Nízke domy, vysoké stromy a ticho, pritom len kúsok od rušných mestských ulíc a na skok do centra – naozaj skvelé miesto na bývanie, to treba uznať. Meškám. Mladý muž už netrpezlivo prešľapuje pred vchodom do nenápadnej bytovky. Na schodisku je príjemný chládok a typický pach starých domov, ktorý zmizne hneď ako prekročíme prah jeho bytu.
Mohlo by vás tiež zaujímať
Obývačka s presklenou stenou
Majiteľ bytu a autor interiéru v jednej osobe neberie konvencie príliš vážne a od svojich nápadov sa len tak ľahko nenechá odradiť. Po niekoľkých krokoch sa prvý dojem potvrdil. Keď starý byt príde o nejakú tú priečku a obývačka sa spojí s kuchyňou, výsledok býva zvyčajne príjemný, v dnešných časoch však takáto zmena nie je veľkým prekvapením. Ale kúpeľňa v obývačke, to sa len tak nevidí… „Je to taký najmenej očakávaný prvok bytu,“ potvrdzuje architekt. „Aj ľudia, ktorí nás poznajú a prídu k nám po prvý raz na návštevu, sú z toho mierne v šoku. Nám ako rodine to ale takto vyhovuje a nevidím na tom nič čudné. Veď kúpeľňu používame len my a vidieť vlastnú manželku pod sprchou nie je nič neobvyklé ani zvláštne. Ale samozrejme, sklenená stena sa dá podľa potreby aj znepriehľadniť – pre prípad, že by potrebovali súkromie napríklad naši hostia, sú zo strany kúpeľne namontované žalúzie,“ vysvetľuje majiteľ bytu a pokračuje: „Teraz už mi kúpeľňa v obývačke pripadá celkom prirodzená a toto riešenie má aj svoje výhody. Máme v nej napríklad nainštalované reproduktory, a keď trochu natočím obrazovku, môžem pozerať televízne programy priamo z vane. Najmä zo začiatku znela takáto možnosť lákavo, ale pravdu povediac, veľmi často si ten komfort neužívame,“ uzatvára s úsmevom. „Asi najväčšia výhoda, ktorú s manželkou naozaj oceňujeme, je v tom, že keď sa náš malý syn kúpe, máme ho stále pod dohľadom. Môžeme byť pritom v obývačke alebo v kuchyni, odvšadiaľ ho nielen počujeme, ale aj vidíme, ako sa hrá. A musím povedať, že sa kúpe naozaj rád a vo vani trávi pomerne veľa času.“
Dispozičné čachre
Keďže rodina býva v byte už pár rokov, nemožno ho chápať len ako dispozičný experiment. Čas mu dáva právo na prívlastok overený a osvedčený. Rodičia päťročného chlapčeka dnes oceňujú, že sa nemusia krčiť v malej kúpeľni, aby mu mohli robiť pri kúpaní spoločnosť, ani ho naháňať z vane. Aby sa z tejto nepríjemnej pozície vymanili, stredobodom ich prvých úvah o tomto nezvyčajnom riešení však rozhodne nebolo dieťa vo vani plnej hračiek. „Prvotná pohnútka bola urobiť s bytom niečo zaujímavé. Vyjadriť sa architektonicky, a pritom vyťažiť z dispozície pri daných priestorových možnostiach maximum,“ priznáva architekt. „Vedel som si kúpeľňu v obývačke živo predstaviť a bol som si istý, že sa mi takéto riešenie bude páčiť, ale, samozrejme, najskôr som všetko preberal s manželkou. Keďže ani ona s tým nemala problém, išli sme do toho a dnes sme všetci spokojní.“
Mohlo by vás tiež zaujímať
Kúpeľňové akvárium v obývačke však nebolo jedinou zmenou. Noví majitelia starého bytu chceli v prvom rade rozumne využiť pomerne veľkú plochu zbytočnej chodby – jednu jej časť zabrala nová kúpeľňa, o druhú sa rozšíril otvorený obytný priestor. Odstránili tiež všetky priečky, bez ktorých sa dokázali zaobísť. Predsieň stratila svoj radikálny koniec a kuchyňa dostala viac miesta aj ničím nerušený kontakt s obývačkou. K pocitu veľkorysého obytného priestoru aspoň opticky prispieva aj kúpeľňa, oddelená len čírym sklom. Na novom mieste získala kúpeľňa naozaj luxusné rozmery a miesto po tej pôvodnej, primalej, si rozdelili kuchyňa, WC a práčovňa v predsienke pred záchodom – šikovné riešenie obvyklej dilemy, či práčkou radšej zlikvidovať relaxačnú pohodu v kúpeľni, alebo zabrať cenné miesto v kuchynských skrinkách.
