Aj murára treba naučiť murovať

Tehlový dom realizovaný stavebnou spoločnosťou Pavla Rybára.

10. januára 2017 8:30 Milan Bohunický archív

murovacie materiály, murovanie, rodinný dom, rozhovor, tehlové inšpirácie

Pán Pavol Rybár je živnostník. Zameriava sa na hrubú stavbu rodinných domov, najmä v Stupave a okolí. Jeho obľúbeným stavebným materiálom je tehla. Dokonca vymyslel aj vlastný spôsob, ako sa vysporiadať s okennými detailmi, vymurovanými z tehly. Počas studeného marcového odpoludnia sme sa vydali po stopách jeho prác. Nasledujúci rozhovor preto vznikal doslova za jazdy v aute počas presunov medzi stavbami.

Ako dlho už podnikáte v stavebníctve?

To naozaj neviem presne povedať. Po absolvovaní stavebnej priemyslovky som už na vysokú školu nešiel. Zamestnal som sa postupne v niekoľkých bratislavských a malackých stavebných firmách, v ktorých som robil majstra na stavbách. Nemal som však so svojimi zamestnávateľmi dobré skúsenosti. Keďže podobne ako ja rozmýšľali aj viacerí kolegovia, niekedy v rokoch 1997 až 1998 som dal dokopy partiu, osamostatnili sme sa a začali sme stavať rodinné domy. Vlastne som to ani neplánoval, jednoducho to tak vyplynulo z okolností. Po rozpade tejto prvej partie som istý čas pracoval na stavbách sám, muroval som, robil krovy… Postupne pribúdali ďalší spolupracovníci. Dospelo to až tak ďaleko, že som napokon prestal pracovať manuálne a stal som sa manažérom. Momentálne zamestnávam jedného zásobovača a starám sa o chod jednej tesárskej a štyroch murárskych partií.

K murovaniu sa teda už nedostanete?

Teraz už nie. Na stavbách, ktoré realizujeme, pomáham riešiť najmä technické problémy a starám sa, aby všetko šlo hladko, aby materiál dorazil včas atď. Vypracúvam ponuky, robím vyúčtovania, stretávam sa so zákazníkmi… Roboty je toľko, že by sa mi už zišiel ďalší technik, ktorý by mi s tým pomohol.

Podľa čoho si vyberáte svojich spolupracovníkov?

To je dobrá otázka (smiech). V prvom rade si vyberám tých, ktorých poznám, s ktorými už mám vlastnú skúsenosť. Robil som však už aj s ľuďmi, ktorých som nepoznal. Vždy sa mi ich, našťastie, podarilo motivovať ku kvalitnej spolupráci a ešte sa mi nikdy nestalo, že by som musel nejakého murára vyhodiť.

Z úst stavebníkov však často počuť sťažnosti na nedostatok kvalitných pracovníkov…

Podľa mňa je celý problém v prístupe k ľuďom. Stavebník nemôže čakať, že murár automaticky všetko ovláda. Murára tiež niekedy treba naučiť, ako sa s tehlou robí. Napríklad, keď začíname stavať nejaký dom, tak si ešte pred murovaním spolu prejdeme, ako sa viažu rohy, ako sa robia preklady atď. Na každej stavbe sa totiž môžu vyskytnúť nejaké detaily, s ktorými bude mať murár problémy. My sa im takto snažíme predchádzať.

Sú teda murári prístupní aj novým spôsobom murovania?

To, samozrejme, závisí od konkrétnych ľudí. Niektorí sú neprístupní a robili by najradšej stále tými istými starými spôsobmi a postupmi, iní zasa aj sami od seba uvažujú, čo by na svojej práci mohli zlepšiť. Napríklad chlapi z jednej partie, ktorú manažujem, prišli na niektoré vlastné riešenia detailov pri murovaní. Konzultovali to so mnou, spýtali sme sa na to aj odborníkov a teraz už navrhnuté postupy normálne používajú. Musím teda opäť zopakovať – všetko je to len o ľuďoch.

Staviate domy takmer výlučne z tehál. Čím si vás tehla ako materiál získala?

