Zatepľovať? Vedie to niekam?

20. apríla 2016 8:03 Nora Škripcová, red archív

nízkoenergetický dom, pasívny dom, tepelná izolácia, úspory energie

Už asi každému je jasné, že na bývaní sa dá veľa ušetriť. Na Slovensku pokračuje dlhé roky rozbehnutý maratón zatepľovania. Bytové domy, rodinné domy i chalupy sa stratia pod lešením aby o chvíľku vykukli krajšie, farebnejšie a najmä zateplené. Koľko z nás však má istotu, že je to tá správna cesta?

Čo nám vŕta v hlave

Budú naše zľahka zateplené domy šetriť náklady na vykurovanie aj o pár rokov? Budujeme si zdravé bývanie? Čo dobré a čo zlé nám tento jednoduchý pohľad na vec prináša? Každý vie, že cena energie z neobnoviteľných zdrojov s najväčšou pravdepodobnosťou už iba porastie.

Nie je preto nutná ani zvlášť komplikovaná úvaha na to, aby ste prišli k záveru, že masovo ponúkané riešenia zateplenia domov budú mať už za pár rokov nulový efekt a peniaze, ktoré do nich boli vložené vyletia komínom. Ruka v ruke s hromadným zatepľovaním a vymieňaním okien prichádzajú okrem úspor aj problémy. Začínajú sa objavovať plesne tam, kde pred tým nikdy neboli, teploty v bytoch v lete rastú do závratných výšok, v zime je tam zasa príliš suchý vzduch a rohy a ostenia napriek tomu plesnivejú, človek sa cíti unavený a malátny. To predsa pred tým nebývalo! Je to len vekom alebo za to môžu naše nesystémové stavebné zásahy?

Odpoveď na tieto otázky nie je veľmi zložitá. Fasádu ste zateplili a okná vymenili za kvalitnejšie a tesnejšie preto, aby vám v zime neunikalo teplo. Tepelnej izolácii je ale jedno, či je vonku –20 alebo +30 ºC. Bude držať teplo v interiéri čo jej budú parametre stačiť. Oknám je jedno, že v interiéri stúpa vlhkosť a vzduch je po desiatich minútach vydýchaný a plný oxidu uhličitého. Chceli sme od nich aby boli tesné, tak sú tesné. Zdá sa, že niečo nebolo domyslené, že neustále robíme len prvý krok na dlhej ceste, že každý zásah do stavby vyvolá reakciu, ktorá tiež vyžaduje riešenie, a to akosi neprichádza napriek tomu, že existuje a máme ho na dosah. Systémovým riešením znižovania energetickej náročnosti objektov sú domy v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde.

Energetické triedy rodinných domov
Energetická trieda „A“ ≥ 42 kWh/m²za rok
Energetická trieda „B“ 43 – 86 kWh/m²za rok
Energetická trieda „C“ 87 –129 kWh/m²za rok
Energetická trieda „D“ 130 – 172 kWh/m²za rok

Nízkoenergetický, nielen zateplený

Nízkoenergetický dom by mal byť navrhnutý tak, aby okrem zníženia tepelných strát obvodovými konštrukciami riešil aj všetky ostatné problémy, ktoré vznikajú nesystémovým prístupom k šetreniu energiou v budovách. Takýto dom je schopný brániť nielen tepelným stratám cez obvodový plášť, ale aj cez tepelné mosty a tepelným stratám, ktoré vznikajú pri zimnom vetraní otvorenými oknami. V návrhu sú zohľadnené zimné, ale aj letné pasívne tepelné zisky (teplo zo slnka), geografická poloha objektu a jeho natočenie k svetovým stranám. V rámci technológie je zabezpečená príjemná vnútorná klíma nielen z hľadiska teploty, ale aj kvality vzduchu. Aby boli minimalizované nároky na spotrebu energie z fosílnych palív, sú do celého systému zapojené aj zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Potreba energie na zabezpečenie tepelnej pohody v nízkoenergetickom dome sa pohybuje medzi 15 až 50 kWh/m² za rok, čo rečou terminológie súčasnej slovenskej legislatívy znamená energetickú triedu A.

Dá sa ale ísť aj ďalej a nemusí to vždy znamenať enormné zvýšenie nákladov. Nasledujúcim krokom vpred je pasívny dom. A ten nemusí byť nutne obalený vrstvou tepelnej izolácie.

Porovnanie energetickej spotreby objektov
Nulový dom (lepší ako trieda A) 0 – 5 kWh/m² za rok
Pasívny dom (lepší ako trieda A) 5 – 15 kWh/m² za rok
Nízkoenergetický dom (trieda A) 15 – 50 kWh/m² za rok
Energeticky úsporný dom (trieda B) 50 – 70 kWh/m² za rok
Súčasný štandard 70 – 100 kWh/m² za rok
Energeticky náročný dom 100 a viac kWh/m² za rok

Pasívny – len ďalší krok na ceste

Pri pasívnych domoch sa potreba energie na dosiahnutie tepelnej pohody pohybuje medzi 5 až 15 kWh/m² za rok. Okrem výborných tepelnotechnických vlastností musí mať aj blower-door testom potvrdenú dostatočnú vzduchotesnosť. Na vykúrenie takéhoto domu vám stačí tepelný zdroj s výkonom okolo 10 – 15 W/m². Tu už sa kúrenie nemusí riešiť pomocou klasickej vykurovacej sústavy, ale napríklad systémom núteného vetrania s rekuperáciou odpadového vzduchu v spolupráci s nejakým zariadením na spracovanie obnoviteľných zdrojov energie.

Možné je ale použiť akýkoľvek vykurovací systém alebo ich kombinácie, ak nechcete kúriť vzduchom. Najväčšiu časť z celkovej energie spotrebovanej v pasívnom dome tvoria domáce spotrebiče. Každá návšteva alebo väčší pes vám môže priniesť citeľný tepelný zisk. Pre našinca je to nepochopiteľný stav a možno aj preto vyvoláva stavba s názvom pasívna obavy.

Ľudia považujú pasívny dom za akési panské huncútstvo, nenávratnú investíciu do niečoho, čo bude, v konečnom dôsledku, obyvateľa domu ešte aj obmedzovať v slobodnom živote. Okolo pasívnych domov sa šíri opar záhadnosti, a pri tom ide len o ďalší krok od nízkoenergetickej výstavby cez pasívnu k nulovej a nakoniec k aktívnej. Krok, ktorý je nutný nielen vzhľadom na míňajúce sa zdroje fosílnych palív, ale aj vzhľadom na platnú legislatívu Európskej únie, podľa ktorej sa už od roku 2020 iné než takmer nulové domy ani nebudú môcť stavať.

Ak sa teda chystáte na stavbu domu, dobre si premyslite, z čoho ho postavíte. Lebo ak nechcete mať dom len zateplený, ale aj na celý život, skúste tehlu. Zaručene budete spokojnejší ako keď hneď siahnete po polystyréne.

Podobné články