Rekonštrukcia elektroinštalácie a vodoinštalácie

Rekonštrukcia tehlového domu - inštalácie

7. júla 2015 0:37 Jitka Kulhánková VodoPro, Geberit

Rekonštrukcia sa často týka nielen murovania či zmeny dispozície. Do útrob domu sa musia vhodne zakomponovať aj všetky rozvody, privádzajúce životodarné energie potrebné na bezproblémové fungovanie nášho „stroja na bývanie“.

Kadiaľ sa vedú inštalácie

Návrhy trás inštalácií musia byť vypracované ešte pred začatím rekonštrukčných prác. Podľa platných noriem ich musí spracovať projektant – špecialista, ktorý má na to príslušné oprávnenie (autorizáciu).

Zdravotnotechnické inštalácie – vodoinštalácie, kanalizácia, vzduchotechnika a niekedy aj plyn a vykurovanie – sa zvyčajne v domoch vedú v spoločnej inštalačnej šachte (tzv. stúpačke) zvislým (stúpajúcim) potrubím. Rozvody vykurovania môžu byť vedené aj v obvodových stenách alebo popri nich, rozvod plynu býva niekedy aj na chodbe alebo v schodiskovom priestore. S plynom nie sú žiadne žarty, preto pre umiestnenie plynových potrubí platia normy a predpisy, ktoré presne stanovujú, kadiaľ a za akých podmienok sa plyn viesť môže a kadiaľ nesmie. Kade presne sa plyn v dome povedie, musí preto určiť jedine autorizovaný stavebný inžinier s príslušnou odbornosťou (kontakty nájdete na stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov www.sksi.sk).

Rekonštrukcia tehlového domu - vodorovné potrubia — Inštalačnou šachtou doputujú médiá v rúrkach do jednotlivých podlaží, a ďalej ich pripájacie vodorovné potrubia rozvedú k jednotlivým výtokovým armatúram a spotrebičom.

Inštalačnou šachtou doputujú médiá v rúrkach do jednotlivých podlaží, a ďalej ich pripájacie vodorovné potrubia rozvedú k jednotlivým výtokovým armatúram a spotrebičom. Pripájacie potrubie sa môže viesť v podhľade pod stropom, v inštalačných priečkach alebo v inštalačných predstenových systémoch. Asi najčastejšie však bývajú vedenia v drážkach zasekaných do priečok (čo v tehlových stenách nie je žiaden problém) a len výnimočne v podlahe. Všetky rúrky, v ktorých prúdi voda, musia byť dostatočne izolované, aby sa šachtami a stenami nešíril hluk a aby nedochádzalo k úniku tepla. Ako izolácia potrubia sa používa penový polyetylén, minerálne vlákna alebo penový kaučuk. Hrúbka izolácie závisí od uloženia potrubia a teplotných podmienok.

Výmena vedení

Pôvodné rozvody sa demontujú a vymenia za nové, ktoré sa napoja na pôvodné prípojky (pokiaľ sa rekonštrukcia netýka aj ich). Na uloženie nového potrubia musí byť dokončená hrubá stavba prestavby a pred pripojením nových inštalácií na prípojky sa musia urobiť predpísané skúšky:
– tlakové skúšky vodovodu, vykurovania a plynovodu,
– revízia plynovodu a elektroinštalácií, ktorú vykoná oprávnený revízny technik,
– vykurovacia skúška a vyregulovanie systému vykurovania, ako aj oboznámenie obsluhy s ovládaním vykurovacieho systému.

Najmä na posledný bod sa často zabúda, čoho dôsledkom je neraz nesprávna obsluha moderných systémov vykurovania a tým značné zníženie ich účinnosti.

Vodoinštalácie

Pri vodoinštaláciách je dôležité dodržať predpísanú vzdialenosť od elektrických rozvodov a zásadu, že voda nesmie byť vedená nad plynovodom.

Potrubná sieť sa skladá z rúrok, „fitingov“ (odbočky, kolená, spojky, hrdlá), armatúr (uzávery, klapky) a z upevňovacieho materiálu.

Vnútorné vodovodné potrubie môže byť z medi, plastu, z nehrdzavejúcej alebo pozinkovanej ocele a existujú aj systémy z vrstvených rúr (plast s kovovými vložkami), v ktorých sa kombinujú pozitívne vlastnosti ocele a plastových materiálov. Potrubná sieť sa skladá z rúrok, „fitingov“ (odbočky, kolená, spojky, hrdlá), armatúr (uzávery, klapky) a z upevňovacieho materiálu. Vedenia musia byť tiež zaizolované. Medené potrubie sa spája letovaním, plastové rozvody zváraním alebo mechanickými (lisovanými) spojkami a pozinkované potrubie a armatúry pomocou závitových spojov. Po dokončení inštalácie novozabudovaných rozvodov je nutné čo najskôr ich prepláchnuť a dezinfikovať. Na zistenie netesností potrubia sa pred jeho zakrytím urobí tlaková skúška, a to vodou alebo stlačeným vzduchom.

