Spolu s týmto rozhodnutím vzniká aj množstvo otázok. Tá prvá znie: Kto dom vymyslí? Pri stavbe domu vo vyššom štandarde nemôžete zvoliť tradičné postupy – to platí pre celý proces od návrhu až po realizáciu. Návrh nízkoenergetického alebo pasívneho domu sa do istej miery líši od spôsobu, akým je projektovaný štandardný objekt, teda dom, ktorý síce vyhovuje súčasne platným normám, ale už o niekoľko rokov ho stavebný úrad jednoducho nepovolí. Veľký dôraz sa kladie najmä na prvú fázu projektovej prípravy, a to zadanie alebo architektonickú štúdiu. Vhodné je konzultovať s architektom aj výber pozemku.
Nie je zadanie ako zadanie
V prípade takzvanej bežnej stavby sa architektonická štúdia (zadanie stavby) zaoberá najmä tým, ako bude dom vyzerať zvonka (jeho architektúrou), jeho základnými vonkajšími rozmermi, dispozičným riešením a umiestnením na pozemku. Konkrétna materiálová skladba, konštrukčné riešenie, technológia, a teda aj presnejšia cena sa riešia v ďalšej fáze projektu, ktorou je projekt na stavebné povolenie. Často je to zároveň aj fáza posledná. V ideálnom prípade by mal nasledovať vykonávací projekt s detailným opisom všetkých prvkov konštrukcie, ale aj tak sa množstvo dôležitých detailov rieši priamo na stavbe, a to buď projektantom, alebo stavebnou firmou.
Pri návrhu nízkoenergetického alebo pasívneho domu je postup otočený. Najväčší dôraz sa kladie práve na zadanie. Dobré zadanie je hlavným predpokladom vzniku kvalitnej stavby. Skúsený architekt musí už v tejto fáze projektu spolupracovať okrem klienta aj s odborníkmi na ďalšie profesie a vytvoriť si veľmi jasnú predstavu nielen o architektúre domu (ako bude vyzerať zvonku a zvnútra), ale aj o jeho konštrukčnom riešení, zohľadniť väčšie hrúbky obvodových konštrukcií, dôsledne sa zaoberať možnosťami pasívnych tepelných ziskov a zohľadniť navrhované technológie a s nimi súvisiace rozvody. Vďaka tomu vie už v tejto fáze relatívne presne určiť aj cenu. Na príprave zadania by sa teda okrem klienta a architekta mal podieľať aj konštruktér, prípadne špecialisti na jednotlivé profesia a rozpočtár. Už zo zadania by mali byť jasné aj prevádzkové náklady a náklady na údržbu. Pri takom podrobnom projektantskom výkone sa dá predpokladať, že cena tejto prvej fázy projektovania bude podstatne vyššia ako pri bežnej stavbe. Je to však investícia, ktorou sa následne veľa ušetrí, lebo len dobrou prípravou sa dá dopracovať k dobrému výsledku a zníženiu rozdielu v nákladoch na štandardný dom a dom pasívny či nízkoenergetický.
Hľadanie optima
Pretože projektová príprava na stavbu s malou energetickou spotrebou sa v mnohom líši od tej u nás tradičnej, je len prirodzené, že nie každý architekt a nie každý stavebný inžinier skutočne ovláda správne postupy. Nejde tu totiž len o návrh hrubšej izolácie a osadenie núteného vetrania s rekuperáciou. Treba dodržať aj ďalšie princípy a konkrétne riešenie následne optimalizovať tak, aby boli dosiahnuté klientom požadované parametre na energetickú náročnosť objektu, jeho architektúru, ale aj primeranú cenu. Správnosť riešenia sa overuje vo výpočtovom programe PHPP (Das Passivhaus Projekttierungs Paket), vďaka ktorému vie projektant vypočítať podrobné tepelné straty a zistiť, aký vplyv na energetickú bilanciu domu bude mať jeho pôdorysný tvar, orientácia na svetové strany, geografická poloha, ale aj rozmery, rozmiestnenie a parametre jednotlivých otvorových výplní, spôsob ich tienenia, použitá technológia a mnohé iné údaje. Na základe výsledkov sa potom hľadajú riešenia ideálne pre konkrétnu stavbu. Dosiahnuť energetickú spotrebu domu blízku 15 kWh/m² za rok nie je ľahké, a ak chcete aj zaujímavú architektúru, chce to skúseného odborníka. Cena takýchto domov zvyčajne prevyšuje bežný štandard o 10 až 15 %, ale precíznou projektovou prípravou sa tento rozdiel dá znížiť.
