Vyvýšený záhon (nielen) z tehál

2. augusta 2021 17:17 Katarína Paukeje, red. iStock

inšpirácie pre záhradu, praktické rady, tehlové inšpirácie

Kvalita pôdy výrazne ovplyvňuje, čo a ako bude rásť na našom pozemku. Možno ju postupne zlepšiť pridávaním kompostu alebo uležaného hnoja. Ide však o dlhodobý proces, navyše, najprvveľkú zmenu nepocítite. A práve toto obdobie sa dá preklenúť budovaním vyvýšených záhonov. Tehla je jedným z materiálov, ktoré môžete použiť.

Najlepšie obdobie na budovanie vysokého záhona je jeseň alebo skorá jar. Treba však na to myslieť oveľa skôr, aby ste si stihli nazbierať dostatok biologického odpadu na jeho vyplnenie.

Z akého materiálu?

Debnenie záhona môže byť vyrobené z dreva, kameňa, tehál, plechu. Ak zvolíte drevo, nezabudnite, že je potrebné sa oň pravidelne starať, minimálne raz ročne ho ošetriť a natrieť (z vonkajšej strany). Úplne najjednoduchšie je použiť drevené palety, ktoré majú na tento účel ideálny rozmer. Z vnútornej strany sa pri dreve odporúča izolácia nopovou fóliou – pripevnite ju výstupkami (tzv. nopmi) smerom k drevu, aby sa materiál prevetrával. Drevo pracuje, krúti sa, puká a praská, hlavne ak je na priamom slnku. Časť dňa by mal byť vyvýšený záhon z dreva v tieni. Výhodou tehly je, že lepšie odoláva počasiu a pôsobeniu vlhkosti. Nepotrebuje také pravidelné ošetrovanie ako drevo. Povrch okolo či medzi záhonmi si upravte tiež, aby ste pri prechádzaní nešliapali po blate. Nemusí to byť iba trávnik. Na úpravu okolia tiež môžete použiť tehlové zvyšky a vytvoriť si chodníčky. Záhony pekne vyniknú na vrstve štrku alebo mulčovacej kôry, ktorú vysypete na netkanú textíliu.

Rozmery, tvar a umiestnenie

Výška záhona býva zvyčajne 70 – 90 cm. Prispôsobte ju však svojim potrebám tak, aby sa vám čo najľahšie v záhone pracovalo. Ak by bol napríklad príliš vysoký, polievanie krhlou by bolo veľmi nepohodlné. Šírka musí byť taká, aby ste pohodlne dosiahli do stredu záhona. Ak k nemu plánujete prístup z oboch strán, môže byť 130 – 160 cm, ak iba z jednej strany, rátajte s polovičnou šírkou.

Dĺžka i tvar sú ľubovoľné. Budú závisieť vo veľkej miere od dostupnosti materiálu, ktorým treba záhon naplniť a, samozrejme, záleží aj na priestorových možnostiach, vašej fantázii a vkuse. Nezabudnite, že cestička medzi záhonmi by mala umožňovať manévrovanie so záhradným vozíkom.

Záhon umiestnite tak, aby ste využili špecifické vlastnosti pozemku. Do úvahy berte množstvo slnka, vystavenie záhona vetru, sklon terénu či jeho orientáciu na svetové strany.

Výšku záhona si prispôsobte tak, aby ste sa zbytočne nezohýbali

Ako záhon založiť

1. Tvar budúceho záhona si najprv vyznačte špagátom.

2. Pôdu je potrebné zbaviť trávy a hornej vrstvy pôdy. Urobte výkop hlboký 30 – 50 cm, trávnu mačinu i hornú vrstvu pôdy odložte nabok, neskôr ju použijete na vrstvenie.

3. Vezmite vidly a otáčaním skyprite pôdu na dne jamy.

4. Dno a steny vykopanej jamy obložte drôteným pletivom s malými okami (10 × 10 mm alebo 12 × 12 mm), aby sa do záhonov nedostali škodce.

5. Postavte debnenie, ktoré bude tvoriť ohraničenie záhona. Vnútornú stranu debnenia vyložte nopovou izolačnou fóliou. Tá zabráni nadmernému odparovaniu vody z výplne záhona. Ak debnenie nebude z tehly, ale napríklad z dreva, zároveň ho ochráni pred pôsobením vlhkosti.

Na debnenie záhona si môžete vybrať rôzne materiály, ale tehla je odolnejšia.

Čím záhon vyplniť

Vnútro záhona sa skladá z množstva postupne sa rozkladajúcej organickej hmoty. Prvú vrstvu tvoria odstrihnuté konáre z kríkov a stromov, hrubé stonky slnečníc, kukurice a pod., čiže materiál, ktorý v sebe dokáže zadržať vodu.