Keď sme začínali, skúšali sme rôzne materiály. Postupne sme však prišli na to, že najlepšie sa nám asi robí s keramickými tvárnicami. Aj o pórobetóne sa síce hovorí, že práca s ním je ľahká, že vďaka veľkým tvárniciam stavba rýchlo „vyrastie“. Nám sa však často stávalo, že keď sme rozbalili paletu, našli sme tvárnice buď navlhnuté, alebo dokonca až nasiaknuté vodou. V slnečnom počasí nás zasa oslepovala ich biela farba.

Dobre poznáte prácu aj s dnešnými izolačnými tehlami…

Zo začiatku sme mali menšie problémy, lebo dnešná izolačná tehla je pomerne krehká a pri rezaní nám vznikal väčší odpad. Postupom času sme však už prišli na rôzne „finty“ a problémy prestali. Keď sa používajú všetky komponenty, ako „erká“, „káčka“ a „polovičky“, teda celý systém aj s doplnkami, tak sa stavia pomerne jednoducho. Už sa mi v stavebninách niekoľkokrát stalo, že doplnkové komponenty k nami používanému tehlovému systému nemali, a predajcovia mi hovorili, že som zatiaľ prvý, kto ich vyžaduje. Tomu naozaj nerozumiem, pretože ak sa nepoužíva celý systém, nemôže vychádzať väzba tehál v rohoch a detailoch. No pravdou je aj to, že niekedy sa človek nemôže spoliehať len na komponenty, ale musí si poradiť sám.

Máte teda nejaké vlastné riešenia?

Na domoch, ktoré sme realizovali, vidieť, že nepoužívame celý kompletný systém od jedného výrobcu tehál. Napríklad namiesto vencových tehál používame „kombi“ dosky. Vencová tehla má totiž výšku 20 cm, ibaže stropy majú byť hrubé až 21,5 cm, čo potom vôbec nevychádza. Potrebujeme mať na kraji „zašalovaných“ nejakých 23 alebo 24 cm, čo s vencovou tehlou nedokážeme spraviť. Preto namiesto nej dopĺňame „kombi“ dosky.

Vaša stavebná činnosť sa odohráva najmä v Stupave. Pracujete aj v iných lokalitách?

Snažím sa pôsobiť iba v Stupave a v jej blízkom okolí – v Záhorskej Bystrici, Lozorne… Bratislavu beriem len z okrajovej časti, aj to len vtedy, keď už nie je do čoho pichnúť (smiech). Ale nie, vážne. V Stupave je roboty dosť. Zaujímavé je, že som sa snažil uchytiť aj smerom na Malacky, ale nebol som príliš úspešný. Tam sa totiž každý snaží stavať svojpomocne, tým starým spôsobom. Tu v Stupave sa zasa všetko robí prakticky na kľúč.

Prečítajte si tiež:

Dom nemusí byť veľký

Chytákov na ceste k vlastnému domu je viac než dosť. O tom, ako urobiť prvé rozhodnutia tak,...

Prichádzate vo svojej práci do styku aj s architektmi a projektantmi?

S architektmi do styku neprichádzam často, lebo zákazník si ma vyberie až vtedy, keď je projekt hotový a vybavuje sa stavebné povolenie. S projektantmi sa stretávam najmä pri projektoch, ktoré sa robia na mieru. V nich sa občas vyskytnú až neuveriteľné chyby, ktoré treba spätne riešiť a dávať do poriadku.

Vyhovujú vám teda viac katalógové projekty?

Priznám sa, že sa mi zdajú premyslenejšie. V každom prípade sú v nich už vychytané takmer všetky chyby. Pri projektoch robených na mieru sa nám často stáva, že v nich architekt neustriehne základné veci. Napríklad, už som zažil, že podchodná výška jedného schodiskového ramena pod druhým bola naprojektovaná len asi na jeden a pol metra, takže sa do suterénu vôbec nedalo dostať. Architekt si to vôbec nevšimol. Alebo navrhli v podkrovnej kúpeľni umývadlá pod zošikmením strechy, ku ktorým sa človek ani nemohol poriadne postaviť. Keď idem robiť ponuku, tak si tieto veci, našťastie, všimnem. A zákazník len neveriaco pozerá, čo im to ten architekt vlastne naprojektoval.

