Pamätáte si ešte na dôvody, prečo ste sa rozhodli pre architektúru?
Priznám sa, že to už bolo dávnejšie a prestal som rozmýšľať, prečo sa to stalo. Asi to tak muselo byť. Navyše, túto profesiu musíte mať na Slovensku veľmi radi, lebo inak by ste to nevydržali. Nemyslím teraz na ekonomické podmienky, pretože tie sú v súčasnosti celkom priaznivé, ale skôr na všeobecné vnímanie našej profesie.
Mení sa podľa vás pozícia architekta a presúva sa skôr do role manažéra?
Áno, vnímam to čoraz intenzívnejšie, hoci sa tomu bránim. Doslova od rána do večera sa musím venovať exekutíve a rôznym rokovaniam, no a na architektúru mi zvýši priestor niekedy až večer alebo počas víkendu. Potom prídete na druhý deň ráno k stolu a máte chuť to celé prerobiť.
Hodnotíte tento stav ako nevyhnutný vývoj?
Skôr ako prejav vlastnej neschopnosti to preorganizovať. Mám v tomto smere za sebou niekoľko vývojových fáz. Keď riadenie prenecháte iným, je niekedy veľmi ťažké vysvetliť napríklad to, že niektorú zákazku doťahujete napriek zjavnej finančnej neefektivite, alebo to, že sa zúčastňujete na architektonickej súťaži. Každému je jasné, že najzaujímavejšie práce sme získali vždy len prostredníctvom súťaže. Na druhej strane ale nemôžete vyhrať každú súťaž a pre ateliér je každé umiestnenie okrem prvého miesta ekonomickou stratou.
V úvodnej fáze tvorby každého diela si v súčasnosti ako jednu z prvých otázok kladiem to, aké bude výsledné dielo s tým-ktorým investorom. Ten totiž ovplyvňuje dielo asi viac ako architekt sám. Investor musí dokázať vyjadriť svoje priority a architekt mu musí vedieť vysvetliť jeho možnosti. Aby sa nestratilo to hlavné, prečo architekt k tvorbe diela pristupuje.
Architektúra je pre niekoho čisto tovarom a vážim si aj ľudí, ktorí to dokážu takto otvorene pomenovať. Tlak niektorých developerov je obrovský a svoje názory musíme presadzovať v súlade s ich harmonogramom, aby sa v tejto fáze architektúra neredukovala na povinnú jazdu. Džin je vypustený a musíte ho zvládnuť, inak vás zožerie.
Ako vyzerá vaša komunikácia s investorom, aby ste mohli presadiť svoje koncepty a dialóg s ním sa nezmenil na nedôstojné ohnutie chrbta?
Vždy sa cítim ako rovnocenný partner investora, aj keď celú realizáciu financuje. Snažím sa vysvetliť, za akých okolností má spolupráca vôbec význam. Koniec koncov, tých s ohnutým chrbtom je naokolo vždy dosť. Samozrejme, má to svoje pozitíva aj negatíva, pretože niektorých investorov taký postoj prekvapí a občas ich aj irituje. Je však veľmi scestné a nevýhodné aj pre investora, keď architekta zaradí len do pozície kresliča svojich predstáv. Vtedy nastávajú problémy pre obidve strany.
Ako sa im snažíte predchádzať?
Selekciou zákaziek. Uznávam, je to ťažké – niekedy to ide viac, inokedy menej. Nemôžete zo záväzkového vzťahu vycúvať, vždy keď sa ex post ukáže, že objednávateľ nemal vo veci celkom jasno alebo je to preňho priveľké sústo. Musíte to so cťou pre obe strany dotiahnuť do konca. Určite nechcem robiť z investora len strašiaka. Naopak, myslím si, že aj on je fakticky spoluautorom diela. Práve investor môže vtlačiť do projektu osobitú pečať a výraznou mierou ho ovplyvniť. Pravda, pri hľadaní spoločného cieľa musíte hľadať aj vzájomné kompromisy.
