Pred stavbou garáže

28. júna 2017 12:46 Erika Kuhnová, redakcia iStock

Už pri stavbe domu treba zvážiť čo s autom. I keď sa zdá, že ide o triviálnu záležitosť, predsa len by ste si mali aj pri garáži premyslieť niekoľko dôležitých detailov. Iba tak si ušetríte zbytočné komplikácie.

Garáž alebo prístrešok?

Prvým rozhodnutím by malo byť, či sa uspokojíte s prístreškom na auto, alebo dáte prednosť garáži – či už samostatne stojacej, alebo takej, ktorá je súčasťou domu. Prístrešok poskytne základnú ochranu pred nepriazňou počasia, nezabezpečí však, aby ste v zime nenastupovali so studeného auta s námrazou na skle. Výhodami sú najmä jednoduchosť, nízka cena a rýchla realizácia. Nevýhodou je nižšia bezpečnosť, k prístrešku však možno pričleniť malý sklad na náradie či bicykle.

Garáž naproti tomu znamená vyššiu bezpečnosť aj pohodlie, navyše môžete mať v blízkosti auta uložené potrebné náradie, prípadne využívať tento priestor aj ako dielňu.

Najkomfortnejším, zároveň však aj najnákladnejším riešením je garáž ako súčasť domu. Výhodou je úspora zastavanej plochy a prístup z obytnej časti „suchou nohou“, čo oceníte najmä v nepriaznivom počasí. Takáto garáž môže prakticky poslúžiť aj na iné účely, napríklad ako sklad alebo dielňa. Ak je garáž súčasťou domu, treba zvážiť, či bude vykurovaná alebo temperovaná, a podľa toho zvoliť tepelnoizolačné parametre jej obvodových konštrukcií a brány, prípadne steny a stropu, ktoré susedia s vykurovanými priestormi domu.

Dôvodom rozhodnutia pre samostatnú garáž môžu byť nižšie či odložené náklady, vhodnejšie umiestnenie na pozemku alebo to, že ju nechcete temperovať.

Až na hranici so susedom?

Či už chcete garáž takú alebo onakú, mali by ste jej na pozemku nájsť také miesto, aby ste nemuseli zbytočne veľkú časť záhrady obetovať prístupovej komunikácii. Aj keď chcete garáž postaviť dodatočne, mali by ste jej umiestnenie zvážiť ešte pred osadením domu na pozemok. Aj pri garáži pritom musíte dodržať literu zákona, ktorý pri odstupových vzdialenostiach uvádza, že vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Ak je pozemok úzky, môže byť vzdialenosť medzi rodinnými domami minimálne 4 m v prípade, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Inak je potrebné dodržať odstupovú vzdialenosť fasád minimálne 7 m. Akúkoľvek stavbu možno umiestniť na hranici pozemku len v takom prípade, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Bezproblémové je teda dodržanie dvojmetrovej odstupovej vzdialenosti od hranice pozemku. Pokiaľ chcete postaviť garáž bližšie k susedovi, musíte sa s ním dohodnúť a váš zámer musí odsúhlasiť aj stavebný úrad.

Potrebujete stavebné povolenie?

Podľa stavebného zákona patrí garáž do 50 m² zastavanej plochy medzi drobné stavby, stavebné povolenie na ňu teda nepotrebujete. Postačí jej ohlásenie stavebnému úradu a povoľuje sa v režime územného súhlasu. K tzv. Oznámeniu o zámere k vydaniu územného súhlasu pritom nemusí byť priložená projektová dokumentácia vypracovaná autorizovaným projektantom, postačuje prospekt výrobcu alebo dodávateľa, v ktorom je technický popis, pôdorys a pohľady na fasády.

Pamätajte na prípojky

V garáži by určite nemal chýbať rozvod elektriny a osvetlenie, praktické však môžu byť aj prívod vody a kanalizácia, prípadne vykurovanie, najmä ak chcete garáž využívať aj ako dielňu. Garáž musí byť v každom prípade dostatočne odvetraná. Vykurovanú a temperovanú garáž je najlepšie vetrať pomocou vzduchotechniky. Nevykurovaná musí byť vybavená vetracími otvormi umiestnenými na protiľahlých stranách (ideálne oproti bráne, pod stropom a pri podlahe).

Dnes už je štandardom pevná a odolná podlaha (či už z betónu, alebo cementového poteru chráneného epoxidovým náterom, z liatych materiálov alebo protišmykovej dlažby). Lepšie sa totiž upratuje, praktické sú tiež žľaby na odvod vody. A netreba zabúdať ani na spevnenie prístupovej cesty, či už niektorým typom exteriérovej dlažby, alebo zatrávňovacími tvarovkami, aby sa po daždi nezmenila na blatový „tankodrom“.

