Čo pre vás znamená pojem dobrá architektúra a ako ho definujete vo svojich projektoch?
Tento pojem je veľmi relatívny a záleží od vyspelosti a rozhľadu jej vnímateľa. V tvorivej sfére každej ľudskej činnosti vždy boli a budú dominantní tvorcovia určujúci trendy a smery vývoja. To platí aj o architektoch. Prirodzene, výdatná medializácia pomáha týchto originálnych tvorcov a ich diela dostávať do povedomia. Bezhlavé napodobňovanie a necitlivé narábanie s priestorom však nie je v poriadku. Uznávam rozmanitosť, ale sú mi cudzie extrémy. Aj ja som vo vývoji prechádzal určitou výrazovou módnosťou a dotkol som sa aj postmoderny. Nakoniec som sa však vrátil k večnej klasike moderny – k funkcionalizmu.
Ako sa to prejavuje?
Začal by som od obsahu a jeho odrazu architektonickej forme, ktorá reflektuje aj ekonomiku diela a prevádzky. Kvalitne navrhnutá obsahová dispozícia je vždy určujúcim motívom. Samozrejme, tá sa prejavuje aj navonok. Forma je proporcia k svojmu obsahu a organicky by sa mala začleňovať do hmoty. Ako príklad by som mohol uviesť bytový dom na Polárnej ulici v Bratislave začlenený do staršieho sídelného útvaru, či observatórium na Tisových skalách nad Zochovou chatou.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Zdôraznili ste ekonomiku prevádzky. Nie je to však na škodu, keď si investor berie do rúk ako prvé kalkulačku a architektova sloboda sa dostáva na druhú koľaj?
Kalkulačka nie je vždy na škodu. Veď tak sa napríklad stavali aj hrady v stredoveku, či kaštiele v renesancii. Tam tiež neboli peniaze prichystané naraz, ale ich prísun na realizáciu diela bol postupný.
Nechýba potom tvorivá sloboda?
Ani nie. Či sa nám to páči alebo nie, architektúra je podmienená ekonomikou, ale architekt sa musí vedieť v nej pohybovať. Ak je dosť šikovný, tak sa mu aj do investorovej predstavy podarí vpašovať dobrú architektúru.
Vo svojich stavbách ste viackrát použili tehlu. Aké miesto zaujímajú tehlové stavby v produkcii vašej architektonickej kancelárie?
Tehla ako stavebný materiál bola pri mojom budovaní rôznych objektov viackrát dominantná a svojím spôsobom aj najpriliehavejšia. S tehlou pracujem aj ako architekt na väčších i menších stavbách. Dominuje v technológiách objektov, ktoré riešime v projektoch môjho ateliéru. Široká škála doplnkov a dobré parametre ju predurčujú k vedúcim materiálom na stavebnom trhu.
Vo vašich projektoch sa často objavujú športové centrá, ako sú zimné štadióny, či rôzne tribúny. Čím vás tak priťahujú?
Šport je jednou z ľudských činností, ktorá je potrebná pre celkový relax každého jedinca. V súčasnosti môžeme sledovať stúpajúci trend tejto aktivity. Je zrejmé, že človek ju k svojmu životu nutne potrebuje a pre tieto činnosti je potrebné vytvoriť kvalitný priestor. Vo väčšej miere môžeme hovoriť o zábavnej činnosti – hokej, futbal, tenis atď.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Ako vnímate postavenie tehly v súčasnej architektúre?
Tehla v architektúre vždy mala a má svoje nezastupiteľné miesto. Má aj svoju tradíciu a jej krása vyniká aj po rokoch. Dnes ju už poznáme vo výrazne lepšej kvalite. Týka sa to najmä tepelnoizolačných vlastností, pevnosti ako aj iných parametrov.
Plánujete využívať tehlu aj vo svojich budúcich projektoch?
V súčasnosti tehla spĺňa všetky náročné technologické a fyzikálne kritériá – či ako nosný alebo výplňový materiál. Komplexná škála doplnkov a ucelenosť nosných systémov doviedla tento murovací materiál takmer k dokonalosti. To umožňuje rýchlo, presne a kvalitne stavať. Preto nie je dôvod, prečo by architekt nemal s ňou pracovať.
Je podľa vás zodpovednosť vnútornou korekciou, ktorá vedie vašu invenciu?
Je to veľmi dôležitá súčasť práce architekta, ktorý by mal zodpovedne nakladať s investorovými financiami a súčasne pracovať s vedomím, že jeho dielo bude na očiach verejnosti. Zodpovednosť je vnútorný hlas usmerňujúci prípadný „úlet“ architektovej tvorivosti.
Do akej miery je pre vás dôležité dosledovanie stavby do posledného detailu?
Kontakt so stavbou je pre mňa prirodzenou súčasťou výkonu môjho povolania. Neberiem to už ako príťaž, ostatne, mám to aj ako povinnosť vyplývajúcu zo stavebného zákona. Sledovanie stavby do jej kolaudácie mi poskytuje možnosť nielen kontrolovať dodržanie projektu, ale aj robiť posledné korektúry a čiastkové úpravy detailov, povrchových úprav a pod.
