Tehla našla uplatnenie pri výstavbe kostola: Zadávatelia hľadali materiál, ktorý vydrží stovky rokov

26. februára 2025 21:13 Ján Gerych Jiří Hloušek

Multifunkčný cirkevný objekt Bratskej jednoty baptistov v Žatci po dekádach úsilia ukončil prvú etapu výstavby. Vďaka kvalitnému stavebnému materiálu pôjde nielen o trvanlivú, ale i energeticky sebestačnú budovu.

Baptisti nemajú kostoly, ale modlitebne, rysujúca sa archa v Žatci však nebude len priestorom na modlitbu. Poskytne tiež zázemie pre mládež, okrem hlavnej veľkej sály bude mať ešte jednu menšiu a ponúkne aj ďalšie možnosti. Bratia baptisti teda hovoria o multifunkčnom cirkevnom objekte. Vyspovedali sme Milana Vimpela, ktorý má celú stavbu na starosti, kazateľa Jaroslava Hrůzu a Josefa Hrůzu, zástupcu vedúceho stavby, ktorý v zbore pracuje s mládežou.

Výstavba z vlastných zdrojov

Aká dlhá bola cesta k novej modlitebni?
Milan Vimpel: Úmysel hľadať väčšie priestory sa v zbore objavil už v 90. rokoch. Hľadali sme ich až do roku 2015, chceli sme si zrekonštruovať nejakú už postavenú budovu. Prešli sme okolo 16 nehnuteľností, v prípade niektorých sme sa zúčastnili dražieb, jednu sme dokonca vyhrali, ale potom to nedopadlo podľa očakávaní. V roku 2015 sme začali intenzívne rokovať o kúpe pozemkov na ulici Klostermannově. Podarilo sa nám to a v nasledujúcich rokoch sme nechali spracovať projekt. Objavili sa ešte komplikácie kvôli územnému plánu, takže stavebné povolenie sme získali až v roku 2021.

Z čoho stavbu financujete?
Milan Vimpel: Bratská jednota baptistov nečerpá žiadne dotácie od štátu. Ako jedna z mála cirkví v Česku odmietla dotácie na vyrovnanie krívd. Náš zbor BJB v Žatci neberie žiadnu dotáciu ani príspevok na plat pracovníkov. Všetko si hradíme sami z vlastných darov. Okrem bežnej prevádzky zboru sme teda začali z našich darov šetriť na budúcu stavbu nového multifunkčného cirkevného objektu.

Prvý vklad 40-tisíc českých korún (približne 1600 eur) vložil náš bývalý kazateľ a tiež bývalý predseda BJB v Českej republike, brat Dobroslav Stehlík. Dnes náš zbor zahŕňa okolo sto členov, vtedy to bolo menej, ale časť zboru si to vzala za svoje. V období od roku 1999 do roku 2015 sme našetrili peniaze na zakúpenie pozemku. Po úhrade všetkých poplatkov sme mali na účte opäť nulu. Nemali sme projekt ani predstavu, ako to má vyzerať. Medzitým nám zbor z Bratskej jednoty baptistov v Tepliciach poskytol dar, ktorý pokryl väčšinu nákladov na projektovú dokumentáciu. Od toho sme sa odpichli a potom sa zapojili neuveriteľným spôsobom naši členovia, ktorí si odriekli dovolenky, drahé autá a darovali od tisíc až po milión českých korún. Peniaze nám darovali aj naši ľudia, ktorí sa odsťahovali do Ameriky.
Pred podpisom zmluvy o dielo s dodávateľom sme mali našetrenú polovicu financií na dokončenie hrubej stavby. Bol to risk pre nás aj pre dodávateľov, ale zmluvu, ktorá sa blížila k sume 20 miliónov českých korún (okolo 780-tisíc eur), sme podpísali. Zvyšok sa nám podarilo zohnať počas roka, to už nám prispievali aj ľudia mimo nášho zboru z celej republiky. Na našich stránkach sú fotky a ďalšie informácie, ako pokračujeme, a podpora je citeľná

Chrám v tvare archy

Kto budovu navrhol?
Milan Vimpel: Prebehlo výberové konanie, ktoré vyhral Design Projekt Břetislava Sedláčka. Bol pre nás najdostupnejší a navyše je odtiaľto zo Žatca. Zásobili sme ho informáciami, čo môžeme, čo nie, ale nechali sme samotný zámer úplne na ňom. Najviac na tom spočiatku pracovala architektka Lucie Hantáková, návrhu dala ráz, ktorý sa potom dotiahol do konca.

Čo má baptistická modlitebňa obsahovať?
Jaroslav Hrůza: Naše cirkevné spoločenstvo sa zaraďuje do protestantského prúdu reformačného kresťanstva, nectí kult svätých obrazov a sôch. To je rozhodujúce aj pre ikonografiu. Z toho vyplýva, že ani architektúra našich cirkevných stavieb sa neriadi všeobecnou cirkevnou ikonografiou. Pretože jedinou autoritou vierouky, ktorú vyznávame, je Biblia, pri realizácii našich stavieb sa môžu objaviť niektoré biblické symboly. Ide o cirkevný objekt.

