Podrezanie muriva svojpomocne

21. apríla 2022 8:14 Ing. Želmíra Kováčiková archív

Najdokonalejším riešením odstránenia vlhkosti z domu je dodatočné zhotovenie úplnej vodorovnej hydroizolácie a v prípade podpivničených objektov aj zvislej izolácie. Ak ide o nepodpivničený objekt, zhotovenie izolácie proti vode môže byť urobené viacerými spôsobmi, podrezanie muriva svojpomocne je klasický, technologicky menej náročný spôsob.

Podrezávanie muriva svojpomocne – pílou bruchatkou

Ručné podrezávanie muriva v celej jeho hrúbke v dĺžke 1 až 1,2 m nám umožní do vzniknutého otvoru vsunúť hydroizoláciu: plech, PVC, pričom jednotlivé časti prekladáme, aby nevznikla škára na prestup vody. Múr musí byť prístupný z vonka i z vnútra, dvaja pracovníci etapovite spolu podrezávajú múr, vkladajú pásy izolácie a vzniknutú škáru nad izoláciu postupne zatierajú cementovou maltou. Izolácia potom nadviaže na izoláciu podlahy prekrytím. Celá činnosť je prácna, zdĺhavá, pretože sa robí etapovite, ale výsledok je ideálny.

Podsekávanie muriva

Podsekávanie znamená, že po podopretí obvodových múrov šikmými vzperami osadenými vo vysekaných kapsách a na prahoch na teréne (prahy sú pevné podklady z fošní alebo betónových dlaždíc) sa etapovite vyberajú jeden alebo dva riadky tehál v dĺžke 1 m a podklad – vybúraný otvor – sa zahladí maltou, aby sme nepoškodili izoláciu. Do vzniknutej medzery sa postupne vkladá izolácia a otvor sa domurováva. Aby sa jednotlivé časti izolácie mohli stykovať presahom, nedomuruje sa celá škára, ale na koncoch sa asi 10 cm úseky nechajú voľné a domurujú sa dodatočne po osadení vedľajšieho pása izolácie. Škára nad novým murivom sa injektuje alebo sa do nej silou zatlačia pevné kliny z plechu alebo čadičového kameňa. Po odstránení vzpier po dokončení izolácie a výmurovky by pri nedostatočnej pevnosti škáry mohol objekt nebezpečne sadnúť, preto treba celú škáru dokonale vyplniť. V závislosti od hrúbky muriva pracujeme buď z vonka, alebo z vnútra.

Podrezávanie muriva reťazovou pílou

Podrezávanie muriva svojpomocne ide ľahšie, keď najťažšiu ručnú prácu za nás urobí reťazová píla osadená na podvozku v konštantnej výške nad terénom, aby sa postupne vzniknuté otvory na záver zjednotili. Aby bola píla presná, podklad pod ňou musí byť dostatočne pevný, rovný a široký asi 1,5 m. Materiál, ktorý vkladáme do vyrezanej škáry, musí prečnievať dovnútra objektu, aby nadviazal na izoláciu podlahy. Preväzovanie styku dvoch susedných pásov je do šírky 10 cm. Škára nad izoláciou sa injektuje zmesou cementu, piesku a plastifikátora alebo epoxidovými živicami, ktoré sa vyznačujú vysokou pevnosťou v tlaku. Na podrezávanie sa môže použiť aj lanová alebo kotúčová píla. Lanová píla sa skladá z 30 cm dlhých segmentov z lana a diamantového prsteňa a tieto segmety je možné podľa potreby vymieňať a odoberaním skracovať celú pílu. Na začiatku práce s lanovou pílou sa vyvŕtajú otvory, kadiaľ sa lano prevlečie, navlečie sa na hnacie koleso a segmenty sa spoja. Celý proces rezania sa robí s prívodom chladiacej vody, aby sa lano nepoškodilo. Kotúčová píla má priemer do 1,2 m a režeme ňou za súčasného chladenia vodou. Toto zariadenie je veľké, takže okolo objektu je potrebný široký voľný priestor. Aplikácia vodonepriepustnej izolácie a následná injektáž škáry je podobná ako pri podrezávaní lanovou pílou.

Metóda zarážania profilovaného nehrdzavejúceho plechu

Táto metóda je rýchlejšia, pretože plech po vsadení do muriva pôsobí ako vodonepriepustná vrstva a nie je nutná injektáž. Je to pomerne hlučný spôsob, pri ktorom sa plechy vrážajú vibračným kladivom – čeľusťou na upnutie plechu – do ložnej škáry muriva. Ak je múr hrubší, musia sa použiť tvrdené plechy. Prekrytie jednotlivých častí sa robí prekrytím okrajových vĺn pred vrážaním do škáry.

Injektáž muriva

Táto metóda je v súčasnosti dosť preferovanou technológiou dodatočnej vodonepriepustnej izolácie. Do muriva sa vyvŕtajú otvory s priemerom 10 až 42 mm v jednom, dvoch alebo viacerých radoch (pri suterénnom murive celoplošne, počet otvorov sa udáva na 1 m²), šachovnicovo prestriedané, na hĺbku 5 až 10 cm, menšiu ako je hrúbka muriva, a vzájomnú vzdialenosť vrtov 10 až 15 cm v rovine podlahovej izolácie. Do vrtov sa napustí látka, ktorá vnikne do pórov muriva. Chemické injektáže môžu byť tlakové, beztlakové, termicky aktivované a s hydrostatickým pretlakom.

Elektroosmotické metódy

Sú aktívne a pasívne, pri ktorých je jedna elektróda zabudovaná v murive a druhá v zemine vedľa základov. Obidve sú buď oceľové, alebo medené. Medzi týmito elektródami vzniká elektrické pole s napätím, ktoré spôsobuje pohyb vody smerom k elektróde v zemi. Pasívna elektroosmóza nepoužíva zdroj, preto môžu bludné prúdy v zemi spôsobovať opačný pohyb vody, a tým premáčanie konštrukcie, naproti tomu aktívna elektroosmóza znamená napojenie na zdroj napätia. Elektróda v stene má kladný a v zemi záporný pól. Životnosť týchto metód závisí od životnosti elektród.