Potom púšťate svoje dieťa do života. Zaujímate sa však aj o jeho ďalší život a fungovanie prevádzky?
Každá stavba je pre mňa veľkou skúsenosťou, ktorá mi prináša množstvo podnetných informácií. Jedna z nich je aj spokojnosť ľudí, ktorí bývajú v mojich bytovkách, resp. pracujú v prevádzkach mnou navrhnutých stavieb. Niekedy sa k tomu vyjadrujú aj s odstupom času. Samozrejme, teší ma, keď sú ich referencie pozitívne. Ale aj z tých kritickejších sa snažím zobrať si ponaučenie do budúcnosti.
Čo všetko musíte pri vašom dozore sledovať?
Zaujímajú ma dokonca aj také súčasti, akými sú technologické zariadenia alebo výmenníkové stanice. Či sú dobre umiestnené a nerušia bývajúcich. Pravda, nemusím ovládať technické fungovanie elektrických rozvodov, či zdravotechniky – na to sú špecialisti s okrúhlymi pečiatkami, ale musím mať presnú predstavu pri ich inštalovaní.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Hovorí sa, že najväčším šťastím pre architekta je nájsť osvieteného investora. Ako prebieha komunikácia s ním, keď až taký osvietený nie je?
Klienta si treba vážiť a získať si jeho dôveru. Zásadne sa mu snažíme ponúknuť niekoľko alternatív možného riešenia. Prostredníctvom štúdií, či vizualizácií sa po dôkladnom porovnaní zrodí výsledný variant, ktorý dopracovávame v projektovej fáze. Samozrejme, vyžaduje to od nás značnú dávku trpezlivosti a osvety, ale táto etapa sa nedá preskočiť. Je lepšie vrátiť sa z kratšej cesty. Okrem toho sa rozhoduje aj o ekonomickosti riešenia, čo investorov skoro najviac zaujíma. Je dôležité si vydarenou realizáciou vybudovať istú dôveryhodnosť, na základe ktorej sa ten istý investor opäť na nás obráti. Tam je už komunikácia jednoduchšia – poznáme totiž svoje pozície.
Zdá sa, akoby v súčasnej architektúre bolo málo výtvarného umenia…
To je pravda, žiadalo by sa to najmä pri stavbách občianskej vybavenosti. Paradoxne, v časoch minulých sa s umením počítalo aj v investičných nákladoch. Architektúra má však aj iné výrazové prostriedky a je na architektovi, ako s nimi bude pracovať.
Zdôrazňujete vlastný architektonický štýl, ktorý by vaše stavby výrazne identifikoval?
Snažím sa, aby každá stavba bola originálom, ktorý je priliehavý a ohľaduplný k danému prostrediu. Tomuto cieľu tvorca vyberá prostriedky pre stvárnenie daného objektu. Takto vznikne autentické dielo ako organická súčasť riešeného priestoru. Je to pre architekta vždy výzva, ale aj spomenutá zodpovednosť, lebo pretvára svet a mal by ho vždy k lepšiemu a krajšiemu so zohľadnením aj histórie.
Ktorú fázu projektovania máte najradšej?
Pre architekta sú najzaujímavejšie objemové štúdie, čo predstavuje koncepciu nového. Realizácia je spracovávaná za účasti kolegov – špecialistov. Súčasné tempo nás núti pracovať súčasne na viacerých projektoch. Varianty objemových štúdií si tak môžem overovať v rýchlejšom časovom slede.
Vedeli by ste si predstaviť, žeby ste robili niečo iné?
Určite nie. Aj keby som sa znova narodil, opäť by som si vybral architektúru. Mám ju jednoducho rád. Priťahuje ma v nej rovnováha medzi ľudskou činnosťou a jej vzťahom k umeniu a technike.
Podobné články
Domy od architektov vs. projekty z katalógu. Čo sa oplatí?
Dom s čistými líniami takmer bez farieb žiari naďaleko
Energeticky úsporný bungalov v tvare L
Tehlové stodoly architekta Jirouša
Architekt Peter Hriň: Tehla poskytuje súkromie a stabilitu domu
Stena, a teda ani tehla z architektúry nezmizne
Peter Dunajovec: Tehla prináša originálnu reč a pravdivý obsah
Dom nemusí byť veľký
Môj domTerapeut: Väčšina z nás zvládne úzkosti sama. Otázka je, či ich zvládne dobre, alebo si na život s nimi len zvykne
Môj domŽivot mi uštedril facku. Odvtedy nečakám, že niekto bude riešiť moje problémy, priznáva miss 2023 Daniela Vojtasová
ASB.skBratislava by mala mať ambíciu byť o niečo väčším mestom, tvrdí riaditeľ pre projekty v oblasti bytového developmentu
Môj domStaré veci neprerábam, páči sa mi ich patina. Mám doma aj dedičstvo po prababičke, vraví majiteľka útulného domu v štýle starých mám