Nemáte teda nijakého „dvorného“ architekta?

„Dvorného“ architekta nepotrebujem. Mám však „dvorného“ statika na riešenie spomínaných problémov alebo na prípady, keď si zákazník vymyslí nejaké zmeny.

Cítite pri výkone svojej práce „boj“ výrobcov stavebných materiálov o zákazníkov, ktorí stavajú z ich výrobkov?

Isté napätie panuje medzi výrobcami strešných krytín, ale v murovacích materiáloch to vôbec nebadať. Cítim skôr súboj medzi predajcami. My spravíme, povedzme, osem až desať domov za rok. No keď príde do stavebnín človek, ktorý si chce postaviť dom sám pre seba, dostane pomaly takú istú zľavu, než my, možno s rozdielom jedného-dvoch percent. Myslím si, že takýto prístup je dosť nefér. Nejde o to, že by som si tú zľavu chcel nechávať pre seba. Niečo, samozrejme, spotrebujem na obstarávacie náklady, ale zvyšok dávam zákazníkovi.

Ako sa snažíte vychádzať svojim zákazníkom v ústrety?

Sú firmy, ktoré povedia – ak chcete, aby sme vám postavili dom, musíte nás nechať dodať aj materiál. Mne to je jedno. Keď si chce zákazník dodávať materiál, nech si ho dodáva, ale vždy ho upozorním, že to so sebou prináša aj starosti. Nestačí len zatelefonovať a objednať, treba aj vrátiť palety, rýchlo priviezť, čo práve na stavbe chýba… Keď toto všetko zákazníkovi poviem, často ho to odradí, a napokon mi zásobovanie prenechá (smiech). V stavebninách síce človeku povedia, že dodajú tehlu priamo až na stavbu, lenže my s tým máme potom problémy. Tehly privezie kamión, ja sa musím potom starať o žeriav a vykládku, príde toho veľa naraz, treba to prekladať z miesta na miesto a pri tom sa materiál často rozbíja. Ja som najradšej, keď prídem do stavebnín s autom bez návesu a naložím naraz len nejakých osem paliet. Také množstvo stihneme spracovať za jeden deň, tehla sa zbytočne neprekladá a nerozbíja. Snažím sa, aby bolo odpadu čo najmenej.

Myslíte si, že by vám mohlo niečo pomôcť ku kvalitnejšej práci s tehlou?

Možno by sa mi zišlo navštíviť výrobné závody a pozrieť sa, ako sa taká tehla vyrába. Potom by som hádam aj lepšie vedel vysvetliť zákazníkovi, v čom je, lepšia jedna tehla než druhá. Tiež si potrebujem ešte naštudovať nejaké veci okolo výroby a najmä viac sa dozvedieť o rôznych vlastnostiach tehly. Možno už také možnosti aj boli, ale viete, ja som človek trošku pohodlný. Samému sa mi to nechce hľadať, lepšie je, keď ma niekto niekam pozve (smiech).

Možno vaša „pohodlnosť“ pramení z vysokého pracovného tempa. Cítite sa byť vašou prácou vyťažený?

Ako kedy. Niekedy celý deň behám po stavbách, riešim problémy a viem, že ma ešte doma čakajú rôzne papiere, vypracúvanie ponúk atď. Večer som už potom unavený, takže si radšej privstanem a ráno o takej pol piatej, piatej to vybavím. Keď niekedy súbežne pracujeme trebárs na štyroch domoch súčasne, tak by to v ideálnom prípade malo byť rozvrhnuté postupne – jeden sa muruje, na druhom sa robí strop, na treťom sa robí strecha. Lenže takto to nikdy nevychádza. Vždy sa všetky naraz murujú, na všetkých sa robia stropy. Vtedy je roboty naozaj veľa. Inokedy sa zasa stavbám nemusím toľko venovať a zostáva mi viac času na rodinu a na seba.

Podobné články