Rozdiel nie je len v hrúbke izolácie
Delenie energeticky efektívnych budov podľa mernej potreby tepla na vykurovanie na nízkoenergetické a pasívne je prebraté z rakúskej normy a naša norma ho zatiaľ nepozná. Napriek tomu toto delenie laici, ale aj odborníci používajú častejšie než rozdelenie do energetických tried platné u nás. Nízkoenergetický dom je akýmsi kompromisom medzi domom pasívnym a bežnou výstavbou. Jeho merná potreba tepla na vykurovanie je oproti domom v energetickej triede B polovičná až tretinová a pohybuje sa v rozpätí 15 až 50 kWh/m² za rok. Celkovú spotrebu primárnej energie potom najviac ovplyvnia obyvatelia domu nákupom konkrétnych energeticky úsporných spotrebičov a šetrným spôsobom života. Celková energetická spotreba domu sa skladá z potreby energie na vykurovanie (chladenie), na prípravu teplej vody a na chod ostatných spotrebičov. Pri nízkoenergetickom dome platí, že súčet týchto troch položiek by nemal prekročiť 150 kWh/m² za rok. Šikovným návrhom, nápaditou architektúrou, kvalitným projektom a vyhotovením môžete ovplyvniť len prvé dve uvedené položky a ich súčet by pri nízkoenergetickom štandarde mal byť menší alebo by sa mal rovnať spotrebe energie vo výške 80 kWh/m² za rok. Ostatné úspory sú na obyvateľoch domu. Ako teda dosiahnuť takúto spotrebu?
Prvým krokom je správna voľba pozemku tak, aby bolo možné v zime maximálne využiť slnečnú energiu. To znamená natočiť dom zasklenými plochami smerom na juh. Ak nemáte ideálny pozemok, najviac oceníte prácu a skúsenosti architekta, ktorý napriek tomu dokáže vytiahnuť z daných parametrov maximum. Ďalšie opatrenia sa týkajú samotnej stavby. Hovoríme o znižovaní tepelných strát objektu. Tu prichádza na rad „obľúbené“ zatepľovanie, ktoré je ale len jedným z nevyhnutných krokov na dosiahnutie nízkoenergetického štandardu. Ďalej treba odstrániť všetky tepelné mosty, osadiť kvalitné otvorové výplne a zabrániť úniku tepla netesnosťami alebo priamym vetraním oknami. To znamená, že aj pri nízkoenergetickom dome je vhodné mať vo výbave systém núteného vetrania s rekuperáciou (využitím tepelnej energie z opotrebovaného interiérového vzduchu) a zabezpečiť počas výstavby vzduchotesnosť objektu. Tá sa stanovuje bloower-door testom a pri nízkoenergetických domoch platí, že ak v interiéri s dobre utesnenými všetkými otvormi vytvoríte pretlak 50 Pa, unikne z domu za 1 hodinu menej ako 100 % vzduchu (n50 < 1,0/h). Dobrou vzduchotesnosťou objektu sa zároveň zvyšuje účinnosť vetracieho systému. Ak chcete, aby sa merná potreba tepla na vykurovanie vášho domu dostala pod hranicu 35 kWh/m² za rok, bez núteného vetrania s rekuperáciou to nedokážete.
