Zrejme náhodou sa takáto tehla dostala do styku s ohňom a tak vznikla tehla s kvalitatívne odlišnými vlastnosťami – pevná, trvácna –, ktorá mala väčšie možnosti uplatnenia. Bol to síce malý krôčik, ale obrovský skok pre staviteľstvo starých civilizácií potamických oblastí Eufratu a Tigrisu, ktoré obohatili tehlu o glazovanie.
Tehla v stredoveku
Vynechajme postupný vývoj tehly a jej použitia v jednotlivých kultúrach staroveku a v jednotlivých slohoch. Nie že by takýto prehľad nebol zaujímavý, ale naším zámerom je ukázať vám použitie tehly v období stredoveku, konkrétne v gotike, ktorá má svoje korene v románskych stavbách mníchov z Cluny a Citeaux vo Francúzsku, kde sa vyvinula v polovici 12. storočia a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy.
V tomto období hral prím kameň, ktorý pomáhal pretaviť myšlienky stredovekej filozofie a vybudovania takzvaného nebeského Jeruzalemu v podobe katedrál na zemi, aby ukázal človeku jeho malosť a podriadil sa heslu ora et labora, čiže modli sa a pracuj.
V určitých oblastiach však pre nedostatok kameňa a prírodných daností rozvinula sa popri francúzskych vplyvoch aj tehlová monumentálna gotická sakrálna i svetská architektúra. Ide najmä o oblasť severonemeckých nížin a Holandska, kde mali rozhodujúci vplyv lombardské tehlové stavby z 10. a 11. storočia.
Najkrajšie architektonické skvosty z pálených tehál z obdobia od 12. storočia až po obdobie neskorej gotiky sa nachádzajú v severnom a severovýchodnom Nemecku. V 13. storočí sa tehlové stavby rozšírili do severnej Európy. Okrem Holandska, pobrežia severného Nemecka, oblasti Lübecku a Brandenburska takéto stavby nájdeme v Pobaltí, vo Švédsku, v Nórsku, vo Fínsku, kam sa rozšírili prostredníctvom holandských osadníkov a hanzových obchodníkov.
V južných oblastiach sú tehlové stavby zastúpené vo Francúzsku okolo miest Albi a Toulouse, v Španielsku okolo mesta Toledo, v nemaurskej oblasti severného Španielska, v Taliansku a taktiež v južných oblastiach Nemecka. Nájdeme tam prevažne jednoloďové vidiecke kostoly z tehlového materiálu, halové kostoly bez oporného systému, menej bazilík, ale veľa vsadených kaplniek, napr. Kostol Panny Márie v Lübecku, Kostol sv. Kataríny v Brandenburgu, bohato využívajúci tvarovky a glazované tehly, ktoré striedaním vrstiev podporujú farebnosť fasády, ďalej St. Nikolaj vo Wismare, Kostol sv. Petra opäť v Lübecku, Kostol sv. Jakuba v Toruni, Kostol Panny Márie v Gdansku a taktiež v Albi. Aj v Bruggách nájdeme dva gotické tehlové kostoly – Chrám Panny Márie a sv. Salvátora, kde sa uplatnili ešte zväzkové piliere. Za všetky na fotografiách uvádzame príklad katedrály v Roskilde, ktorá pochádza z 13. storočia. Sú v nej pochovaní dánski králi a má ráz severskej tehlovej stavby.
Aby sme nezostali len pri cirkevnej architektúre v tejto oblasti, musíme povedať, že gotika našla uplatnenie aj vo svetskej architektúre, ako v panských sídlach, tak aj v mestských domoch a verejných budovách. V mestách sa stavali monumentálne brány, ktoré mali zvyčajne podobu veže s končitou strechou z farebných škridiel, aby ich bolo vidieť už z diaľky. Medzi najslávnejšie patrí brána z 15. storočia v Lübecku, ktorá bola postavená z tehál práve pre nedostatok kameňa.
Mohlo by sa zdať, že plocha fasád tehlových stavieb bez všimnutia si detailov je fádna. Preto sa v neskorej gotike využívali ozdobné prvky kamenných stavieb – napríklad kružba, rozetové okno, fiála, krab, vimperk a pod. – na tehlách. Používali sa rôzne glazované tehly zelenej a tmavočervenej farby alebo načiernené, často v kombinácii s kameňom. Využívalo sa i stupňovité skladanie tvaroviek, čím sa dosiahla hĺbka portálových a okenných profilov a pod.
Prečítajte si tiež:
Všimli ste si už aj vy nejakú stavbu z tehál z obdobia gotiky u nás?
Ako príklad uvádzame hradbový systém v Trnave. Ide o gotické opevnenie postavené v 13. storočí s neskoršími úpravami v 15. a 16. storočí, ktoré sa stalo v atribútom nového právneho postavenia Trnavy ako slobodného mesta. Trnavský hradbový systém svojím rozsahom, zachovalosťou a použitým materiálom – pálenou tehlou –, nemá na Slovensku, ale ani v stredoeurópskom regióne obdobu. Vo vývoji opevňovacích stavieb bolo trnavské mestské opevnenie prechodným typom medzi starými drevozemnými valmi a stredovekými murovanými hradbami. Hradbový múr bol vysoký 8 až 10 metrov a široký 3 metre. Na štyroch nárožiach boli masívne bašty. Úseky medzi baštami zosilňovali štyri brány, dve na severe a dve na juhu. Po vnútornom obvode múru obiehala ochodza, z ktorej sa cez strieľne strieľalo a pozorovalo okolie mesta.
Základy a časť múru pochádzajú z druhej tretiny 13. storočia, spred roku 1270. Opevnenie bolo výrazne zosilnené po vypuknutí husitských vojen a najmä po odchode husitskej posádky roku 1435. Hradby sa dostavovali a obnovovali v čase tureckého ohrozenia. V rokoch 1815 až 1820 sa však začali búrať a devastovať. Ako sa k tejto pamiatke zachováme my, záleží len na nás.
Prečítajte si tiež:
Podobné články
ASB.skObrovská prehra. Hlavné mesto zrušilo zmluvu s architektmi Sadu Janka Kráľa. Tí opisujú neštandardné praktiky
Môj domToto je miesto, kde sa relax v prírode stretá s dokonalým pohodlím. Chata v Posázaví je ako stvorená na šťastné rodinné chvíle
ZáhradaVyužite november na posledné jesenné práce v záhrade. Čo ešte stihnúť pred príchodom zimy?
Urob si sámAko vyrobiť peknú drevenú prepravku? Je to jednoduchšie, ako si myslíte!