Kanalizácia

Potrubie vnútornej kanalizácie môže byť z kovu (liatina, oceľ), kameniny, vláknocementu, keramiky, betónu alebo plastov (PVC, PP). Systém kanalizácie pozostáva z pripájacieho potrubia, zvislého odpadu a ležatého zvodu.

Potrubie sa dimenzuje vždy na konkrétnu situáciu. Pri dimenzovaní kanalizačných prípojok od zariaďovacích predmetov k hlavným zvislým odpadovým rozvodom je dôležité dodržať vhodný sklon – nemal by byť menší než 3 %, aby sa zabezpečilo úplné odtekanie splaškov, zároveň však nesmie byť ani priveľký. Strmý spád totiž spôsobí príliš rýchly odtok vody a usadenie pevných častí v potrubí. Vzdialenosť medzi zariaďovacím predmetom a odpadovým potrubím by nemala presiahnuť určitú dĺžku, napríklad v prípade záchodovej misy je to 1,5 m, a obmedzený je aj počet kolien. Pri návrhu je dôležité myslieť aj na vetracie potrubie (vyvádza sa nad strechu), ktoré zamedzí prípadnému šíreniu zápachu z kanalizácie. Prenikaniu zápachu do interiéru zabránia zápachové uzávery (sifóny).

Pred spustením kanalizácie do prevádzky je nutné urobiť technickú prehliadku, skúšku vodotesnosti ležatého potrubia a plynotesnosti zvislého potrubia (tá nie je povinná, ale odporúča sa). Technická prehliadka sa robí pred zakrytím, zamurovaním alebo zasypaním a kontroluje sa trasa, svetlosť, sklon, spoje a ďalšie parametre kanalizácie. Pri skúške vodotesnosti sa v potrubí vytvorí pretlak vody, takže jej úniky odhalia prípadné netesnosti.

Predstenové inštalačné systémy

Toto praktické a v súčasných kúpeľniach hojne využívané riešenie pozostáva z nosných montážnych prvkov (konštrukcií), na ktoré sa upevňujú zariaďovacie predmety (závesné WC, bidet, pisoár a umývadlo) a z pripravených úchytov na osadenie prípojok vody a kanalizácie.

Vďaka predstenovým systémom je montáž zariaďovacích predmetov jednoduchšia a presnejšia, zjednoduší sa aj inštalácia rozvodov. Navyše, steny tak nie sú oslabené drážkami a zníži sa prenos hluku z potrubia do konštrukcie stavby. Prvky predstenových inštalácií môžu byť určené na zamurovanie do masívnej konštrukcie alebo sú súčasťou systému ľahkej sadrokartónovej konštrukcie.

Vykurovanie a vzduchotechnika

Systém vykurovania sa skladá zo zdroja tepla (napríklad kotol alebo centrálny zdroj), rozvodov vykurovacieho média (zväčša vody) a vykurovacích telies. Kotol môže byť napríklad plynový či elektrický, ako zdroj tepla však možno použiť aj tepelné čerpadlo alebo iné alternatívne riešenie.
Vykurovacie rozvody sa zhotovujú z medi alebo plastov, od zváraných oceľových rozvodov, ktoré sa používali v minulosti, sa dnes už upúšťa. Plastové rúrky by mali byť určené na rozvod vykurovacej vody, tie, ktoré sa používajú pri vodovode, nie sú na vykurovanie vhodné. Spoje sa zhotovujú rovnako ako pri rozvodoch vody – spájkovaním v prípade medi, zváraním alebo lisovaním v prípade plastov.
Vykurovacie telesá sa dnes používajú prevažne doskové (tenkostenné oceľové). S kedysi bežnými liatinovými radiátormi sa už stretnete iba v špecifických prípadoch. V ponuke je celá škála rôznych typov radiátorov, od štandardných až po dizajnérske kúsky určené do exkluzívnych interiérov. V kúpeľniach sa tešia obľube najmä „rebríky“, ktoré sa hodia aj na sušenie uterákov, pred francúzske okná sa zasa obvykle umiestňujú podlahové konvektory.

