V zdedenom majetku v centre Vajnôr si mladá rodina chcela vytvoriť pokojné víkendové sídlo. S týmto zadaním sa obrátili na architekta Martina Skočeka. Pozdĺžny dom tiahnuci sa pozemkom mali pôvodne v pláne rekonštruovať. Z pohľadu tradičnej vidieckej zástavby mal dom svoju hodnotu, no pre narušenú statiku sa muselo pristúpiť k radikálnemu, no ohľaduplnému riešeniu. Dom sa rozobral a z pôvodného muriva sa vystaval na identickom mieste nanovo. Za týmto počinom netreba hľadať prvotnú snahu nechať sa uniesť trendovou vlnou pálenej tehly ani potrebu ušetriť. Išlo o celkom prozaicko-pragmatický dôvod: Prečo nedať kvalitnému a poctivému stavebnému materiálu, ktorý by inak skončil na stavebnej skládke, druhú šancu? Dnes však netreba spochybňovať ani fakt, že tehla sa napokon stala zásadným mienkotvorným prostriedkom v interiéri.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Dispozičný rytmus
Dispozične sa dom držal radenia jednotlivých funkčných zón podľa tradičnej schémy hospodárskej budovy a aj sám architekt sa odvoláva na pitvor. Išlo o centrálny priestor pri hlavnom vstupe, akúsi komunikačnú spojnicu, ktorou sa vchádzalo do ostatných izieb, prípadne na povalu. Aj Skočekov koncept funguje na podobnom princípe – jeho pitvor je však podstatne štedrejší. Funkciou, ale aj objemom. Veľkoryso sa otvoril nielen vertikálnym, ale aj horizontálnym smerom. V dome absentuje strop, interiér je otvorený po štít strechy a vďaka veľkoformátovým zaskleniam veľmi aktívne komunikuje so záhradou. Výnimkou je kúpeľňa s bazilikovým osvetlením prostredníctvom svetlíkov a dve spálne orientované do ulice, do ktorých architekt navrhol štvorcové rastrované okná korešpondujúce s uličnou zástavbou.
Vybalansovaná hra
Pre interiérové návrhy ateliéru Martina Skočeka je príznačný zmysel pre poctivú materialitu, autorský detail, precíznu remeselnú prácu, ako aj vstavané prvky vyrábané na mieru priestoru. Ani v prípade vidieckeho sídla sa od tohto rukopisu neodkláňa, neisto nebalansuje medzi modernosťou a vidieckou nostalgiou. Prejav so zdravým sebavedomím deklaruje čistotu a striedmosť.
V interiéri dominujú materiály bez povrchových úprav. S režným murivom mäkko harmonizuje smrekové podbitie krovu. „Na prvý pohľad triviálna konštrukcia krovu v sebe skrýva rafinované statické riešenie, a to hlavne v mieste presklenej steny,“ hovorí Martin Skoček. Takáto kombinácia materiálov nie je samozrejmosťou, vyžaduje dodržať isté pravidlá. „Vďaka patrí statikovi Jánošovi Kállayovi, ktorý mal na to trpezlivosť.“ Ako materiálový protiklad k prírodným prvkom zvolil architekt liatu podlahu moderného razenia.
Aj keď tu pôvodne chcela rodina tráviť iba predĺžené víkendy, životná realita jarného núdzového stavu preverila jeho podstatu. Každodenné užívanie nevykazovalo žiadne hardvérové chyby, softvérový manuál ich utvrdil v správnosti voľby. Pracuje s vlastnou minulosťou, je zrozumiteľný a veľmi autentický. Ideálny partner na život.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Dom V
- Architekt: Martin Skoček
- Spolupráca: Ing. arch. Lucia Uhnáková, Ing. Marián Krajči, Ing. Jánoš Kállay, Labak (záhradná architektúra)
- Zastavaná plocha: 183 m2
- Podlažná plocha: 156 m2
- Návrh: 2016 – 2017
- Realizácia: 2017 – 2019
- Adresa: Vajnory, Bratislava, Slovensko
Celá galéria
Dom z tehly vám prinášajú
Pridaj komentár