
Nejde o plnohodnotnú náhradu kontaktného zatepľovacieho systému, no v určitých situáciách môže byť použitie tepelnoizolačnej omietky v interiéri technicky aj ekonomicky opodstatnené. Je vhodná ako jadrová omietka najmä v prípade rekonštruovaných stavieb. Typickým príkladom sú objekty s hrubými obvodovými stenami, kde nie je možné alebo žiaduce použiť klasické vnútorné zateplenie. Dôvodom napríklad môže byť zachovanie pôvodných detailov, obmedzeného priestoru alebo difúznych vlastností muriva.
Kde sa dá využiť termoizolačná omietka?
Ako jadrová omietka sa termoomietka uplatní najmä tam, kde:
- je podklad výrazne nerovný,
- dochádza k pocitu „chladných stien“,
- vzniká kondenzácia vodných pár alebo lokálne plesne,
- nie je možné aplikovať hrubšie izolačné dosky.
Prednosti termoomietky
Prednosťou termoomietky je, že sa dá nanášať v pomerne hrubých vrstvách (do 4 cm), takže s ňou môžeme vyrovnať pomerne veľké nerovnosti podkladu. Ďalšou výhodou je zvýšenie povrchovej teploty steny vďaka použitiu perlitu ako plniva. Perlit znižuje tepelnú vodivosť omietky a spôsobuje, že povrchová teplota steny je vyššia než pri bežnej jadrovej omietke. V praxi to znamená, že stena je príjemnejšia na dotyk, znižuje sa riziko kondenzácie vodných pár a obmedzuje sa tak vznik plesní v rohoch či na stropoch.
Správna skladba vrstiev je nevyhnutná
Aby tepelnoizolačná omietka plnila svoju funkciu, je potrebné dodržať správny technologický postup. Podkladom musí byť vždy cementový prednástrek, ktorý zabezpečí dostatočnú priľnavosť omietky k murivu. Aplikácia priamo na suché alebo málo súdržné murivo nie je vhodná. Rovnako kľúčová je aj finálna povrchová úprava. Tepelnoizolačná omietka nie je určená ako pohľadová vrstva, preto musí byť prekrytá jemnou štukovou omietkou alebo inou vhodnou finálnou úpravou, ktorá zabezpečí hladký povrch, vyššiu mechanickú odolnosť a lepší estetický vzhľad interiéru.
Samozrejme, použitie termoomietky v interiéri treba vnímať realisticky. Jej tepelnoizolačný účinok je doplnkový, nie porovnateľný s klasickým zateplením. Nezníži výrazne energetickú náročnosť budovy, no môže citeľne zlepšiť vnútorný komfort a technický stav povrchov stien.