Akú mieru kompromisov ste ešte ochotný akceptovať?
Táto miera je dosť malá, no vždy sa svoje ambície snažím vyargumentovať. Uznávam, že je to náročné, lebo architektúra je subjektívna disciplína, a rád hovorím, že na Slovensku je päť miliónov architektov, ktorí sú zároveň futbalovými a hokejovými trénermi. Na druhej strane má architektúra aj svoje objektívne parametre v podobe výpočtovo-technických zložiek. Tie ľudia zvyčajne nemajú radi, ale často sú veľmi podstatné.
Prečítajte si tiež:
Architekt má aj zodpovednosť, ktorú investor nemusí vnímať – je podpísaný pod stavbou, pričom majiteľ toho objektu sa môže meniť…
Presne tak. A po rokoch sa už len málokto pýta na okolnosti vzniku danej realizácie. Vtedy sa už pôvodne ostré hrany zotierajú a zostane iba to podstatné. To, o čo sa má v projekčnej etape a v ďalšom stavebnom procese v pozitívnom zmysle slova bojovať. Niektorí z investorov a stavebníkov naozaj nevedia formulovať svoje priority, ba poniektorí dokonca idú až tak ďaleko, že zveria architektovi zákazku a bez akýchkoľvek záchytných bodov mu povedia: A teraz sa ukážte.
Ako túto situáciu riešite?
Zdanlivo ide o príjemné zadanie, pri ktorom sa môžete bez obmedzení predviesť. Po prezentácii nášho konceptu však investor často pri takýchto prípadoch odchádza značne zneistený alebo až nestotožnený so smerovaním celého projektu. Aj to je výsledok skutočnosti, že sa ľudia nevedia už hneď na začiatku porozprávať.
Aký ste typ architekta – ustrážite si svoju stavbu do najmenšieho detailu až po dizajn posledného kusu nábytku?
Je to prirodzená súčasť mojej práce. Akékoľvek iné postupy, aj tie najsofistikovanejšie, sa môžu v istej fáze vymknúť z rúk. Potvrdil som si to aj v iných krajinách. Kto si stavbu neodsleduje a neprejde aj čisto mechanickými zložkami tohto procesu, ktoré môžu byť dosť neatraktívne, nesmie sa čudovať, že výsledok je zlý. Opäť to však závisí od toho, kam ho investor pustí a či pochopí, že architekt je človek na jeho strane, ktorý sa nesnaží len vyhadzovať jeho peniaze z okna, ale dotiahnuť prvky do komplexného diela.
Staviate domy z tehly. Aké vlastnosti by ste na nej vyzdvihli?
Nesnažím sa vnucovať svoje materiálovo-tvaroslovné videnie budúcim užívateľom, pretože za najdôležitejšie považujem udržanie si hlavnej línie diela. Sú ľudia, ktorí farebnosť a materiály cítia podobne ako ja, ale sú aj takí, čo majú iné predstavy. V tomto smere si myslím, že tehla je jedným z najvďačnejších materiálov. Spomeniem napríklad investormi často požadované „preteplenie“ interiéru, pričom tehla nestráca nič zo svojho čistého pôsobenia.
Môže byť tehla atraktívna aj pre súčasnú architektúru?
Určite áno, pretože ide o autentický materiál hovoriaci originálnou rečou. Je to prvok, ktorý má veľkú tradíciu, ustavične sa zdokonaľuje, ale najmä –na nič sa nehrá. Stále je tým, čo máme na ňom tak radi.
Vráťme sa k vašej tvorbe architektúry. Ktorú fázu projektovania máte najradšej?
