Belasá kráska zo schátraného domu po babičke

6. decembra 2019 20:00 KATARÍNA ORVISKÁ MIRO POCHYBA

chalupa z tehly, na návšteve, tehlové inšpirácie

Dom, ktorý bol postavený vlastnými rukami, je teraz dedičstvo pre vnučku Simonu. Ako rástla rodina, pribúdali aj miestnosti v dome. Po smrti starých rodičov, dom začal chátrať, no nechceli o dom prísť a tak sa ho rozhodli zrekonštruovať a vrátiť mu všetky spomienky.

Rekonštrukcia v hodine dvanástej

Dom sa začal rekonštruovať naozaj na poslednú chvíľu. Jedna z nosných stien padala pod vlastnou váhou, bolo ju treba v základoch podoprieť a pripevniť ku komínu.

Keďže bol dom roky neobývaný, bolo nutné rekonštruovať úplne všetko – od podláh a omietok cez strechu po kúrenie a elektrické vedenie. Vďaka tomu mohla pani Simona povoliť uzdu svojej predstavivosti a vytvoriť si domov podľa svojho gusta. Do domu sa vstupuje cez predsieň, z ktorej sa dá dostať do spálne majiteľky a do kuchyne.

V pôvodnej kuchyni a spálni, ktoré tvorili srdce domu, sa vybúrala priečka, čím vznikol veľký otvorený priestor pre kuchyňu, jedáleň aj obývačku. Na kuchyňu sa napájala špajza a kúpeľňa. Z kúpeľne sa však stala chodba vedúca do spálne, zo špajze kúpeľňa a z kurníka, ktorý bol opretý o špajzu s kúpeľňou, spálňa pre syna. V tejto izbe sa nachádza pôvodná kamenná stena s malým oknom, kde sedávali sliepky. Kameň izbu zútulňuje a silne zapôsobí už na prvý pohľad. Za spálňou sa dnes nachádza ešte technická miestnosť. Vďaka tomu získal dom pôdorys v tvare písmena L. Škvarové podlahy sa odvlhčili a nahradili betónom s podlahovým kúrením, na ktorý sa položila plávajúca podlaha verne imitujúca drevo.

jedáleň a kuchyňa — „V dome zostal kuchynský riad po babke a porcelán po dedkovi. Pri každom použití sa vrátim desiatky rokov do minulosti a znova prežívam tie krásne chvíle. A to sú momenty, keď môžeme byť znova spolu.“

Do obývačky by mali čoskoro pribudnúť aj kachle, pretože rodina má veľmi rada zvuk pukajúceho dreva a oheň. V kuchyni a obývačke sa podarilo zachovať pôvodné trámy. Na posilnenie celkového dojmu sa takto upravili aj stropy ostatných miestností. Hlinené steny sa takisto podarilo zachrániť, no bolo nutné podrezať murivo a zaizolovať ho. Na povrch stien sa naniesla špeciálna hlinená omietka potretá kazeínovými farbami. Dom neupúta len náročnou a inšpiratívnou prestavbou, ale aj interiérovým dizajnom. Veľkou vášňou pani Simony je rekonštruovanie starého nábytku.

Mohlo by vás tiež zaujímať

Táto chata obrastená až po strechu stojí v Rusku, podobné ale nájdete v celej Európe.

Dychberúce víkendové chalupy

Ak milujete oddych na chalupách rovnako ako my v redakcii, neváhajte sa s nami prejsť po tých,...

Nábytok z bazárov

Dom chcela mať zariadený vo vidieckom štýle a neváhala pre to chodiť po bazároch a sledovať ponuku internetových búrz. Okrem troch skríň, stolíka a niekoľkých stoličiek pochádza všetok nábytok odtiaľ. Ten kupovala často v žalostnom stave a následne opravovala. Farbila ho predovšetkým v odtieňoch bielej, sivej a tyrkysovej, jej obľúbených farbách. Zároveň veľmi často menila funkciu už nepotrebným predmetom. Z okenných špaliet sa stali posteľové čelá, zo starých dverí zrkadlo, z informačnej tabule požiarnej stanice z roku 1900 fotografická nástenka členov rodiny. Inšpiráciu čerpala z anglických časopisov o vidieckom bývaní, internetových stránok a zhromažďovala obrázky, ktorých štýl sa jej páčil. Inšpiráciu hľadala aj počas dovoleniek, z ktorých si nosila najrôznejšie suveníry.

Na každý predmet sa viaže spomienka

Truhlica z Malajzie, ozdobné kachličky z Turecka, cementové dlaždice z Maroka či látkové poťahy z Číny zapadajú do celkového vyznenia. Na každý predmet, ktorý sa v dome nachádza, má naviazanú nejakú spomienku. Šálky, poháre, taniere a mlynčeky, ktoré v kuchyni možno vidieť, používala ešte jej babička. Porcelán je pamiatkou na dedove cesty do Viedne. Pani Simona tak vo svojom dome prepája tradíciu a vidiecku estetiku s ďalekými cestami.

Dom je pre ňu výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. Nielenže v ňom strávila ako dieťa všetky letné prázdniny so svojimi milovanými starkými, ale tento dom bol pravdepodobne stavaný na pôvodnom morovom cintoríne. Pani Simona to nepovažuje za strašné, naopak, zo svojho pozemku cíti sálať pozitívnu energiu a vždy, keď príde, má pocit, že na ňu niekto dáva pozor a je hrdý, že tento dom zachovala.