Zrejme náhodou sa takáto tehla dostala do styku s ohňom, a tak vznikla tehla s kvalitatívne odlišnými vlastnosťami – pevná, trvácna –, ktorá mala väčšie možnosti uplatnenia. Bol to síce malý krôčik, ale obrovský skok pre staviteľstvo starých civilizácií v oblastiach Eufratu a Tigrisu, ktoré obohatili tehlu o glazovanie.
Tehla v stredoveku
Vynechajme postupný vývoj tehly a jej použitia v jednotlivých kultúrach staroveku a v jednotlivých slohoch. Niežeby takýto prehľad nebol zaujímavý, ale naším zámerom je ukázať vám použitie tehly v období stredoveku, konkrétne v gotike, ktorá má svoje korene v románskych stavbách mníchov z Cluny a Citeaux vo Francúzsku. Vyvinula sa v polovici 12. storočia a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy.
V tomto období hral prím kameň, ktorý pomáhal pretaviť myšlienky stredovekej filozofie a vybudovania takzvaného nebeského Jeruzalemu. A to v podobe katedrál na zemi, aby ukázal človeku jeho malosť a podriadil sa heslu ora et labora, čiže modli sa a pracuj.
V určitých oblastiach sa však pre nedostatok kameňa a prírodných daností rozvinula popri francúzskych vplyvoch aj tehlová monumentálna gotická sakrálna i svetská architektúra. Ide najmä o oblasť severonemeckých nížin a Holandska, kde mali rozhodujúci vplyv lombardské tehlové stavby z 10. a 11. storočia.
Najkrajšie architektonické skvosty z pálených tehál z obdobia od 12. storočia až po obdobie neskorej gotiky sa nachádzajú v severnom a severovýchodnom Nemecku. V 13. storočí sa tehlové stavby rozšírili do severnej Európy. Okrem Holandska, pobrežia severného Nemecka, oblasti Lübecku a Brandenburska takéto stavby nájdeme v Pobaltí, vo Švédsku, v Nórsku, vo Fínsku. Sem sa rozšírili prostredníctvom holandských osadníkov a hanzových obchodníkov.
Historické tehlové kostoly
V južných oblastiach sú tehlové stavby zastúpené vo Francúzsku okolo miest Albi a Toulouse, v Španielsku okolo mesta Toledo, v nemaurskej oblasti severného Španielska, v Taliansku a taktiež v južných oblastiach Nemecka. Nájdeme tam prevažne jednoloďové vidiecke kostoly z tehlového materiálu, halové kostoly bez oporného systému, menej bazilík, ale veľa vsadených kaplniek, napr. Kostol Panny Márie v Lübecku, Kostol sv. Kataríny v Brandenburgu, bohato využívajúci tvarovky a glazované tehly, ktoré striedaním vrstiev podporujú farebnosť fasády, ďalej St. Nikolaj vo Wismare, Kostol sv. Petra opäť v Lübecku,
Za zmienku stojí aj Kostol sv. Jakuba v Toruni, Kostol Panny Márie v Gdansku a taktiež v Albi. Aj v Bruggách nájdeme dva gotické tehlové kostoly – Chrám Panny Márie a sv. Salvátora, kde sa uplatnili ešte zväzkové piliere. Za všetky na fotografiách uvádzame príklad katedrály v Roskilde, ktorá pochádza z 13. storočia. Sú v nej pochovaní dánski králi a má ráz severskej tehlovej stavby.
Monumentálne tehlové brány
Aby sme nezostali len pri cirkevnej architektúre v tejto oblasti, musíme povedať, že gotika našla uplatnenie aj vo svetskej architektúre, ako v panských sídlach, tak aj v mestských domoch a verejných budovách. V mestách sa stavali monumentálne brány, ktoré mali zvyčajne podobu veže s končitou strechou z farebných škridiel, aby ich bolo vidieť už z diaľky. Medzi najslávnejšie patrí brána z 15. storočia v Lübecku, ktorá bola postavená z tehál práve pre nedostatok kameňa.
Mohlo by sa zdať, že plocha fasád tehlových stavieb bez všimnutia si detailov je fádna. Preto sa v neskorej gotike využívali ozdobné prvky kamenných stavieb – napríklad kružba, rozetové okno, fiála, krab, vimperk a pod. – na tehlách. Používali sa rôzne glazované tehly zelenej a tmavočervenej farby alebo načiernené, často v kombinácii s kameňom. Využívalo sa i stupňovité skladanie tvaroviek, čím sa dosiahla hĺbka portálových a okenných profilov a pod.
Tehlové stavby na Slovensku
Ako príklad uvádzame hradbový systém v Trnave. Ide o gotické opevnenie postavené v 13. storočí s neskoršími úpravami v 15. a 16. storočí, ktoré sa stalo v atribútom nového právneho postavenia Trnavy ako slobodného mesta. Trnavský hradbový systém svojím rozsahom, zachovalosťou a použitým materiálom – pálenou tehlou –, nemá na Slovensku, ale ani v stredoeurópskom regióne obdobu.
Vo vývoji opevňovacích stavieb bolo trnavské mestské opevnenie prechodným typom medzi starými drevozemnými valmi a stredovekými murovanými hradbami. Hradbový múr bol vysoký 8 až 10 metrov a široký 3 metre. Na štyroch nárožiach boli masívne bašty. Úseky medzi baštami zosilňovali štyri brány, dve na severe a dve na juhu. Po vnútornom obvode múru obiehala ochodza, z ktorej sa cez strieľne strieľalo a pozorovalo okolie mesta.
Základy a časť múru pochádzajú z druhej tretiny 13. storočia, spred roku 1270. Opevnenie bolo výrazne zosilnené po vypuknutí husitských vojen a najmä po odchode husitskej posádky roku 1435. Hradby sa dostavovali a obnovovali v čase tureckého ohrozenia. V rokoch 1815 až 1820 sa však začali búrať a devastovať. Ako sa k tejto pamiatke zachováme my, záleží len na nás.
Podobné články
Poznáte zikkuraty? Ich vznik podnietil nedostatok kameňa v Mezopotámii
Industriálny štýl bývania: Takto ho dokážete okoreniť!
Jemen – história, ktorú písala tehla
Bývanie s prírodou
Architektonický ateliér Neo Domus: Stavba by mala byť funkčná a vyvolávať dobrý pocit
Tehly, ako ich nepoznáte
Dôkaz o kráse a trvácnosti tehly – kostoly v španielskom Teruel
Krása tehlových priemyselných komínov
ASB.skVo Vrútkach zmodernizovali prestupový terminál. Ročne ho využije takmer pol milióna cestujúcich
ASB.skV týchto kanceláriách by ste starú kotolňu nespoznali. Po rekonštrukcii sa tu stretáva staré s novým
Urob si sám10 tipov, ako dosiahnuť maximálnu návratnosť fotovoltických panelov
ASB.skŠpanielske mestá pretvárajú ulice. Ako si v Barcelone poradili s rušnými časťami a križovatkami?