„Bývame na prízemí v malom bytovom dome so štyrmi bytmi. Hneď, ako sme sa nasťahovali, sa na začiatku zimy v detskej izbe vytvorila vlhká škvrna, následne pleseň,“ spomínajú majitelia. „Keďže dom bol nový, prišli sa na stenu pozrieť ľudia zo stavebnej firmy, preverili zateplenie.“ Výsledok previerky? Dom je v poriadku. Následne majitelia zateplili izbu zvnútra, no pleseň cítiť doteraz. V čom je problém?
Kde sa môžu vyskytnúť tepelné mosty?
Sú to miesta, ktoré sú chladnejšie, ako je teplota v okolí, a preto sa na nich často kondenzuje voda. To je už len malý krok od toho, aby vznikli plesne. Pri relatívnej vlhkosti 50 % a teplote vzduchu 20 °C bude para kondenzovať na povrchoch chladnejších ako 9,4 °C. Odporúčame odfotiť (termokamerou) v zime napadnutú stenu zvonka aj znútra.
Ak je na príčine tepelná izolácia, snímka by mala ukázať chladnejšiu škvrnu, zhodnú s vlhkou škvrnou na stene, na ktorej sa môže zrážať para. Jednoznačne treba zmerať vlhkosť muriva a aplikovať protiplesňový náter. Berte to však len ako dočasné riešenie.
Ako znížiť vlhkosť v dome a byte?
Hoci to znie príliš jednoducho, snažte sa znižovať vlhkosť vzduchu vetraním. Treba si uvedomiť, že rýchly termín realizácie a ukončenia výstavby súvisí s uzavretím objektu kvalitnými oknami. To má za následok zvýšenie vlhkosti v stavbe, ktorá zapríčiní vysokú vlhkosť v interiéri.
Ak sa nám podarí znížiť vlhkosť v dome alebo byte pravidelným vetraním vnútorných priestorov, zamedzíme vzniku plesní. Ak sa začne kondenzovať voda v miestnosti, je to zapríčinené dvoma faktormi – nízkou teplotou stien a stropu, ako aj vysokou vlhkosťou vzduchu. Hovoríme o hranici rosného bodu.
* článok pokračuje pod formulárom *
Ako vzniká vlhkosť v byte a dome?
Niekoľko príkladov, koľko vlhkosti sa vyprodukuje pri rôznych činnostiach:
- izbové rastliny – 7 až 15 g/h,
- sušenie 4,5 kg mokrej bielizne – 50 až 200 g/h,
- kúpeľ vo vani – 1 100 g/h,
- sprchovanie – 1 700 g/h,
- krátkodobé varenie – 400 až 500 g/h,
- dlhodobé varenie – 450 až 900 g/h,
- pečenie – 600 g/h,
- umývačka riadu – 200 g/1 umytie,
- práčka – 200 až 350 g /1 pranie,
- spánok – 40 až 60 g/h,
- domáce práce – 90 g/h,
- namáhavá práca – 175 g/h.
Ako správne vetrať v dome?
Porozmýšľajte, či sa zbytočne neodparuje veľa vody, napríklad pri sušení bielizne vnútri. Ak je toto hlavná príčina, radšej ju vešajte na balkón. Určite pomôže zainvestovať do kvalitnej sušičky bielizne, prípadne práčky kombinovanej so sušičkou, ak máte v byte menej miesta.
Vetranie, a to najmä v zime, by malo byť krátke, nárazové a intenzívne. Takýmto spôsobom by ste mali vzduch v dome či byte vymeniť aspoň trikrát za deň. Postačí vám 4 až 5 minút s oknom otvoreným dokorán. Ešte lepší typ vetrania je krížový – to znamená, že byt dokážete efektívne zbaviť znečisteného vzduchu protiľahlými oknami. To je ideálne v tzv. preplávajúcich bytoch. Najlepší manuálny spôsob vetrania je prostredníctvom komínového efektu alebo schodiskovej šachty, čiže pomocou vyššie a nižšie položených okien.
Samozrejme, v súčasnosti je najefektívnejším spôsobom nútené vetranie s rekuperáciou tepla. Siahnuť tiež môžete po inteligentných riešeniach, vďaka ktorým nebudete musieť sami manažovať vetranie domu.
Dom z tehly vám prinášajú
Podobné články
Urob si sámAko si postaviť samonosnú posuvnú bránu? Dá sa to aj svojpomocne!
ASB.skArchwars: Nie je problém, ktorý by nevyriešila pena
ASB.skRodinný dom VELUX: 15. ročník súťaže pre študentov stredných priemyselných škôl stavebných
ASB.skZelená domácnostiam má voľných ešte 10 miliónov eur, najväčší záujem je o fotovoltiku