Dom skolaudovali v polovici 50-tych rokov minulého storočia. Nechýbalo mu nič z toho, čo dodnes oceňujeme na jeho rovesníkoch – päťdesiat centimetrov hrubé tehlové múry, veľká murovaná pivnica, povala, a, našťastie v tomto prípade, aj výťah. Hoci byt nie je veľmi veľký, novým majiteľom jeho klasické dispozičné členenie úplne vyhovovalo: každá miestnosť má samostatný vstup z priestrannej chodby. A asi najviac ich očaril výhľad z obývacej izby – priamo do parku.
Nová domáca pani, ktorá byt zdedila po starej mame, sa nakoniec rozhodla zariadiť ho tak, aby vyzeral ako z konca päťdesiatych rokov, teda z obdobia, z ktorého je dom aj celá štvrť. „Byt bol v podstate v pôvodnom stave,“ hovorí. „Vymenená bola len kuchynská linka, čo bolo ale skôr na škodu, pretože tá pôvodná bola naozaj pekná. Dispozíciu sme nemenili. Stavebné úpravy sa týkali najmä nových okien a rozvodov, s ktorými súviseli asi najrozsiahlejšie búracie práce.“
Začalo to od podlahy
Zachovalé parkety a v niektorých miestnostiach aj veľmi kvalitná a z dnešného pohľadu zaujímavá dlažba, to bol asi prvý impulz, na základe ktorého sa zrodila myšlienka zachovať v byte atmosféru prelomu 50-tych a 60-tych rokov. Ďalším impulzom na možno trochu nostalgickú rekonštrukciu bol odpor novej majiteľky bytu k informáciám o tých zaručene najaktuálnejších módnych trendoch, ktoré sa na ňu valili z každej strany. Vždy mala radšej útulné interiéry s vlastnou históriou, než čisté otvorené priestory, ktoré jej pripadali neosobné. Do toho nakoniec vstúpila kríza a spolu s ňou aj kopiace sa správy o množstve nepredajných nehnuteľností, ktorým nepomohli ani tie najaktuálnejšie a najtrendovejšie interiéry. To bol ďalší dôležitý podnet a myšlienka zariadiť si byt po svojom, v duchu konca 50-tych rokov, sa pre ňu stala nielen výzvou, ale priam posadnutosťou. Tou povestnou poslednou kvapkou boli údaje z úplne iného súdka: „Náhodou som narazila na štatistiku o tom, ako si Slováci zariaďujú byty, a aké farby pri tom používajú. Udivilo ma, že drvivá väčšina ľudí u nás žije medzi bielymi stenami. Rozhodne som nechcela mať rovnaký byt ako väčšina ľudí. Správnosť môjho rozhodnutia potvrdili zatiaľ všetky návštevy – všetci boli unesení touto živou farebnosťou.“
Haraburdy, búranie a tapety
Začiatok rekonštrukcie bol ako studená sprcha: práce s vynášaním starého zariadenia a inventáru a problémy spojené s jeho likvidáciou akoby nemali konca. „Stará mama tu mala skladisko rôznych harabúrd – ako mnohí starí ľudia, takže bolo potrebné všetko poriadne prebrať a to nepotrebné a nepoužiteľné vyhodiť. Nakoniec sme sa museli zbaviť takmer všetkého,“ priznáva domáca pani. A nasledovali ďalšie zdanlivo nekončiace práce – tentoraz búracie: „Bolo potrebné odstrániť pôvodné WC, nerozobrateľnú a nezničiteľnú vaňu, staré rozvody vody a odpadové potrubia, vstavané skrine a rôzne iné pozoruhodné vstavané „objekty“, a tak ďalej, a tak ďalej… Bolo to také otravné a vyčerpávajúce, že som sa už priam tešila na strhávanie tapiet. Ibaže táto myšlienka bola asi tým povestným zakríknutím. Lepidlo zo 70-tych rokov malo zrejme svoje tajné kvality, pretože spojilo „dederónske“ tapety so starými omietkami takým spôsobom, že pohľad na tapety ešte aj na strope vo mne prebúdzal vražedné úmysly,“ smeje sa domáca pani pri spomienke na „likvidačnú fázu“ prerábky. „Po tom všetkom bola výmena okien úplná malina,“ dodáva. Okrem okien sa však menili aj všetky dvere. Keďže pôvodné zárubne boli v dobrom stave, a najmä osadené spôsobom, ktorý nenechal nikoho na pochybách, rozhodli sa ponechať ich na svojom mieste. To však spôsobilo ďalšiu zdanlivo nekončiacu „zábavku“: nové dvere sa totiž museli prispôsobiť atypickým rozmerom zárubní a vybaviť atypickými pántmi. Medzitým sa robili nové rozvody elektriny a vody, odpad a vetranie, nanášali sa stierky, vypĺňali rôzne tajomné otvory, osadzovalo nové vybavenie kúpeľne a príslušenstvo. Dlažba, obklady a ich opravy si tiež vyžiadali svoje – samozrejme, čas a trpezlivosť.
A výsledkom bolo veselé retro
Všetky peripetie mali našťastie predsa len svoj koniec a nastal stav prímeria – miestnosti boli pripravené na „tvorivú fázu“, ktorej sa noví majitelia bytu už nevedeli dočkať. V tomto momente všetko znovu premerali a premysleli – ako zariadenie, tak aj farebnosť. Okná, dvere a podlahy boli na poriadku: v obývacej izbe a spálni pôvodné parkety s novým lakom, v predsieni a na WC originálna dlažba, v kúpeľni nový prírodný kaučuk a v kuchyni starý xylolit dovedený takmer do dokonalosti. Steny a stropy čakali už len na novú maľovku, aby miestnosti začali pomaly nadobúdať staronovú atmosféru: špeciálne vyrobený podklad v chodbe, spálni a obývacej izbe zvýraznil originálne farebné nátery, ktoré v obývačke a spálni zakončila tapetová bordúra, v chodbe maľovaný okraj. Na WC namaľovali na steny motívy kvetov podľa závesu, ktorý zakrýva police s čistiacimi prostriedkami, v kúpeľni zasa farebné štvorce inšpirované obkladom vane. Jedine kuchyňa ostala tradične slovensky biela. V nej totiž farebné zariadenie a doplnky naozaj neumožnili experimentovať s farbami ešte aj na stenách.
Celá galéria:
22 obrázkov v galérii
Napokon už ostávalo len zariadiť každú miestnosť nábytkom čo najviac pripomínajúcim obdobie, v ktorom sa stavali okolité domy, a oživiť priestor niekoľkými súčasnými prvkami. Zámerom nových majiteľov totiž bolo vytvoriť hravý a trochu nostalgický retro byt, ktorý by bol iný než väčšina dnešných interiérov. Chceli, aby zodpovedal charakteru mestského tehlového domu z konca 50-tych rokov a nehanbil sa zdôrazniť práve túto skutočnosť.
Podobné články
ZáhradaZáhrada, ktorá ožila na plátne: Vedeli ste, že slávny maliar Monet bol aj vášnivým záhradkárom?
ZáhradaNa jesennej návšteve: Záhrada, ktorá mení svoju podobu podľa ročných období a nikdy nepôsobí prázdno
ASB.skV Zelenej domácnostiam pribudli pre veľký záujem ďalšie milióny, rozhodnú opäť „rýchle prsty“
ASB.skV areáli rozpadnutého družstva na chov ošípaných vybudujú fotovoltickú elektráreň