
Historický dom bol ponurý a nepraktický
V 50. rokoch minulého storočia vtedajší majitelia stavbu mierne rozšírili. Masívne steny, komplikovaná geometria a veľké komíny však spôsobili, že dom pripomínal skôr menšie panstvo než tradičný vidiecky dom. Navyše, malé okná a nezvyčajná dispozícia vytvárali bývanie, ktoré bolo pre súčasného človeka pomerne nepraktické, stiesnené a ponuré. Nesúrodé kamenné fasády držala pohromade sivá cementová malta, ktorá uberala prírodnému materiálu z jeho prirodzeného pôvabu. Od 50. rokov dom svoju podobu prakticky nezmenil.
Spojenie namiesto kontrastu
Ak chceli noví majitelia v dome pohodlne žiť, potrebovali urobiť zásadné úpravy. Oslovili kanceláriu Pelletier de Fontenay z Montrelu, ktorá dostala zadanie zachovať čo najviac z pôvodnej stavby a zároveň úplne zreorganizovať interiér. Želaním domácich tiež bolo zlepšiť tepelnú pohodu a rozšíriť prízemie tak, aby sa vytvorilo silnejšie prepojenie s okolitou krajinou. Architektov to postavilo pred neľahkú úlohu – spojiť tri odlišné stavebné obdobia do súdržného celku. Zavrhli však myšlienku kontrastujúcich prístavieb voči existujúcej hmote. Rovnako nechceli nasilu napodobňovať architektúru zo začiatku 20. storočia. Projekt vo finále ponúka nejednoznačný dialóg medzi starým a novým. Čerpá pritom z architektonického jazyka pôvodného domu a vytvára nové formy, ktoré zabezpečujú kontinuitu medzi historickým a súčasným.
Mohlo by vás zaujímať
Tri komíny – tri rôzne éry
Steny domu aj strechu prístavby architekti zámerne ponechali poriadne masívne, vďaka čomu nezmizol charakter starého kamenného domu. Prízemie stavby dnes tvoria tri odlišné bloky s vlastným krbom, ktoré rámujú široký výhľad na okolitú krajinu. Obytné priestory sa prostredníctvom veľkých zasklených plôch rozširujú smerom von o sériu terás, chodníkov a záhradných zákutí. Keďže prístavbu navrhli tvorcovia s nízkym horizontálnym profilom, originálna šikmá strecha zostala stále jasne čitateľná a viditeľná z rôznych svetových strán. V prístavbe presvetľuje priestor interiéru aj zasklený strešný vikier a jej súčasťou je aj nový komín. Ten sa tiahne vysoko nad strechou, čím posilňuje prepojenie s dvoma pôvodnými komínmi – každý pritom reprezentuje inú éru architektúry.
V lete vynikne, v zime splýva
Projektové práce však prirodzene vyústili do otázky, ako vizuálne prepojiť odlišné obdobia stavby? V spolupráci s miestnymi remeselníkmi nechali architekti vyvinúť na mieru biele cementové nátery, ktoré nepokrývajú len fasády, ale aj steny v interiéri. Minerálne povrchové úpravy síce zjednocujú rôzne časti domu, nechávajú však vyniknúť textúru materiálov na pozadí. Nátery vytvárajú zjednotený a jemný, avšak stále hmatateľný povrch, ktorý časom ovládne patina. Domu tiež dodávajú odlišný výraz v závislosti od ročného obdobia. Kým v lete žiarivo biele fasády vynikajú na pozadí bujnej zelene, v zime dom ľahučko splýva so zasneženou krajinou.
Zužitkovali čo najviac pôvodného
Pomerne veľkou výzvou bolo aj dosiahnutie dobrých tepelnoizolačných vlastností stavby aj napriek rozličným použitým materiálom. Kvôli zachovaniu monolitického vzhľadu stien a ochrane pôvodných múrov pred možným rozkladom, zaizolovali celý dom aj prístavbu vrstvou konope. Je známe svojou priedušnosťou, dobrým tepelným odporom aj reguláciou vlhkosti. Vnútorné steny obložili inteligentnou parozábranou a omietli prírodným vápenným náterom, čo im umožňuje prirodzene dýchať a zároveň prepúšťať interiérovú vlhkosť.
