podľa návodu predpísaného výrobcom. Treba dodržiavať najmä predpísané množstvá zámesovej vody, čas miešania, minimálne teploty, a najmä neprimiešavať do omietkových zmesí žiadne iné „zlepšujúce“ prísady.
Výrobcovia suchých omietkových zmesí často ponúkajú tzv. omietkové systémy. V omietkových systémoch má každá vrstva svoj význam. Vynechaním ktorejkoľvek vrstvy prestávajú jednotlivé vrstvy (prvky) fungovať ako systém.
Mohlo by vás zaujímať
Vnútorné omietky (sadrové, vápenno-sadrové, cementové, vápenno-cementové, jadrové alebo jednovrstvové) majú obvykle hrúbku min. 10 mm. Prípadná povrchová úprava vo forme stierky či štukovej omietky má mať hrúbku cca 2 – 4 mm.
Vonkajšie vápenno-cementové alebo cementové omietky (jadrová vrstva) by mali mať hrúbku min. 15 mm; optimálne 20 mm; max. hrúbka jednej vrstvy je 30 mm.
Povrchová úprava
Krycia omietka s prípadným farebným náterom býva tiež súčasťou celého omietkového systému. Uzatvárací náter sa z dôvodu požadovanej prievzdušnosti odporúča vykonať z materiálov na silikátovej či silikónovej báze. Materiály na báze akrylátov povrch viac uzatvárajú!
Všetky omietky by mali byť súčasťou určitej zostavy, teda určitého systému. Výber konkrétneho omietkového systému pre konkrétny typ podkladu (muriva) je potrebné konzultovať s konkrétnym výrobcom.
Zretie omietok
V súčasnej dobe niekedy až nereálnych požiadaviek na rýchlosť výstavby sa na stavbách stretávame s veľmi rýchlym postupom omietkových prác. Omietky sa často aplikujú na premočené murivo, jednotlivé vrstvy nasledujú za sebou s nedostatočným časovým odstupom bez možnosti dostatočného vyzretia. Dôsledkom nedodržania technologických postupov sú poruchy omietok. Každá vrstva omietky, ktorá tvorí podklad pre ďalšiu vrstvu, musí zrieť určitý čas.
Odporúčané časové odstupy
Pri realizácii omietok sa odporúčajú tieto časové odstupy:
- vnútorné omietky by sa mali realizovať najskôr 2 mesiace po vymurovaní stien;
- vonkajšie omietky by mali nasledovať najskôr za 2 mesiace po vnútorných omietkach;
- prednástrek by mal zrieť 2 až 3 dni;
- všetky druhy omietok by mali zrieť 1 deň na každý 1 mm hrúbky, najmenej však 14 dní, a to i pri minimálnej hrúbke jednej vrstvy 10 mm;
- na zabránenie vzniku trhlín z dôvodu zmrašťovania omietok sa odporúča prvé 2 dni udržiavať vrstvu omietky vo vlhkom stave.
Mohlo by vás zaujímať
Podobné články
Vlhkosť muriva: Ako odstrániť výkvety?
Lepíme tehlové pásiky. Čo odporúčajú odborníci?
Boli úplní laici, no ich nadšenie bolo silnejšie
Ako spraviť debnenie vencov bez stropnej konštrukcie
Chceli stavať svojpomocne, no nemali informácie. Čo by dnes urobili inak?
Chyby pri hrubej stavbe domu
Zakladanie prvého radu tehál – postup v 9 krokoch
Izolácia podzemnej časti stavby