Mohlo by vás zaujímať

Vyvýšené záhony: Ako ich založíte?

Vyvýšené záhony sú moderné, vkusné a prinášajú úrodu bez menších starostí než pri...

Druhú vrstvu predstavuje mačina (kúsky trávnika s tenkou vrstvou zeme). Ukladá sa trávnatou časťou dole. K nej sa pridáva slama zmiešaná s trávou, listami, pôdou. Vrstviť môžete aj nevyzretý kompost, ktorý v záhone postupne svoj rozklad dokončí, kuchynský odpad, bioodpad. Počas plnenia záhona sa ho snažte utláčať a polievať.

Potom nasleduje tretia vrstva, tú tvorí nepreosiaty, ale už vyzretý kompost a nakoniec jemne preosiaty vyzretý kompost zmiešaný so zeminou v pomere 1 : 1. Posledné dve vrstvy musia dokopy merať minimálne 30 – 40 cm.

Správne zloženie vrstiev v záhone pomôže rastlinám pri hospodárení s vodou.

Jednotlivé vrstvy (drevo, hnoj, seno) sa rozkladajú, vytvárajú teplo a dôležitý humus. Po niekoľkých rokoch vznikne v záhrade veľmi kvalitná pôda. Posledným a jedným z najdôležitejších úkonov je záhon dobre namulčovať. Zvoliť môžete napríklad slamu, ktorá udrží vlhkosť, teplo, zabráni erózii najvzácnejšej vrchnej časti pôdy a zabraňuje burine uchytiť sa v záhone. Namulčovaný záhon netreba veľa polievať ani plieť. To uľahčí prácu vám a rastlinám život.

Akú zeleninu sa oplatí vysádzať?

V prvom roku je pestovateľská vrstva pôdy vo vyvýšenom záhone najbohatšia na živiny a dusík. Nevysádzajte špenát, šalát, červenú repu, reďkovky, mangold (tieto druhy vo zvýšenej miere akumulujú dusík). Ideálnou prvou zeleninou sú uhorky, tekvica, hlúboviny (kaleráb, karfiol, kapusta, kel), paradajky, papriky alebo zeler. V ďalšom roku to môže byť mrkva, šalát a iné druhy, ktoré nie sú až také náročné na živiny. Záhon postupom času pre rozklad organickej hmoty sadá a ubúdajú v ňom živiny. Preto je nutné doň priebežne dopĺňať kompost aj pôdu. Nezabúdajte na najdôležitejšie pravidlo: do záhona nešliapeme, a neokopávame ho. Obracaním pôdy by sa zničili mikroorganizmy, ktoré sa dostanú na svetlo a zaživa pochovávame tie z povrchu.

Striedanie plodín vo vyvýšenom záhone zlepšuje úrodu, lebo pôda sa extrémne nevyčerpáva.

Nezabúdajte na najdôležitejšie pravidlo: do záhona nešliapeme, a neokopávame ho.

Obracaním pôdy by sa zničili mikroorganizmy, ktoré sa dostanú na svetlo a zaživa pochovávame tie z povrchu.

Ochrana rastlín je dôležitá aj vo vyvýšených záhonoch

Ako na bylinkový záhon?

Na bylinkový záhon stačí chudobná priepustná pôda s vyšším obsahom štrku. Záhon vôbec nemusí byť vysoký, postačí aj menšia ohrádka. Bylinky tiež potrebujú slnko a nerady majú nohy vo vode, takže voda by tam nemala stáť. Výnimkou je bazalka a mäta. Bazalka obľubuje viac vody, odporúčame ju sadiť do zeleninového záhona k paradajkám. Mäta má zasa radšej tieň a vlhkú pôdu. Je mimoriadne rozpínavá, vhodnejšie je zasadiť ju zvlášť, hoci aj do zakopaného vedra s odrezaným dnom. Pre citlivé bylinky, ako je rozmarín a vavrín, je tiež vhodnejšia nádoba, na zimu ich tak môžete preniesť na svetlé chladné miesto a uchrániť ich pred mrazom.

Vo vyvýšenom záhone sa bude dariť aj bylinkám.

Vyvýšený záhon sa dá využiť aj ako prvok drobnej záhradnej architektúry, napríklad na oddelenie časti pozemku, vytvorenie zákutia či na výškové rozčlenenie nudnej rovinatej plochy. Svoje stále miesto má i v prírodných záhradách. Môžete ho umiestniť aj na spevnenú plochu, kde poslúži ako veľký kvetináč. Vtedy však nezabudnite vopred premyslieť odtok prebytočnej vody.