Krása lokálnych materiálov
Obnovou však neprešlo iba samotné murivo. Poškodené dvere a okná nahradili nové vysokovýkonné výplne s dreveným rámom, ktoré prispievajú k tepelnej odolnosti stavby. Lokálni murári kompletne zrekonštruovali pôvodné krby tak, aby spĺňali nové stavebné normy. Kde to len bolo možné, sa použili prírodné materiály z miestnych zdrojov. V čo najväčšej miere tiež architekti zužitkovali pôvodné súčasti domu – a nielen kvôli tomu, aby sa zachoval pôvodný charakter domu, ale tiež kvôli minimalizovaniu uhlíkovej stopy. V hlavnej obývacej izbe sa stále vynímajú pôvodné drevené trámy. V prístavbe a v zóne vstupu sa na podlahe uplatnil vápenec z blízkej lokality St-Marc. Súčasťou záhradných úprav sa tiež stali kamene, ktoré objavili počas výkopových prác, ako aj dlažobné kocky z miestneho lomu. V celom dome sa využili materiály v ich surovej podobe, avšak stále decentné a v súlade s charakterom pôvodnej architektúry.
Dom s rekuperáciou tepla
Dom využíva jednoduchú pasívnu stratégiu na zníženie spotreby energie a udržanie príjemnej vnútornej klímy počas celého roka. Príkladom je aj suterén, ktorý bol predtým situovaný prevažne nad úrovňou teréne. Po doplnení novej prístavby sa z veľkej časti zapustil do zeme. Terén okolo domu zdvihli vďaka miernemu násypu, aby sa minimalizovalo množstvo potrebných výkopových prác. Takto sa znížil aj počet odkrytých vonkajších stien suterénu a samotný dom sa lepšie prepojil s krajinou. Stupňovité riešenie prízemia pomohla znížiť celkovú zastavanú plochu a zároveň zabezpečilo prirodzenú cirkuláciu vzduchu medzi priestormi smerom k hornému poschodiu. V lete to vytvára tzv. komínový efekt a pomáha vetrať spoločné priestory. V zime sa pre zmenu teplý vzduch distribuuje po celom dome pomocou vysoko účinného mechanického systému s rekuperáciou tepla.
Kúzlo menom tepelná zotrvačnosť
Aj samotné fasády pomáhajú regulovať klímu v interiéri podľa ročného obdobia. Hrubé múry a rozsiahly presah strechy prístavby nielenže pomáhajú chrániť pobytový priestor pred nepriaznivým počasím, ale znižujú tiež tepelné zisky počas horúcich letných mesiacov. V zime svoju prácu urobia presklené časti fasády orientované na juh a sálavé kamenné podlahy. Tie zachytávajú a zhromažďujú tepelnú energiu zo slnka, takže na princípe tepelnej zotrvačnosti znižujú potrebu mechanického vykurovania. Dokonca aj krby prispievajú k stratégii pasívneho vykurovania tým, že využívajú masívne murované jadro ako akumulátor, ktorý vyžaruje teplo po celom dome. Tieto opatrenia pomohli znížiť potrebu náročných technológií aj nadmernej izolácie.
Sutton House v kocke
Lokalita: Sutton, Québec, Kanada
Architektonické riešenie: Pelletier de Fontenay
Vedúci projektu: Yves de Fontenay
Tím: Yves de Fontenay, Hubert Pelletier, Yann Gay-Crosier, Laurence Gaudette, Raphaëe Gendron, Mikaele Fol
Krajinárske úpray: Friche Atelier
Ukončenie: 2024
Plocha: 500 m2
Mohlo by vás zaujímať










