Prečítajte si tiež:
Pasívny dom, už podľa názvu, v maximálnej miere využíva energiu slnka, t. j. pasívne tepelné zisky buď priamo cez plochy okien, alebo nepriamo, slnečnú energiu naakumulovanú v zemi, vo vode alebo vo vzduchu. Vďaka nízkym tepelným stratám sa na tepelnej pohode v interiéri prejaví aj teplo produkované rôznymi spotrebičmi a samotnými obyvateľmi. Počítajme: plazmový televízor – 300 W, počítač – 150 W, jeden človek – 100 W, nehovoriac o návštevách a veľkých domácich maznáčikoch. S trochou zveličenia by ste takto mohli vykúriť celý dom. Preto sa v pasívnom dome ani nenavrhuje štandardný vykurovací systém. Systém rekuperácie tepla je len podporený doplnkovým kúrením pre prípad extrémnych mrazov. Na dosiahnutie pasívneho štandardu stačia bežné stavebné postupy a overené technológie uzavreté v premyslenom a šikovnom architektonickom návrhu, ktorý zohľadní nielen tepelné straty konštrukciou a tvarom domu, ale aj zimné a letné tepelné zisky. Toto všetko musí byť podporené perfektnou realizáciou.
Prečítajte si tiež:
Potreba primárnej energie na chod pasívneho domu je stanovená na 120 kWh/m² za rok a menej, pričom merná potreba tepla na vykurovanie tvorí len 5 až 15 kWh/m² za rok. Z toho vyplýva, že šetrný životný štýl jeho obyvateľov a nákup spotrebičov v najvyššej energetickej triede vo veľkej miere ovplyvnia to, či bude navrhovaný dom vo výsledku naozaj pasívny. Stavebnofyzikálne charakteristiky pasívneho domu sú určené oveľa presnejšie ako pri dome nízkoenergetickom. Daná je nielen merná potreba tepla pre vykurovanie (5 až 15 kWh/m² za rok), ale aj súčiniteľ prechodu tepla nepriehľadnými konštrukciami (U < 0,15, pri rodinných domoch často až 0,1 (W/m² . K)), súčiniteľ prechodu tepla výplňami otvorov (Uw < 0,8 (W/m² . K)) alebo celková tepelná priepustnosť slnečného žiarenia zasklením (g > 0,5). Tým sú presne charakterizované nielen obvodové konštrukcie (steny, podlahy, strechy), ale aj okná a dvere. Tepelné straty objektu sa, samozrejme, neznižujú len vlastnosťami obvodových konštrukcií. O tepelných mostoch sa pri pasívnom dome nemôže ani hovoriť a veľmi dôležitá je aj jeho vzduchotesnosť. Tá sa overuje bloower-door testom, a to hneď dvakrát. Najprv počas výstavby, kým je viditeľná vzduchotesná rovina, aby bolo jednoduché opraviť prípadné netesnosti, a potom po dokončení objektu. Pri pasívnych domoch platí, že pri pretlaku 50 Pa nesmie z domu uniknúť viac ako 60 % vzduchu (n50 < 0,6/h). Pri takto dokonale utesnenom dome je jasné, že sa nemôžete spoliehať len na vetranie otvorenými oknami a nútené vetranie s rekuperáciou je absolútnou podmienkou. Dokonca je stanovená aj minimálna účinnosť rekuperačnej jednotky (80 %). Zásady návrhu pasívneho domu sa určili v Inštitúte pre pasívne domy v Darmstadte a na jeho realizáciu je nevyhnutná veľmi podrobná projektová dokumentácia s množstvom výpočtov a porovnaní rôznych možností riešenia. To sa robí pomocou už spomínaného špecializovaného programu PHPP.
