Na špecifiká návrhu nízkoenergetických a pasívnych stavieb sme sa opýtali dvoch slovenských architektov, Pavla Pokorného a Rudolfa Lesňáka.
Aké sú úskalia návrhu energeticky efektívnych budov?
Navrhovanie energeticky úsporných (nízkoenergetických alebo pasívnych) domov stavia architekta pred nové výzvy, s ktorými sa pri navrhovaní konvenčnej architektúry stretáva len zriedka. Za najväčšiu výzvu považujem potrebu kreatívne zosúladiť náročné stavebnofyzikálne požiadavky na jednotlivé komponenty domu s individuálnym a originálnym, pre klienta na mieru šitým, architektonickým konceptom.
Ak architekt ovláda abecedu staviteľstva v pasívnom štandarde, môže zodpovednejšie a omnoho kompetentnejšie ovplyvňovať smerovanie celkového architektonického zámeru s prihliadnutím na budúcu energetickú efektívnosť svojho dizajnu. V diskusiách s klientom je architekt schopný (aj) pomocou zásad energeticky úspornej výstavby lepšie vysvetliť a argumentmi podložiť návrhy riešení, čo prispieva k plynulejšej projekčnej príprave a následne k realizácii diela.
Mojou veľmi dobrou osobnou skúsenosťou je, že investori pasívnych domov sú otvorenejší a úprimnejší v diskusiách o modernej architektúre, pretože si v spoločnom procese tvorby ich domu overia, že moderný dizajn je priamym obrazom dobre navrhnutej konštrukcie a dobrá konštrukcia je tá, ktorá najekonomickejšie a najelegantnejšie rieši ich konkrétny architektonický problém. V mojej tvorbe nie sú princípy energeticky úsporného staviteľstva cieľom – nesúťažím o najhrubšiu izoláciu, najlepšie okno či najväčšiu vzduchotesnosť stavby. Na prvom mieste je vždy klient, jeho (a to zdôrazňujem) reálne potreby, až potom technické riešenie domu. Každý dom musí mať veľkorysé priame bezbariérové prepojenie interiéru a exteriéru. Možnosť „vidieť do záhrady“ a „vyjsť bosou nohou“ z obytnej časti domu von na terasu je pre mňa stelesnením pocitu „bývam v rodinnom dome“. Následne je vysoká kvalita vyhotovenia stavby očakávanou samozrejmosťou a prostriedkom na dosiahnutie cieľov a ambícií, ktoré považujem za prioritné v profesii architekta – tvoriť lepšie a zdravšie prostredie pre život.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Čo vás pritiahlo k energeticky efektívnym stavbám?
Pasívnym a nízkoenergetickým domom som sa začal venovať pred desiatimi rokmi počas štúdia experimentálnej architektúry na univerzite vo Viedni v ateliéri architekta Reinberga, ktorý je považovaný za pioniera v oblasti ekologickej a solárnej architektúry.
Experimentálna a solárna architektúra ma oslovila svojím „neumelým“ dizajnom, ktorý vychádza z funkcie – vzhľad budovy prestáva byť samoúčelným výplodom architektovej fantázie alebo módneho trendu, ale riadi sa zákonmi prírody s ohľadom na čo najefektívnejšie využitie obnoviteľných zdrojov. Ako architekt obdivujem presnosť a precíznosť – na rozdiel od bežnej stavebnej praxe, kde sa na detaily začína hľadieť až pri finalizácii interiéru, je pri týchto domoch potrebné pracovať s milimetrovou presnosťou už pri hrubej stavbe.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Rudolf Lesňák: Život je príliš krátky a roky bývania v nedokončených provizóriách vám nikto nevráti
Ak si kladiete otázku, či sa to oplatí, treba si uvedomiť, že okrem dobrého pocitu zo šetrenia životného prostredia a úspory prevádzkových nákladov získate stavbu, ktorá prinesie vyšší komfort pre život – obvodové konštrukcie pasívneho domu nesálajú chlad, pri kvalitných sklách odpadá pocit zimy v bezprostrednej blízkosti okien, kontrolované vetranie zabezpečí miestnostiam dostatočný prísun čerstvého vzduchu, nízkoteplotné zdroje tepla sú príjemnejšie ako klasické horúce radiátory atď.
Dnes je všetko pasívne a nízkoenergetické v móde, a tak sa na trh dostáva aj množstvo nekvalitných riešení – preto treba dať pozor na výber architekta. Ak chcete kvalitný ekologický dom, treba osloviť projektanta so skúsenosťami, aby sa váš experimentálny dom nestal experimentom architekta.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Pri stavbe domu vo vyššom štandarde zabudnite na tradičné postupy
Pridaj komentár