Alternatívou vykurovacích telies môže byť podlahové vykurovanie. V takom prípade sa teplo do interiéru prenáša sálaním z podlahy, ktorá je ohrievaná buď zabetónovanými teplovodnými rúrkami, alebo elektrickými vykurovacími káblami (rohožami) či fóliami. Ide o pomerne komfortný spôsob, ktorý je však vyvážený napríklad vyššou cenou realizácie a niektorými ďalšími obmedzeniami.

Interiér možno vykurovať aj teplým vzduchom, pričom systém obvykle slúži zároveň aj na vetranie jednotlivých miestností. Teplý vzduch sa privádza vzduchotechnickými kanálmi (obvykle v podlahe alebo pod stropom) a prieduchmi v stene do spální a obytných miestností, odvádzanie vzduchu sa situuje do kúpeľní, WC a kuchýň, kde vznikajú nepríjemné pachy a výpary. Tento systém umožňuje aj rekuperáciu (spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu), čím sa podstatne znižujú náklady na vykurovanie. Takéto riešenie sa dnes využíva najmä v nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch.
Okrem teplovzdušného vykurovania sa s vzduchotechnickými rozvodmi stretnete v rodinných a bytových domoch len zriedka. Vzduchotechnika zväčša slúži iba na odvetranie kúpeľní, WC a kuchýň. Skladá sa z odťahového ventilátora (v kuchyni je súčasťou digestora) a potrubia, najčastejšie vyvedeného nad strechu. Vzduchotechnické potrubie sa vedie v inštalačnej šachte spolu s kanalizáciou a vodovodom.

Rekonštrukcia elektrických rozvodov

Vlastne takmer vo všetkých prípadoch znamená rekonštrukcia elektrických rozvodov ich znovuvybudovanie, pričom sa kladie dôraz aj na zvýšenie ich bezpečnosti. Tu je jednoznačne nutné postupovať podľa v súčasnosti platných technických noriem. Podľa stavebného zákona sa požaduje projekt vypracovaný projektantom s príslušnou odbornosťou, takže rovnako, ako je potrebné mať profesionálny návrh rozvodov plynu, vody a kúrenia, je nevyhnutná aj dokumentácia na zhotovenie elektroinštalácií. Podkladom na rekonštrukciu elektroinštalácie je projektová dokumentácia, do ktorej projektant elektrotechnických zariadení zakreslí návrh jej realizácie podľa platných noriem a na základe želania investora (umiestnenie svetiel, ovládacích prvkov a ďalších komponentov). Realizovať ju môže elektromontážna firma s príslušným oprávnením alebo elektrikári-živnostníci, ktorí musia mať potrebnú kvalifikáciu. Hotová elektrická inštalácia sa musí pred uvedením do prevádzky vyskúšať a zrevidovať. Revíziu vykoná revízny technik, ktorý na základe stavu inštalácie vydá revíznu správu. Bohužiaľ, stále existuje veľa majiteľov-investorov, ktorí považujú dokumentáciu a následnú revíziu elektroinštalácií svojho bytu či domu za zbytočnosť, čím nielen porušujú predpisy, ale často aj ohrozujú bezpečnosť všetkých obyvateľov budovy.

Elektrická kabeláž sa môže viesť v dutinách stavebných konštrukcií vytvorených na tento účel (napríklad sadrokartónové priečky, podhľady, zdvojené podlahy), v kanálikoch, v drážkach vysekaných do omietky alebo do stien pod omietkou, prípadne pod omietkou v ohybných plastových rúrkach (tzv. husie krky, do ktorých sa káble zaťahujú až po dokončení murárskych prác) alebo na povrchu v povrchových lištách. Elektroinštalačné kanály a lišty môžu byť plastové alebo z pozinkovaného plechu, vovnútri môžu mať priehradky na oddelenie jednotlivých vedení a káblové príchytky na zaistenie vkladaných vodičov. So spôsobom uloženia káblov súvisí aj montáž elektroinštalačných zariadení (zásuvky, vypínače, rozvádzače).

Novinkou je systém elektrických rozvodov, ktorého základ tvoria napájacie lišty pripojené na elektrickú sieť. Každá lišta umožňuje pridávať ľubovoľný počet zásuviek – na jeden meter lišty možno umiestniť až 12 zásuvkových adaptérov. Tie sa dajú podľa potreby kedykoľvek odobrať či premiestniť na iné miesto. Ak vložíte adaptér do drážky v lište a otočíte ním o 90 stupňov, aktivujete zásuvku, ktorá je tak pripravená na pripojenie elektrospotrebiča.

Podobné články