Pri návrhu nízkoenergetického alebo pasívneho domu treba dodržať isté postupy a zásady projektovania. Čím viac sa dosiahnutá merná potreba tepla na vykurovanie nízkoenergetického domu blíži hraničnej potrebe predpísanej pre pasívny dom (5 až 15 kWh/m² za rok), tým viac sa postupy návrhu, kvalita zabudovaných konštrukcií, ale aj stavebné postupy zhodujú. Pri pasívnom dome však platí, že všetko, od návrhu až po zabudované výrobky a konečné vlastnosti stavby, musí byť podložené výpočtami, konkrétnymi meraniami a certifikátmi.
Keď dvaja robia to isté….
Na dosiahnutie takého vysokého štandardu, ako je pasívny, je nevyhnutná nielen veľmi presná a precízna projektová príprava, ale aj veľmi pedantné vyhotovenie. Inak by boli peniaze za netradične hrubú vrstvu tepelnej izolácie (300 a viac mm, v streche aj 400 mm), za veľmi kvalitné okná alebo vzduchotechnickú jednotku len zbytočne vyhodenou investíciou. Navyše, dosiahnuť predpísané parametre vzduchotesnosti objektu si vyžaduje skúsenosť a naozaj precíznu prácu. Preto je vhodné naraz s architektom hľadať aj dodávateľa. Je veľmi dôležité, aby pri zrode domu v pasívnom aj nízkoenergetickom štandarde stál zohratý tým (architekt, projektant, technológ, realizačná firma), ktorého súčasťou by sa mal postupne stáť aj sám investor. S rastúcou nedôverou vo vzájomné schopnosti totiž rastie aj nechuť hľadať spoločné riešenia a s tým aj množstvo chýb a náklady na stavbu. Platí, že v prostredí vzájomnej dôvery sa zvyšuje rýchlosť stavby a klesá jej cena. Overte si, či vybratá stavebná firma má už nejaké skúsenosti so stavbou pasívneho domu, aby sa nenápadnou súčasťou stavebných nákladov nestali aj náklady na zaškolenie jej zamestnancov.
Prečítajte si tiež:
Najlepšie riešenia bývajú tie najjednoduchšie
Neprekvapilo by nás, keby si mnohí z vás po prečítaní týchto riadkov pomysleli, že dom v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde musí byť pekelne komplikovaná a drahá záležitosť. Práve naopak. Drahý a komplikovaný dom v pasívnom štandarde vie naprojektovať kdekto.
Umenie je v niečom inom: treba vymyslieť dom tak geniálne a jednoducho, aby sa minimalizovali alebo aj celkom vynulovali náklady navyše, spôsobené nákupom väčšieho množstva tepelnej izolácie, kvalitnejších okien a dverí, použitím netradičnej technológie, prípadne vyššími nárokmi na prácu realizačnej firmy. Keď to autorský tým ešte k tomu dokáže skĺbiť aj s kvalitnou architektúrou, môžeme hovoriť o veľmi úspešnom projekte.
Prečítajte si tiež:
Podobné články
Tvar a dizajn domu sú dôležité pre budúce úspory
Pasívny dom na samote pri lese
Nízkoenergetický dom za 70 000 eur? Dá sa to.
Výber pozemku na nízkoenergetický dom
Na čo myslieť pri stavbe nízkoenergetického domu – 2. časť
Na čo myslieť pri stavbe nízkoenergetického domu – 1. časť
Nízkoenergetický dom sa stáva samozrejmosťou
Cena pasívneho domu: Je drahý či lacný?
Môj domS lokalitou boli nové plány, a tak stará chata musela ísť preč. Toto majiteľ domu vymyslel, aby si pripomenul nostalgiu z detstva
Môj domPoschodie vyzerá ako tradičný vidiecky dom, ale na prízemí čosi nesedí. Postaviť takú netypickú stavbu mali architekti dobrý dôvod
ASB.skDrevodom bez zbytočných okázalostí využil potenciál komplikovaného terénu