Prístup do spálne aj detskej izby vedie cez obývačku, popri sklenenej kúpeľňovej stene. Keďže komunikačná os je na okraji obytného priestoru, nijako zásadne nenarušila voľnosť pri jeho zariaďovaní. Aby sa tento zámer dal zrealizovať, bolo však potrebné pôvodné priečky o kúsok „poposúvať“ – v detskej izbe sa museli niekoľkých štvorcových centimetrov vzdať, spálňa ich, naopak, získala zopár navyše na úkor obývačky.
Prednosti päťdesiatročnej konštrukcie
Starý byt kúpili mladí manželia v takmer pôvodnom stave, a do zmien sa pustili naozaj z gruntu. „Aby sme ho dostali do formy, akú sme si predstavovali, veľa sa tu búralo,“ spomína domáci pán. „Veľkou výhodou bola z tohto pohľadu konštrukcia domu – je postavený ako skeletový systém, v ktorom sú nosnými prvkami stĺpy a preklady. Medzi nimi boli len nenosné výplne z tehlového muriva, ktoré plnili funkciu priečok. Vďaka tomu nebol problém celú dispozíciu otvoriť,“ pochvaľuje si. Jemu sa byt najviac páčil práve počas búracích prác: „V obrovskom čistom priestore ostali len dva stĺpy a dva preklady. Mohol by z toho byť príjemný loft. Lenže to by bolo bývanie vhodné pre jedného človeka, a tu mala žiť rodina, takže niektoré priečky boli nevyhnutné. Tým sa, žiaľ, dojem veľkého otvoreného priestoru trochu stratil.“
Aj premiestnenie kúpeľne bolo možné len vďaka pôvodnej konštrukcii domu – vaňa a umývadlo na novom mieste sa totiž museli napojiť na pôvodné zvislé rozvody vody a najmä na odpad, a každý meter vzdialenosti znamená v takomto prípade minimálne tri centimetre výšky, aby sa dosiahol potrebný spád potrubia. „V pôvodných vrstvách podlahy bol pomerne vysoký škvarový násyp. Odstránili sme ho, a nahradili novými materiálmi – tepelnou a zvukovou izoláciou na báze minerálnej vlny, na ktorú prišla roznášacia vrstva z betónu. Túto konštrukčnú výšku sme pritom využili aj na uloženie rozvodov vody a odpadového potrubia v potrebnom spáde,“ vysvetľuje architekt. „Vyšlo to len tak-tak, ale podarilo sa, a podlaha kúpeľne mohla ostať v jednej rovine s ostatnými miestnosťami v byte. Na betónový povrch potom prišla nášľapná vrstva – v kúpeľni a záchode dlažba, v ostatných miestnostiach laminátové parkety.“ To, že na parketách nešetrili a vybrali také, ktoré v tom čase patrili medzi najkvalitnejšie, si dnes majitelia bytu pochvaľujú. Štyri roky náročnej prevádzky s malým dieťaťom prestáli so cťou a bez ujmy na povrchu.
