Nízkoenergetické domy sa postupne dostávajú aj do slovenskej reality. Sú v ponuke niektorých firiem s typovými domami, navrhujú ich niektoré architektonické ateliéry, z času na čas sa nejaký aj postaví, ľudia ich prestali považovať za úplnú nereálnosť. Vyvstáva preto otázka: Ak nízkoenergetický, prečo nie pasívny? Ak by ste mali klienta, ktorý by chcel nízkoenergetický dom, čím by ste argumentovali, aby ste ho presvedčili pre stavbu domu v pasívnom štandarde?
Je to otázka, s ktorou sa stretávam takmer vždy a odpoveď je jednoduchá. Pozrime sa najprv na rozdiely. Energeticky pasívny dom má hrubšiu izoláciu, lepšie okná s kvalitnejším rámom aj zasklením, má dobre vyriešené tepelné mosty a musí mať komfortné vetranie s rekuperáciou tepla. Súhlasím s tým, že to stojí o niečo viac, ale sú to všetko opatrenia, ktoré vám každý rok ušetria náklady na vykurovanie. Ak dávate na miesto 10 cm tepelnej izolácie 30 cm, neznamená to, že cena práce bude trojnásobná. Práve naopak, lepidlá, omietky, lešenie a práca s nimi spojená bude stáť stále rovnako. Celková cena teda stúpne len asi o tretinu. Preto je návratnosť v prípade použitia väčšej hrúbky tepelnej izolácie pomerne rýchla.
Vyhnúť sa tepelným mostom nie je drahé. Niekedy stačí len um šikovného architekta, ktorý dokáže navrhnúť dom tak, aby na ňom bolo čo najmenej komplikovaných detailov, a tie čo zostanú, dokáže jednoducho a čisto vyriešiť. Stavba bez tepelných mostov neplesnivie a nedôjde k jej postupnému zničeniu v dôsledku problémov s vlhkosťou. Dobre vyriešené tepelné mosty prinášajú teda okrem energetickej úspory aj istotu, že vaša investícia prežije bez ujmy vás aj vaše deti.
Podobne je to aj s oknami. Kvalitné okná môžu síce stáť aj dvakrát viac ako tie bežné, ale pri správnej južnej orientácii vám počas slnečného zimného dňa dodajú toľko tepla, že sa kúrenie ani nezapne. Podľa týchto pasívnych tepelných ziskov sa aj domy nazývajú pasívne.
Posledná vec, ktorá pomáha tomu, aby bol dom pasívny, je vetracia jednotka. Tá jediná stojí viac než je schopná ušetriť. Ako investícia sa z energetického hľadiska síce nevyplatí, ale kto už raz býval v pasívnom dome, ten sa do bežného už nikdy nebude chcieť vrátiť. Na čerstvý a čistý vzduch si veľmi rýchlo zvyknete a jeho dostatok pocítite aj na svojom zdraví. Do systému vetracej jednotky sa dajú vložiť rôzne druhy filtrov. Od takých čo zachytávajú prach a drobné nečistoty až po tie najjemnejšie peľové. Je známa vec, že napríklad astmatikom sa v pasívnom dome výrazne zvýšila kvalita života, ale aj zdraví človek dokáže pocítiť veľkú zmenu k lepšiemu.
V prípade, že tieto argumenty na niekoho nezapôsobia, nech si postaví dom, aký chce. Pasívny dom je stavba, ktorá vyžaduje dôslednosť a vzájomnú spoluprácu v každej fáze realizácie a od každého, kto sa na nej podieľa – počínajúc investorom, cez architekta a inžinierov až po realizačnú firmu a každého jej robotníka . Pred niekoľkými rokmi sme sa preto rozhodli stavať už len pasívne domy. Svedomie nám nič iné ani nedovolí.
Je potrebné už vo fáze projektu vedieť, či chcem stavať nízkoenergetický alebo pasívny dom?
Áno, čím skôr začnete objekt riešiť ako energeticky pasívny, tým lacnejšia môže byť celá stavba. Dokonca by som odporučil už výber pozemku konzultovať s architektom. Bohužiaľ, urbanisti ešte stále nerobia svoju prácu tak, ako by mali a zabúdajú na to, že právo na slnko má každý. Orientácia a umiestnenie stavby má totiž veľký vplyv na kvalitu projektu. Samozrejme, skoro všetky stavby sa dajú dostať do pasívneho štandardu, dokonca aj rekonštrukcie starších domov, sú s tým však spojené vyššie náklady.
Mohlo by vás zaujímať
Vieme, že základný rozdiel medzi nízkoenergetickým a pasívnym domom je v spotrebe energie v kWh na m² za rok. Aké sú ale konkrétne kroky na dosiahnutie pasívneho štandardu a v čom je rozdiel medzi prácou na nízkoenergetickom a pasívnom dome?