Asi nepoviem nič nové, keď uvediem tú prvú, čiže navrhovanie. Osobne ešte vždy uprednostňujem kreslenie ceruzkou na papieri. Pravda, využívam už elektronické pero, ktoré výsledok digitalizuje, ale na matnici kladie taký istý odpor, ako keby ste kreslili na papier. Keď pritlačíte, čiara je hrubšia, čiže naplno vyvoláva ilúziu tradičnej ceruzky. Priznám sa, že pri vysvetľovaní a priblížení danej veci stále radšej kreslím, lebo ani ten najlepší softvér ešte nie je na patričnej úrovni. Navyše, investori si čoraz častejšie žiadajú vizualizácie ešte predtým, ako sa dielo vôbec navrhne. Niekedy je to kontraproduktívne.
Prečítajte si tiež:
V akom smere?
V tom zmysle, že niektorí investori sa príliš upnú na vizualizáciu, ktorá je len pomocným prostriedkom. Keď im to takto ukážeme, doslova bazírujú na tom, aby to rovnako vyzeralo aj v skutočnosti. Nepoznám však jedinú stavbu, kde by nebolo treba riešiť veci priamo za pochodu. A takto to funguje aj vo svete. Priamo som zažil, ako architekt vo Francúzsku vysvetľoval dokonca robotníkovi na stavbe vzťah jednej línie ku vzdialenej budove. Myslím, že je to za istých okolností v poriadku.
Čo všetko môže byť pre vašu tvorbu inšpiráciou?
Pre každého človeka je to iné. Pre mňa sú to knihy, hudba a šport. Samozrejme, treba mať nadhľad, a ak sa dá, aj zmena rytmu môže byť inšpiratívna. Mnoho vecí totiž niekedy skĺzava do rutinných koľají, ktoré by sa mali narúšať. Priznám sa, že nie vždy sa mi to darí, ale aspoň si to uvedomujem.
Vedeli by ste definovať váš architektonický štýl?
Bránim sa ho pomenovať, pretože sa vyvíja podobne ako názor a vôbec hocičo iné. To, čo sa v tom-ktorom diele podarí presadiť, nie je aplikovateľné na všetky typy diel, aby dalo by sa hovoriť o štýle, je to záležitosť meniaca sa v čase. Iní zase hovoria, že môj štýl možno ľahko vysledovať, a ja sa tomu len čudujem. Vždy keď idem okolo vlastnej stavby, zreteľne sa mi vynoria všetky jej peripetie. To si potom pripomínam v čase, keď sa to dá aplikovať ako skúsenosť pri inom diele.
Ako napĺňate pojem dobrá architektúra?
Snažím sa o to zo všetkých síl, ale na túto otázku sa nedá odpovedať jednou, ba ani sto vetami. Pre každého architekta je definícia odlišná, ale pre mňa je to dielo, kde na záver je jasne čitateľná esencia myšlienky. Mám rád, keď z diela majú radosť užívatelia a chápu ho, pretože len tak sa môže naplniť spoločná synergia a výsledkom môže byť dielo, ktoré sa bude dotýkať pojmu dobrá architektúra.
Podobné články
Domy od architektov vs. projekty z katalógu. Čo sa oplatí?
Energeticky úsporný bungalov v tvare L
Tehlové stodoly architekta Jirouša
Tehla? To je klasika, variabilita a komfort, tvrdí architekt Cakov
Stena, a teda ani tehla z architektúry nezmizne
Aj murára treba naučiť murovať
Rudolf Lesňák: Život je príliš krátky a roky bývania v nedokončených provizóriách vám nikto nevráti
Dom nemusí byť veľký
ZáhradaAko vyzerá prvé hniezdo sršňa ázijského na Slovensku? A bolí jeho bodnutie? Toto odhalil výskum slovenských vedcov
ASB.skPetra Marko: Musíme byť otvorení aj ťažkým diskusiám
Môj domZanechali dve firmy v Anglicku a odišli žiť na polosamotu. Otec sa pýtal, čo budeme na tom zhnitom Slovensku robiť. My sme to videli inak, vravia
ASB.skPeter Lukeš z Immocapu: Dôkladne premyslený risk je zisk