V predsieni
Kým si vyzúvam tenisky, nedá mi nedotknúť sa zvláštnej vešiakovej steny. Testujem mäkkosť tvrdo pôsobiacich hrotov. „Je to akustický obklad, ktorý sa používa v hudobných štúdiách,“ neujde môj záujem architektovej pozornosti. „Už dávno som ho mal v merku. Ten materiál sa mi veľmi páči a sem sa perfektne hodil. Trochu som sa ale obával toho, ako bude vyzerať po čase – keď som o ňom na začiatku zháňal informácie, zistil som totiž, že v rôznych hudobných štúdiách mali problémy s jeho lepením. Pomerne zle reagoval na niektoré lepidlá, po čase sa skrúcal a odliepal. Nakoniec som podložil obklad sololitovou doskou, a na lepenie som použil silikón. Zdá sa, že to bola dobrá voľba. Perfektne drží už štyri roky a zdá sa, že ešte dlho bude.“
Celá galéria
9 obrázkov v galérii
Peripetie so sklenenou stenou
Pôvodný nápad bol urobiť z novej kúpeľne akúsi výkladnú skriňu: „Jednou z čisto teoretických alternatív bolo využiť pritom veľkoplošný displej z tekutých kryštálov (LCD), vďaka ktorému sa dá zasklenie podľa potreby spriehľadniť alebo znepriehľadniť. Bolo by to ale neúmerne drahé riešenie, takže v našom prípade neprichádzalo do úvahy. Nakoniec sme sa rozhodli pre bezpečnostné sklo – dve vrstvy 6 mm skla, medzi ktorými je bezpečnostná fólia,“ hovorí majiteľ bytu. Ďalším dôležitým faktorom bol rozmer skla, ktoré sa dalo do bytu doniesť: „Pôvodne mala byť stena celistvá, z jedného kusu skla, ale sklo takých rozmerov by sme sem nedostali ani cez balkón, nieto ešte po schodisku. Museli by sme vybrať nové balkónové dvere, ktoré tu už v tom čase boli osadené, odrezať zábradlie a použiť žeriav… Nemalo zmysel o tom vôbec uvažovať. Nakoniec je sklenená stena zložená z dvoch častí – takto sme sa dostali na rozmer, ktorý sa sem dal vyniesť po schodoch a zmestil sa cez dvere. Aj tak vážil jeden kus viac než 100 kíl.“
Prednosť dostal životný priestor
Aj keď domáci pán od začiatku hovoril o obmedzených priestorových možnostiach a o nie veľmi veľkom byte, na základe dojmu, ktorý som pri tejto návšteve získala, by som ho malým určite nenazvala. Uznávam však, že s pôvodným členením miestností a množstvom tmavého nábytku tak pôsobiť mohol. Za dnešný pocit veľkorysého priestoru určite vďačí nielen novej „vyčistenej“ dispozícii, v ktorej chýba viacero priečok, ale aj minimalistickému zariadeniu a dômyselne vyriešeným odkladacím priestorom.
Majitelia bytu sa snažili vymyslieť odkladacie priestory tak, aby im príliš neuberali z zo životného priestoru, ktorý je pre nich omnoho cennejší. O uloženie väčšiny vecí sa postarali zvonka nenápadné, zato vnútri priestranné vstavané skrine v spálni a v detskej izbe, nejaké miesto sa našlo aj v podstropných zákutiach, ktoré takmer nevnímate – nezaberajú podlahovú plochu a neprekážajú ani pri pohybe, ani vo výhľade. „Byt nie je veľmi veľký, takže na úložné priestory som sa snažil využiť, čo sa dalo,“ hovorí architekt. „Napríklad v kúpeľni a spálni je čiastočne znížený strop – vznikla tak akási polica, na ktorej máme v nenápadných bielych škatuliach uložené menej často používané veci. Ak by sa tu dal nájsť ešte nejaký skladovací priestor, určite by sme ním nepohrdli, fyzicky to však už nebolo možné. Zišla by sa nám napríklad miestnosť, kde by sme mohli uložiť bicykle. Máme síce pomerne veľkú pivnicu, ale už mi odtiaľ jeden ukradli a nemienim riskovať ďalší,“ uzatvára túto tému domáci pán. Bicykel teda visí v detskej izbe na stene, kde dvojkolesový spolubývajúci chlapčekovi nijako neprekáža. A pivnicu využívajú aspoň na uloženie sezónneho oblečenia – predsa len ani zďaleka nedosahuje hodnotu bicykla, a životný priestor je životný priestor.
Podobné články
ZáhradaZáhrada, ktorá ožila na plátne: Vedeli ste, že slávny maliar Monet bol aj vášnivým záhradkárom?
ZáhradaNa jesennej návšteve: Záhrada, ktorá mení svoju podobu podľa ročných období a nikdy nepôsobí prázdno
ZáhradaMykorízne huby sú kľúčom k zdravým a silným rastlinám. Aj o tom je najnovší podcast Záhrada
Urob si sámLen kúsok smrekovej dosky a môžete mať doma peknú dekoráciu! Postup na výrobu drevenej líšky je jednoduchý