V malej osade, kde sú dnes už len tri trvale obývané domy, stávala v stredoveku vodná tvrdza obklopená ôsmimi rybníkmi. Poľnohospodárska usadlosť stojí od 19. storočia, od roku 1964 nebola obývaná. Rybníky v druhej polovici minulého storočia zasypali a premenili na polia, výhľad na nádhernú krajinu však zostal.
“Hľadali sme miesto, kde by sme boli s rodinou blízko prírody. Zarastenú a napoly zbúranú usadlosť pri ceste sme objavili náhodou vďaka nášmu psovi a hneď nás chytila za srdce,“ rozpráva majiteľka.
“Usadlosť spĺňala množstvo podmienok, ktoré sme si pri hľadaní vytýčili. Najdôležitejšie bolo krásne miesto, zdravá príroda, pokoj, pekný výhľad, blízkosť vody, tri príjazdové cesty, kamenný dom, záhrada orientovaná na západ … to všetko sme tu našli. Dcéra posledného majiteľa dom niekoľko rokov nechcela a ani nemohla predať, ale nakoniec sa to podarilo. Dom jednoducho čakal na nás,“ dopĺňa.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Fortieľ a múdrosť predkov
Usadlosť sa skladala z obytnej a hospodárskej budovy, v ktorej boli stajne a stodola. Oba objekty mali tradičný tvar – obdĺžnikové domy so sedlovou strechou, malými oknami, murované zo zmiešaného muriva. “Obdivovali sme dômyselnosť našich predkov a následne sme ju aj využili,” hovorí pán domu.
Staré múry sú z kameňa z miestneho lomu previazaného s tehlami. Aby v stajniach bolo teplo, mali vnútri vetranú dutinu, ktorá slúžila ako izolácia. Zaujímavé je, že obytná budova takto dômyselne postavená nebola, čo dokazuje, akú dôležitosť prikladal statkár dobytku.
Po rekonštrukcii sú oba objekty prepojené novým spojovacím krčkom, v ktorom sa nachádza vstup do domu a pracovňa. Bývalé stajne premenili majitelia na obývací priestor spojený s kuchyňou, zázemím a úložnými priestormi, zo západnej strany pristavili krytú terasu. Pôvodná obytná budova slúži ako súkromná zóna. Sú tu spálne, kúpeľňa, zázemie. Podkrovie ukrýva veľkorysý ateliér.
Veľkou premenou postupne prešla aj záhrada. Hlavným magnetom je novovybudované jazierko s cirkuláciou vody a dreveným mólom.
Stavba ako výtvarné dielo
“Stavbu sme poňali ako budovanie spoločného diela, ktoré nás spája,” vyznáva sa majiteľka.
Mozaiky, ktoré tu vytvorila z odpadu z keramických dlaždíc, prezrádzajú, že je milovníčkou Antonia Gaudího a Friedensreicha Hundertwassera. Sú prítomné v celom dome. Ich južanský temperament a symbolické motívy vnášajú špecifický punc do každého miesta od obývačky cez kuchyňu a halu až po kúpeľňu.
Originalitu a optimizmus vyjadrujú tiež vitráže v oknách a úplne špeciálnu atmosféru má podkrovný ateliér pod nočnou oblohou s tmavomodrým stropom plným žiariacich hviezd.
Z núdze cnosť
Okrem prístavby sú nové všetky inštalácie, drevené okná s izolačným dvojsklom, škridlová strešná krytina, medené odkvapy. Prístavba je omietnutá, fasády pôvodných budov sú odhalené. Mieša sa na nich štruktúra starého lomového kameňa s “vysprávkami” z lícových tehál a opuky. Kamenné murivo a oblúkové tabuľkové okná sa zľahka ponášajú na štýl južného Francúzska.
Mohlo by vás tiež zaujímať
“Pred rokmi sme začínali s minimom peňazí a množstvom driny. Pokračovali sme veľmi pomaly, vlastnými rukami, s pomocou priateľov a šikovných remeselníkov, ktorí boli ochotní pracovať za rozumný peniaz a priniesli aj vlastné nápady a zručnosť. Veľa materiálu sme doviezli z búračiek – staré drevené hranoly, tehly, dvere, dlaždice i kameň.
Všetko sme starostlivo renovovali a recyklovali. Vzniklo to vlastne z núdze, ale myslíme si, že to bolo správne. Takto stavali aj naši predkovia. Využili sme všetko, čo sa ešte využiť dalo, ušetrili a dom má vďaka tomu v sebe zakódované množstvo príbehov a kus histórie,“ vysvetľuje pán domu.
Celá galéria
Mohlo by vás tiež zaujímať
Pridaj komentár