Mesto Teruel
Teruel sa nazýva aj mesto milencov (Cuidad de los Amantes) alebo Teruel Mudéjar.
Krajina, v ktorej leží, je hornatá, miestami prerušovaná údoliami. Vrchol hory Moncayo (2 349 m) sa po celý rok skrýva pod snehovou prikrývkou. Túto časť Španielska – Aragónsko – tvoria tri kraje: Huesca, Zaragoza a Teruel. Huesca je najmenej osídleným územím celého Španielska a siaha od severu Pyrenejí až k francúzskym hraniciam. V údolí Ordesa sa nachádza národný park. Zaragoza siaha na severe k Pyrenejam a na západe k pohoriu Sierra Ibérica. Teruel patrí k málo osídleným oblastiam. Pretože väčšinu územia tvoria suché planiny nevhodné na poľnohospodárstvo, obyvatelia sa sústreďujú najmä na ťažbu minerálov. Mesto Teruel má 34 240 obyvateľov, leží na brehu rieky Turia.
Aragónske kráľovstvo
Aragónske kráľovstvo sa formovalo v severnom Španielsku a postupne ovládlo oblasť Stredomoria. Toto kráľovstvo zahŕňalo od 11. do 15. storočia Katalánsko, Aragónsko a Valenciu. V oblasti Aragónska nachádzame veľa ukážok mudéjarskeho stavebného slohu.
Mesto Teruel začali v priebehu 8. storočia postupne obsadzovať moslimovia. Toto územie si udržali vo svojej moci štyri storočia – až do vlády aragónskeho kráľa Alfonza II., ktorý ho v roku 1171 dobyl. Teruel bolo založené v 12. storočí bojovníkmi Alfonza II. Boli to Sancho Sánchez Muňoz a Blasco Garcés Marcilla.
V stredoveku mala v meste výsadné postavenie prominentná židovská komunita. Pod jej vplyvom došlo k rozvoju obchodu aj priemyslu. V roku 1391 počas perzekúcií boli nútení vybrať si, či sa dajú pokrstiť, alebo opustia mesto. V tomto roku mnohých Židov zavraždili.
Obdobná bola aj situácia Maurov – moslimov. Po páde Granady v roku 1402 aragónske privilégiá zabezpečovali Maurom pobyt pod kresťanskou mocou. Pokojnejšie obdobie pre Maurov skončilo v roku 1493 zatvorením veľkej mešity. Podmienky pre Maurov, nazývaných tiež Moriskov, sa postupne zhoršovali a v roku 1610 stáli pred ťažkou voľbou. Ak neboli ochotní nechať sa pokrstiť, museli mesto opustiť.
Mesto Teruel sa zapojilo aj do španielskej občianskej vojny, pričom bitka o Teruel trvala od decembra 1937 do februára 1938 a patrila k najkrvavejším bitkám celej vojny. V priebehu 70 dní si vyžiadala 30-tisíc obetí.
Dnes je Teruel tichým a nenápadným mestom, ktoré stále očarúva svojou neobyčajnou architektúrou a pokojnou atmosférou.
Mudéjarska architektúra
Mudéjar (z arabského slova Mudajjan – domestifikovaný) je názov daný moslimom, ktorí sa rozhodli napriek perzekúciám po rekonquiste zostať v Španielsku, hoci nekonvertovali na kresťanskú vieru. Zároveň ide aj o označenie architektúry a dekorácie, ktorá bola špecifická pre oblasť Aragónska a Kastílie z obdobia 12. až 16. storočia. Prvé stavby v tomto štýle sa postavili v meste Sahagún v Leone. Mudéjarsky štýl sa začal postupne rozširovať do Toleda, Avily, Segovie, Aragonu, Zaragozy atď. Termín mudéjarska architektúra po prvý raz použil andalúzsky historik a archeológ José Amador de los Rios v roku 1859.
Rozvoj mudéjarskej architektúry výrazne ovplyvnilo obdobie, v ktorom vznikala. Išlo konkrétne o obdobie po rekonquiste , keď vedľa seba žili kresťania, židia a moslimovia. Táto architektúra je akoby fúziou medzi gotikou a moslimským stavebným umením. Štruktúry a dekorácie typicky almohadovského minaretu sa prispôsobili funkcii kresťanského kostola.