Škoda, že ľudia stále vidia len čísla, je to zavádzajúce. Pasívny štandard (a tým aj hodnota energetickej spotreby domu 5 – 15 kWh/m² za rok) bol stanovený na základe komfortných kritérií. Napríklad akú teplotu zo strany interiéru by mala mať obvodová stena, aby ste od nej nepociťovali chlad. Aké množstvo čerstvého vzduchu na osobu by sa malo dodať do interiéru , aby ste boli v zdravom prostredí. Nízkoenergetický dom tieto kritériá nespĺňa. Možno by bolo preto vhodnejšie hovoriť o rozdiele v komforte než v spotrebe energie.
Ten hlavný rozdiel je jednoznačne v dôslednosti, či už hovoríme o práci architekta, alebo remeselníka na stavbe. Dôslednosť sa do istej miery týka aj investora, a to pri nákupe spotrebičov. V energeticky pasívnom dome sa na polovici z celkovej spotrebovanej energie podieľajú práve domáce spotrebiče. Druhá polovica sa delí na energiu spotrebovanú pri príprave teplej vody (2/3) a energiu na vykurovanie (1/3). V prípade pasívneho domu sme si my ako architekti spravili svoju prácu tým, že sme znížili potrebu energie na vykurovanie na 1/10 toho, čo bolo ešte pred pár rokmi bežným štandardom. To, aby bola znížená aj celková spotreba teplej vody a spotreba energie na prevádzku spotrebičov v domácnosti, je už na užívateľovi domu.
Sú stavebné prvky a konštrukcie (napríklad strešné okná, kozub, posuvné zasklené steny, veľké zasklené plochy), ktoré sa pre pasívny dom neodporúčajú a prečo?
Našťastie nie. V pasívnom dome môžete použiť takmer všetko, ale stále platí, že treba mať správnu mieru a dôsledne to premyslieť. Neexistuje strešné okno, ktoré by spĺňalo prísne kritériá pasívneho štandardu, ale za istých okolností je možné ich aj tak použiť. Na miesto kozuba by som odporučil akumulačnú pec s prívodom vzduchu z vonka. Ale vývoj ide dopredu. Pred rokom napríklad neexistovali vzduchotesné posuvné dvere a dnes už vieme vyriešiť aj to. Nie každý výrobca má však takéto dvere v ponuke, a je potrebné vedieť sa v nej orientovať.
Nízkoenergetické a pasívne domy sa často stavajú ako drevostavby s obvodovými konštrukciami s malou objemovou hmotnosťou, a teda aj s malou akumulačnou schopnosťou. Prečo je nedostatok akumulačných plôch v dome problémom, ako sa rieši a prečo je to problém v pasívnom dome z ktorého, laicky povedané, teplo aj tak takmer neuniká?
Masívna, ideálne tehlová stavba vám však v lete lepšie udrží v interiéri chlad. Ak sa raz akumulačný materiál nahreje, len veľmi ťažko sa dá tohto tepla zbaviť. Pre pasívne domy preto platí zásada: v lete treba nazhromaždené teplo z interiéru každú noc vyvetrať.
Firmy, ktoré ponúkajú realizáciu nízkoenergetických domov, často argumentujú tým, že nízkoenergetický dom nevyžaduje od obyvateľa takú disciplínu a dodržiavanie pravidiel ako pasívny dom. Existujú nejaké pravidlá pre život v energeticky pasívnom dome?
Možno tým myslia, že v nízkoenergetickom dome je možné hocikedy otvoriť okno a vykurovací systém to zvládne, aj keď je dom zle vyriešený. V pasívnom dome som sa stretol s problémom obsluhy len v letnom období. Očakávania, že vo vnútri bude chladno, zatiaľ čo vonku je horúco, sa však dajú splniť len v prípade, že aj obyvatelia domu robia správne opatrenia. Tými sú spustené žalúzie a zatvorené okná cez deň a intenzívne vetranie počas letných nocí. V zime je jednoduché dodať potrebné teplo, ale ak nechcete mať v lete aktívne chladenie, musíte sa na dosiahnutie žiadaného komfortu prispôsobiť prírodným zákonom a zabrániť teplému vzduchu, aby sa dostal dnu. Aj tak to platí len pre 3 až 4 týždne v roku, ktoré môžu byť z tohto hľadiska kritické.
Návrh pasívneho, ale aj nízkoenergetického domu prináša výpočty, na ktoré ešte donedávna neboli projektanti zvyknutí, a verím tomu, že aj dnes je ešte málo takých, čo to reálne dokážu. Je potrebné veľmi pedantne vyriešiť množstvo detailov, o ktorých nemá investor ani poňatia. Ak má byť stavba cenovo dostupná, musí projektant zvažovať a porovnávať vždy niekoľko konštrukčných a materiálových alternatív. Nie v každom ateliéri je to bežnou praxou. Ako sa má nešťastný investor zorientovať a nájsť ľudí, ktorí to naozaj dokážu? Čo všetko by mal takýto projekt obsahovať?
