Súčasný duch s atmosférou starého domu

26. apríla 2016 8:20 ERIKA KUHNOVÁ TOMÁŠ MANINA

na návšteve, prístavba, rodinný dom, tehlové inšpirácie

Dom postavili takmer pred šesťdesiatimi rokmi, potrebám trojčlennej rodiny ho prispôsobili v architektonickom ateliéri Vallo Sadovsky Architects. Hovoria, že nechceli priblížiť starý dom novej časti, preto zámerne vytvorili kontrast. Vďaka tomu zachovali atmosféru pôvodného domu, a ponechali súčasného ducha prístavby.

Mohlo by vás tiež zaujímať

V anglickom duchu s vôňou Provensalska

Dom už na prvý pohľad zaujme svojou atmosférou. Fasáda z bulharskej ruly kombinovanej s...

Písali sa päťdesiate roky, obdobie povojnového optimizmu i brutálneho stalinizmu. Dom na pôdoryse štvorca s rozmermi 10 ×10 m bol jedným zo stoviek podobných, aké sa vtedy v našich mestách postavili. Časom pribudla za domom letná kuchyňa a mierny svah záhrady postupne ovládol ovocný sad. Roky bežali a koncom tisícročia dostal dom nových obyvateľov, ktorí priniesli nový život a nové zmeny – začali pozvoľna, rekonštrukciou a prispôsobením pôvodnej dispozície. Život však ukázal, že pôvodných 10 × 10 m fungovaniu trojčlennej rodiny nevyhovuje. Potrebovali viac miesta aj zmeny v dispozícii, obrátili sa preto na architektov z ateliéru Vallo Sadovsky Architects.

Jednotlivé zóny na seba v dlhom priestore nadväzujú prirodzene a plynule – obývačka prechádza do jedálne, pokračuje kuchyňou a končí sa pracovňou.

Zmeny a zmeny

Rodine chýbal predovšetkým väčší denný priestor a plnohodnotná kúpeľňa, ale aj pracovňa a samostatná manželská spálňa. Architekti teda začali zmenami v pôvodnej dispozícii. Novej veľkej kúpeľni našli miesto v bývalej spálni, stenu medzi pôvodnou kuchyňou a obývačkou z veľkej časti zbúrali a nahradili oceľovým nosníkom, čím vznikol väčší otvorený priestor – základ budúcej otvorenej dennej zóny. Na mieste starej letnej kuchyne potom navrhli novú prístavbu, ktorá v interiéri plynule nadviazala na pôvodný dom. Vytvorili tak moderný priestor odrážajúci súčasný pohľad na bývanie: „Spojili sme dve miestnosti pôvodného domu a pripojili k nim prístavbu, čím vznikol priestor dlhý asi 22 m – začína sa obývačkou pri uličnej fasáde, plynulo pokračuje jedálňou a kuchyňou a končí sa pracovňou,“ približuje koncept spoluautor návrhu, architekt Oliver Sadovský. „Dlhý priestor navyše nie je na strane pracovne ukončený stenou, ale veľkým bezrámovým zasklením, vďaka ktorému vzniká dojem, akoby pokračoval ešte ďalej, do záhrady,“ upozorňuje architekt na pôsobivý efekt v modernej dennej miestnosti.

Prístavba má jednoduchú pravouhlú formu s plochou strechou a je postavená z tradičných materiálov – tehly v kombinácii s oceľobetónovými stropnými doskami a založením na betónovej doske. Drevený obklad fasády definitívne odlišuje prístavbu od pôvodného rodinného domu a navodzuje dojem záhradného domčeka.

Život v dome, život v záhrade

Autori prestavby sa zamerali na presvetlenie interiéru a čo najintenzívnejšie prepojenie nových spoločenských priestorov so záhradou. Život v dome sa účinne prelína so životom v záhrade najmä prostredníctvom terasy, ktorá vytvára chránenú oddychovú zónu v srdci dispozície. Navyše, všetky miestnosti spájajú s exteriérom veľké zasklené steny, pôvodné okno v dnešnej jedálni zväčšili a nahradili pevným bezrámovým zasklením s originálnym širokým parapetom určeným na sedenie. Zaujímavá je aj hra so svetlom, ktorú architekti rozohrali v otvorenom dennom priestore: dlhá miestnosť, ktorá by pre nedostatok okien na jej dlhších stranách mohla teoreticky trpieť nedostatkom svetla, kompozične vrcholí „otvoreným koncom“ – zasklením, ktoré znamená svetlo a prísľub pokračovania v starom sade. Navyše ju opticky člení svetlo prichádzajúce v mieste kuchyne nielen zboku (cez veľkoryso koncipovanú zasklenú stenu vedúcu na terasu), ale aj zhora (cez svetlík s výhľadom na oblohu).

Majitelia domu veľa cestujú – z ciest si doviezli aj niektoré kusy zariadenia, exotické doplnky a obrazy, ktoré pôsobivo dotvorili interiér.

Harmónia starého a nového

Hoci prepojenie starej a novej časti je v interiéri naozaj intenzívne, cieľom architektov bolo zachovať jedinečnú atmosféru starého domu. „Pôvodný dom má pôsobivé vysoké stropy, pekné okná do ulice, nádhernú drevenú podlahu… nebolo potrebné doň nijako výrazne zasahovať,“ hovorí Oliver Sadovský. I keď sa prestavba nezaobišla bez búrania, všetky zmeny, ktoré ovplyvnili vonkajší vzhľad pôvodného domu, sa týkali len stien orientovaných do záhrady – do ulice sa obracia stále rovnakou fasádou so štyrmi drevenými oknami. Jediným väčším zásahom do vzhľadu pôvodnej časti denného interiéru bolo otvorenie obytného priestoru a obnaženie tehlovej steny v mieste novej obývačky a jedálne. „Zámerom bolo odhaliť pôvodnú štruktúru muriva. Nesnažili sme sa totiž priblížiť starý dom novému, skôr naopak, zachovať ducha pôvodnej stavby a zámerne podporiť kontrast medzi starou a novou časťou,“ vysvetľuje architekt. Na pôvodné tehlové murivo a dubovú podlahu preto nadviazali hladkými omietkami, betónom a jednoduchou stierkovou podlahou. „Keď prechádzate zo širokých dubových fošní na hladkú podlahu so vzhľadom betónu, nielen vidíte, ale aj cítite, že vchádzate zo starej časti domu do novej,“ približuje úmysel tvorcov architekt Sadovský.

Celá galéria:

Podobné články