Zem starovekého národa
Prvú z prisťahovaleckých vĺn predstavoval národ Sumerov, ktorý v priebehu niekoľkých storočí dosiahol vrcholný rozvoj v politike, ekonomickej oblasti, náboženstve a literatúre. V 3. tisícročí pred Kristom pozostával z dvanástich mestských štátov, napríklad Ur, Uruk, Eridu alebo Nippur. Ich centrá tvorili opevnené mestá, okolo ktorých sa nachádzali roztrúsené dediny. Spoločnosť sa sústredila okolo dvoch hlavných pilierov: chrámu a kráľovského paláca.
Najstaršie zikkuraty
Každý chrám bol zasvätený božstvu, ktoré ochraňovalo mesto, a preto predstavoval najrozľahlejšiu, najvyššiu a najbohatšiu stavbu v meste. Stál na vrchu mohutnej terasovitej stavby, tzv. zikkuratu. Na konci 22. storočia pred. n. l. nastáva v dejinách Sumeru posledné obdobie rozkvetu. Po vyhnaní divokého kmeňa Gutejcov, ktorí ovládli krajinu na vyše sto rokov, uruckí králi obnovujú zikkurat bohyne lásky Inanny (Ištar). Spomína sa aj v Epose o Gilgamešovi. Urskí králi zasa vzriesili zikkurat boha Mesiaca Nannara (Sína), ktorého základy pochádzajú možno až z 30. – 28. storočia pred n. l. Obe tieto stavby dodnes stoja a vyzerajú ako ozajstné umelé vrchy na púšti.
Vznik tehlovej architektúry
Mezopotámiu charakterizoval nedostatok kameňa, zato však dostatok kvalitnej hliny, čo podnietilo rozvoj tehlovej architektúry. Istú monumentálnosť jej dávala farebná glazúra, ktorou sa tehly pokrývali. Urucký zikkurat postupne prišiel o svoj plášť z vypaľovaných tehál a v súčasnosti splýva do beztvárnej masy. V nej sa však ešte dajú rozoznať rohože, ktoré sa ukladali medzi jednotlivé vrstvy.
Urský zikkurat sa zachoval v lepšom stave. Stojí na základni s rozmermi 62,5 x 43 metrov, má tri stupne a tri schodiská. Prvý stupeň bol sivobelasý, druhý červený a tretí tmavomodrý. Na hornej plošine zikkuratu, vo výške takmer 30 metrov, sú ešte pozostatky základov chrámu, do ktorého zostupoval boh. Jadro tohto stupňovitého chrámu bolo postavené z tehál sušených na slnku a obložené plášťom z vypálených tehál, ktoré spájali asfaltom. Iracká pamiatková správa ho dala sčasti zreštaurovať, pričom sa použili aj pôvodné tehly. Tieto tehly sú staré až 5 000 rokov!
Keďže zikkuraty boli chrámové stavby, ich využitie i usporiadanie treba hľadať v náboženských predstavách. Zástupcom boha na zemi bol kráľ, ktorý bol zároveň aj najvyšším kňazom. Ak chceli poznať vôľu bohov, museli mať možnosť pozorovať hviezdy. Takto sa prvé chrámy stali aj hvezdárňami a dostali tvar veže – umelej hory. Starí Sumeri totiž verili, že bohovia sídlia na horách. A keďže na mezopotámskej rovine hory neboli, neostávalo im nič iné, než aby si ich postavili.
Bola Babylonská veža zikkurat?
V nasledujúcom období sa z mezopotámskych mestských štátov vyvinuli dve veľké ríše: Babylonia na juhu a Asýria na severe. Babylonská ríša rozširovala svoj vplyv a okolo roku 1700 pred n. l. ovládala územie od Perzského zálivu po dnešné Turecko. Jej staroveká metropola, Babylon, je známa mnohými stavbami, no azda najznámejšou z nich je Babylonská veža. Jej meno je pre nás dodnes symbolom zmätku a neporiadku. Išlo údajne o obrovskú vežu z pálených tehál – zikkurat, ktorý sa volal Etemenanki čiže Dom základov neba i zeme.
Podľa 11. kapitoly Prvej knihy Mojžišovej si Noemovi potomkovia povedali: „Nože narobme tehál a vypáľme ich ohňom a postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol by siahal až k nebu!“ Hospodinovi sa však taká opovážlivosť znepáčila: zostúpil medzi nich a poplietol im jazyky, aby jeden druhému nerozumeli, a rozptýlil ich odtiaľ po celom svete. A tak prestali stavať toto mesto, ktoré začali prezývať Bábel.
Podľa autorov ďalších kníh Biblie i podľa správ starovekých historikov a moderných archeológov však Mojžišove informácie nie sú úplne spoľahlivé. Mesto Bábel (čiže Babylon, po babylonsky Babili – Brána božia) bolo predsa len postavené. A stála aj jeho veža.
Ako vyzerala Babylonská veža?
V rokoch 1900 – 1911 prebiehal na mieste starovekého Babylonu archeologický výskum. Podľa vykopávok nemeckého archeológa Roberta Koldeweya bola základňa Babylonskej veže štvorcová a každá strana tohto štvorca mala 90 metrov. Vysoká bola takisto 90 metrov, pričom prvý zo siedmich stupňov meral 33 metrov, druhý 18 metrov, tretí až šiesty po 6 metrov. Siedmy, na ktorom stál chrám boha Marduka, stvoriteľa sveta a ochrancu svetového poriadku, meral 15 metrov. Tento najvyšší stupeň bol obložený modrými glazovanými tehlami, ktorých farba tvorila dokonalý kontrast s mútnymi tmavožltými vodami Eufratu. V tom, kto dal Babylonskú vežu skutočne zbúrať, sa mienky historikov rozchádzajú. Ale isté je, že keď v 4. storočí pred. n. l. Alexander Veľký vtiahol do Babylonu, našiel vežu rozsypanú a rozpadnutú.
Čo dodať na záver? Azda len toľko, že podobne, ako sa nedá vykopať staroveké rímske mesto bez pozostatkov kúpeľov či stredoveké európske mesto bez kostola, tak nemožno pri vykopávkach starovekého mezopotámskeho mesta nenájsť zikkurat. Ten sa ako stavebný typ udržal celé tisícročie a ako chrámová veža, nazývaná i vrch boha, bol typický pre sumerské a babylonské obdobie.
Podobné články
Industriálny štýl bývania: Takto ho dokážete okoreniť!
Jemen – história, ktorú písala tehla
Bývanie s prírodou
Záhrada s nádychom spirituality
Tehla – materiál obdivovaný po stáročia
Architektonický ateliér Neo Domus: Stavba by mala byť funkčná a vyvolávať dobrý pocit
Tehly, ako ich nepoznáte
Dôkaz o kráse a trvácnosti tehly – kostoly v španielskom Teruel
ASB.skMiesto pre nové nápady. Z bývalých kasární v Nitre urobili kreatívne centrum
ASB.skSpišská Nová Ves vylepšuje svoj verejný priestor. Začali sa práce pri hlavnej pošte
ASB.skMestské lesy spúšťajú prestavbu Šantiska. Areál na Kamzíku doplní osemmetrová líška a iné herné prvky
ASB.skPalma dá zbohom brownfieldu. Do výstavby novej štvrte zostáva pár rokov