Materiál a konštrukcia

Voľba materiálu a konštrukcie určuje tepelnoizolačné vlastnosti garáže, a tým aj možnosti jej ďalšieho využitia – napríklad ako celoročnej dielne. Ovplyvní však aj to, či budete môcť na steny jednoducho upevniť police alebo háky na bicykle, prípadne vytvoriť pod stropom priestor na uloženie sezónnych predmetov. Najjednoduchším (aj najlacnejším) variantom samostatne stojacich garáží sú montované, drevené či plechové, prípadne prefabrikované betónové garáže. Tak ako pri všetkých unifikovaných riešeniach sa však musíte zmieriť s istými obmedzeniami a uniformnosťou. Širšie možnosti môžu ponúknuť murované garáže postavené na mieru, či už z tehál alebo z pórobetónu. Pre všetky typy garáží, aj pre jednoduché montované, budete pritom potrebovať základovú dosku, alebo aspoň základové pásy.

Bránu si nenechajte nakoniec

Nejde totiž len o výber vzhľadu, ktorý bude ladiť s domom, ale aj o priestor, ktorý potrebujú rôzne typy brán pri otváraní, rozmery otvoru (vrátane ostenia a nadpražia) a stavebnú pripravenosť, ktorá sa pri nich vyžaduje. Všetky tieto záležitosti by ste mali vopred konzultovať s dodávateľom.

Kedysi typické krídlové brány sú dnes skôr výnimkou a patria k atypickým výrobkom. Najčastejšie sa používajú sekciové brány, ktoré sa pri otváraní posúvajú po vodiacich koľajniciach pod strop garáže. Ak nie je pod stropom dostatok miesta, riešením môže byť posuvná brána, priestorovo najúspornejším moderným variantom sú rolovacie brány.

Bežným štandardom je dnes elektrický pohon, preto je dobré premyslieť si aj možnosti systémového riešenia, pomocou ktorého sa bude ovládať aj vjazdová brána, tienenie či osvetlenie. Výhodné je vybrať si všetko od jedného dodávateľa, vyhnete sa tak viacerým ovládačom a získate praktický kompatibilný systém.

Posuvná brána je zložená zo zvislých panelov, ktoré sa pri otváraní zasúvajú k stene garáže, takže nepotrebujú miesto pod stropom ani minimálnu výšku nadpražia. Výhodou je, že ju netreba otvoriť celú, ak prechádzate napríklad len s bicyklom.

Stropné závesy musia byť naozaj napevno

V závislosti od rozmerov môže garážová brána vážiť až niekoľko stoviek kíl. Preto je veľmi dôležitý stav stropu a nosných stien. Za ideálne materiály možno považovať tehlu, betón, tvarovky alebo robustnú drevenú konštrukciu. Nevhodné sú naopak sadrokartón, heraklitové dosky alebo polystyrén. Podobné je to pri strope – za vyhovujúce možno považovať keramické, betónové či panelové stropy. Vyhnúť by ste sa však mali montáži do nesúdržných stropných konštrukcií alebo podhľadov.

Čo hovorí stavebný zákon

Stavba garáže sa podľa novely stavebného zákona považuje za drobnú stavbu, pokiaľ spĺňa kritériá vymedzené v stavebnom zákone pre drobné stavby, to znamená, že plní doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie a zároveň je prízemnou stavbou, ktorej zastavená plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m.

Pri drobných stavbách postačí ohlásenie obci, ktorá podľa stavebného zákona vykonáva právomoc stavebného úradu. K oznámeniu je potrebné pripojiť jednoduchý situačný výkres. Obec po ohlásení drobnej stavby písomne oznámi stavebníkovi, že proti jej uskutočneniu nemá námietky. V jej právomoci je však aj určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Podľa stavebného zákona sa kolaudačné konanie vykonáva iba pri tých stavbách, ktoré vyžadovali stavebné povolenie, preto sa ohlásené drobné stavby vrátane garáží nekolaudujú. Na kolaudáciu drobných stavieb, po ktorých ohlásení obec určila, že podliehajú stavebnému povoleniu, sa vzťahuje ust. § 81c písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad môže upustiť od kolaudácie stavby.

Odstupy stavieb podľa Vyhlášky 532/2002, § 6

(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel a nie sú na nej umiestnené okná.

(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.