Problém zorientovať sa stojí nie len pred investorom, ale aj pred mnohými architektmi. Na šťastie je tu Inštitút pre energeticky pasívne domy (iEPD), ktorý dva- až trikrát do roka usporadúva desaťdňové školenia architektov podľa medzinárodnej osnovy CEPH. Zavŕšené sú skúškou, ktorú organizuje Passivhaus Institut v Darmstadte. Architekt, ktorý v skúške obstojí, sa stáva „Certified Passivhaus Designer“ a má všetky predpoklady zvládnuť na prvý pohľad neľahkú úlohu, ktorou je návrh domu v pasívnom štandarde. Čím dlhšie sa ale bude s problematikou zaoberať, tým jednoduchšia sa mu bude javiť a nakoniec si ani iný spôsob projektovania nebude vedieť predstaviť. Na stránkach iEPD je možné nájsť zoznam architektov, ktorí už skúšku úspešne absolvovali. Okrem kurzov sa konajú aj medzinárodné konferencie, na ktorých sa architekti radi podelia o svoje skúsenosti, čo si veľmi cením.
Projektová dokumentácia by v každom prípade mala obsahovať aj časť Realizačný projekt, pretože projekt na stavebné povolenie ani zďaleka nestačí. Musia byť špecifikované všetky relevantné detaily, v ktorých by mohli vznikať tepelné mosty alebo by mohli mať vplyv na správne fungovanie vzduchotesnej roviny. Parametre domu musia byť prepočítané v programe PHPP (PassivHaus Projektierungs Paket), ktorý je dostupný aj v slovenskom preklade a dá sa zabezpečiť cez iEPD.
Financie hýbu svetom a aj pri voľbe, aký dom stavať, sú peniaze tým hlavným rozhodovacím faktorom. Široká verejnosť má v sebe stále zakorenenú informáciu, že nízkoenergetický dom je drahší ako bežná výstavba a pasívny už je úplne za hranicami možností bežného smrteľníka. Čo je na tom pravdy?
Pasívny dom nie je to isté ako dom nulový, ktorý je drahý, pretože musíte dosiahnuť zníženie jeho spotreby energie ešte o ďalších 15 kWh/m² za rok, a to je možné len s neproporčne vysokou investíciou. Na dosiahnutie pasívneho štandardu vám ale stačia dostupné stavebné prvky a dôslednosť. Ak si to prepočítate zistíte, že náklady na pasívny dom nepresahujú až tak výrazne cenu „štandardnej“ stavby. V Nemecku ide o 6- až 8-percentné navýšenie nákladov. Na Slovensku je to síce viac, ale to len preto, že kvalita „štandardnej“ výstavby je omnoho nižšia, ako je zvykom v Nemecku. Ak dom postavíte o 15 percent menší, než ste plánovali, môžete dostať pasívny dom za rovnaké peniaze. Dnes sa domy na kľúč v pasívnom štandarde ponúkajú za 120 000 €, pričom domy v okolí Bratislavy postavené „bežným spôsobom“ stoja tak do 200 000€, pričom hovorím o úplne štandardnej cene.
Vo vašom ateliéri sa snažíte pri návrhu využívať hlavne prírodné materiály. Nepálená tehla, hlinené omietky, drevo, a dokonca aj slama sa objavujú vo vašich konštrukčných riešeniach. Aké máte na to dôvody?
Chceme byť dôslední a energetická spotreba je len začiatok. Vo svete sú len obmedzené zdroje surovín a, navyše, musíme dbať aj na zdravý interiér budov. Budeme v nich predsa tráviť väčšinu svojho času. Vďaka prírodným materiálom dokážeme byť ohľaduplní k životnému prostrediu a zároveň vytvárať pre človeka vhodné podmienky (napr. hlina dokáže v interiéri udržiavať rovnomernú vlhkosť). Prírodné stavebné materiály majú veľmi málo zabudovanej energie a po ukončení svojej životnosti sa môžu vrátiť do prírody ako kompost. Prírodné materiály v stavebníctve sú síce stále ešte tou drahšou alternatívou, pretože sú spojené s väčšou prácnosťou, ja ale verím tomu, že planéta a naše zdravie sa nám raz poďakujú.
Mohlo by vás zaujímať
Podobné články
Tvar a dizajn domu sú dôležité pre budúce úspory
Nízkoenergetický dom? Pasívny, nulový, plusový – čo je čo?
Ako stavať pasívny dom – na kľúč alebo nie?
Zateplenie domu – áno či nie?
Nízkoenergetické a pasívne domy: Projekty a ich špecifiká
Cena pasívneho domu: Je drahý či lacný?
Pred stavbou nízkoenergetického domu z tehly
Pálené tehly plnené minerálnou vlnou
ASB.skBjørn Kierulf: Potrebujeme stavať zodpovedným spôsobom
ZáhradaMykorízne huby nie sú len o väčších paradajkách! Odborník prezrádza, prečo sú dobrým parťákom pre rastliny
ASB.skMarek Kalma: V Košiciach stúpli marže aj záujem developerov