Typickým znakom tejto architektúry je využívanie pálených tehál a glazúrovanej keramiky. Kvalitne vypálené tehly boli základným stavebným materiálom Božích chrámov. Ich vonkajšiu fasádu tvorí viacero výrazných a neprehliadnuteľných znakov. Sú to okenné oblúky v tvare podkovy, sieť laločnatých a do kríža sa opakujúcich oblúkov či tehlové škridly, usporiadané do klasov a kosoštvorcov. Nesmieme zabudnúť ani na bohatú výzdobu, ktorú tvoria výrazné ornamenty. Napriek mohutne pôsobiacim tehlovým múrom nepôsobia stavby v priestore zaťažujúco, pretože dojem masívnosti je odľahčený nádhernými fasádami kostolných veží s intarziami z keramikových kachlíc čiernej, zelenej a striebrobielej farby. Tie poukazujú na tvorivú dielňu islamsko-córdobských umelcov.
Najvýznamnejšie pamiatky tohto stavebného slohu sa nachádzajú práve v meste Teruel. Do zoznamu UNESCO bola mudéjarska architektúra zapísaná v roku 1986.
Katedrála Santa María de Mediavilla
Pôvodný kostol Santa María de Mediavilla bol postavený v románskom štýle a jeho vežu dokončili v roku 1257. Centrálna časť súčasnej katedrály je bohato zdobená náboženskými a historickými zobrazeniami. Táto tehlová stavba dodnes očarúva svojou majestátnosťou a nevšednosťou. Umelecký dojem zvýrazňujú farebné dlaždice. V roku 1587 bol Kostol Santa María de Mediavilla povýšený na katedrálu.
Kostol San Pedro
Výzdoba tohto kostola sa inšpirovala výzdobou paláca La Aljaferia v Zaragoze. Výstavba prebiehala v rokoch 1319 až 1392. Hlavný oltár je postavený v renesančnom štýle. Kostol San Pedro bol tiež výrazne ovplyvnený mudéjarskym štýlom a dodnes patrí ku skvostom Teruelu.
Spája sa s ním aj príbeh slávnych milencov z Teruelu. Láska Isabely de Segura a Juana Diega Martíneza de Marcilla nenašla podporu v ich okolí. Rodina krásnej a bohatej Isabely odmietla podporovať tento vzťah, ale nakoniec dala Juanovi päť rokov na to, aby získal majetok, a potom sa uchádzal o ruku ich dcéry. Keď sa Juan po piatich rokoch vrátil ako bohatý muž, dozvedel sa, že Isabela sa vydala za iného. V noci vnikol do jej spálne a chcel od nej bozk. Isabela ho však odmietla a Juan spáchal zo zúfalstva samovraždu. Na zádušnú omšu do Kostola San Pedro prišla aj Isabela. Pobozkala Juana a padla na zem mŕtva. Ich príbeh sa dočkal aj umeleckého zobrazenia. V kaplnke San Cosme y San Damián môžeme ešte aj dnes obdivovať mauzóleum s alabastrovými sochami dvoch milencov, ktorí sa snažia chytiť za ruku. Pod ich sochami odpočívajú mumifikované telá milencov v sklenených rakvách.
Kostol San Martin
So vznikom kostola San Martin sa spája príbeh dvoch mladých mužov, ktorí bojovali o lásku krásnej moslimky. Jej podmienkou bolo, že sa vydá za toho z nich, ktorý dá postaviť krajšiu kostolnú vežu. Staviteľ veže Torre de San Martin po jej ukončení zbadal, že veža nie je rovná a spáchal samovraždu. V súčasnosti má kostol vežu obloženú keramickými dlaždicami.
Kostol San Salvador
Výstavba tohto kostola prebiehala v rokoch 1277 až 1315. Má tehlovú fasádu, dvojité klenby a bohatú dekoráciu s farebnými keramickými dlaždicami. Je podobný kostolu San Martin. V kostole sa nachádza nádherná drevená skulptúra Ježiša Krista zo 14. storočia. Možno tiež vystúpiť na vrchol kostola, odkiaľ je krásny výhľad do údolia Turia. Veža tohto kostola je takmer identická s vežou Kostola San Martin. Jej fasádu zdobia zelené a biele dlaždice. Vežu v mudéjarskom štýle postavili v 14. storočí. V roku 1677 sa zrútila a znovu ju vybudovali.
Podobné články
ASB.skProjekt Living Rivers oživí takmer 350 kilometrov slovenských riek
Urob si sámRozvonia celú domácnosť a jej výroba je nenáročná! Trendová sviečka v kokosovej škrupine
Môj domMladý pár si uprostred prírody postavil dokonalý dom. Stačila by chvíľa na terase a razom by ste zabudli na stres!
Urob si sámMáte vešiaky, z ktorých sa oblečenie stále zošmykuje? Pozrite si 3 tipy, ako ich expresne vylepšiť