Architektúra stavby – interiér, ako aj exteriér – môžu obsahovať niektoré všeobecné kresťansko-biblické symboly ako kríž, rybu, Bibliu v tvare knihy, kalich, archu a ďalšie. A exteriér stavby bol poňatý práve v tvare archy, čo je biblický záchranný prostriedok pred potopou. My veríme a vyznávame, že pán Ježiš Kristus je jediným záchranným prostriedkom tohto sveta. Naša stavba je teda poňatá v dizajne archy – záchranného prostriedku.

Interiér hlavnej sály je poňatý vo funkcionalistickom štýle, jeho usporiadanie je strohé, riadi sa potrebami a zvyklosťami bohoslužby, ktoré tu budú prebiehať. Dominantou sály je okno v tvare kríža, ktoré sa nachádza po ľavej strane pri vstupe do sály, a tiež krstiteľnica, ktorá je situovaná v priečelí sály. V našich spoločenstvách v tomto prúde kresťanstva krstíme na vyznanie viery dospelých ľudí. Krstiteľnica je neoddeliteľná súčasť stavby a priestoru, v ktorom sa schádzame. Ďalšie symboly sa môžu objaviť až pri realizácii interiérových doplnkov ako napríklad na kazateľnici, ktorá môže mať rôzne formy a niesť rôzne symboly. Akustická úprava stropu bude pripomínať vlny, čo doplní externý symbol archy. Môže tiež niesť rôzne symboly, biblické verše a podobné motívy. Máme to jednoduché, funkčné, vyhovujúce našim požiadavkám bohoslužby.

Modlitebňa a krstiteľnica

Ako sa líši obrad oproti katolíckej bohoslužbe?
Jaroslav Hrůza: Je to bohoslužba slova, nie je to svätá omša. Stretávame sa, čítame z Biblie a vykladáme to, spievame, máme rôzne formy chvály, či už spevy, recitácie básní, svedectvá, modlitby. Podieľa sa na tom ako hlavný vedúci kazateľ a dopĺňajú ho ďalší členovia zboru, ktorí majú obdarovanie a zúčastňujú sa rôznych zborových služieb. Z toho sa skladá program bohoslužby, ktorá trvá vyše poldruha hodiny.

Mohlo by vás zaujímať

Tehlové kostoly v španielskom Teruel

Španielsko nie je len krajinou toreadorov a ľudí s „horúcou krvou“. Skrýva sa v ňom...

Ako prebiehajú krsty?
Jaroslav Hrůza: Prebiehajú pri bohoslužbe. Tá začína privítaním, modlitebným stíšením, hudobným programom a potom prichádza konkrétny akt krstu. Krstenci prichádzajú do priestoru po jednom alebo po dvoch, keď majú bližšie vzťahy, postupne sú pokrstení a vychádzajú zadnou časťou. Máme na to pripravené schodisko, ktoré oddeľuje priestor krstiteľnice a modlitebne od vstupného priestoru, vchádza sa tam zboku zadným vchodom. Krstiteľnica je súčasťou modlitebne, nie je otvorená počas bežných bohoslužieb. Je to prispôsobené tak, že sa na ňu premietajú texty piesní a biblické texty. Otvorí sa, keď je to potrebné, potom je možné ju vnímať vizuálne z priestoru modlitebne.

Milan Vimpel: Môžete sa pozrieť na náš web, každú nedeľu tam po skončení zverejňujeme bohoslužbu.

Priestory využijú na rôzne aktivity

Staviate multifunkčný cirkevný priestor, aké ďalšie funkcie plní?
Milan Vimpel: Na bežný chod pre sto členov a ďalších prichádzajúcich sú bohoslužobné zhromaždenia, vyučovanie Biblie v týždni, nácviky speváckych zborov, máme zmiešaný, mužský, ženský, mládežnícke, dorastenecké a tiež besiedku najmenších detí. Súčasné priestory sú naplno využité.

Náš zbor je otvorený pomáhať, takže keď začala vojna na Ukrajine, spojili sme sa so starostkou a naše priestory sme otvorili pre všetkých utečencov v Žatci. V našich doterajších malých priestoroch sme mali na obed 60 Ukrajincov, čo sa tam nedalo zvládať. V novostavbe na to máme prispôsobené priestory bez toho, aby sme narušili veľkú sálu. Na poschodí máme malú sálu s veľkou kuchyňou, ktorú si vyžiadali naše sestry, aby na takéto akcie mali dosť priestoru. Môžeme tam popri pomocných akciách organizovať napríklad aj svadby a ďalšie akcie, ktoré sa konajú v našom spoločenstve. Potom sú tam triedy na voľnočasové aktivity pre mládež, dorast a besiedku, organizujeme tiež prázdninovú letnú biblickú školu.

Celý pozemok má viac ako 2700 m². Máme tam prístrešok s posedením, sklady, chodia tam naše deti a mávajú „prespávačky“ s učiteľkami. Využitie s cieľom vyznávania kresťanstva je pestré.

Jaroslav Hrůza: Priestory na občerstvenie využívame aj pre vlastné potreby. Organizujeme napríklad slávnosti vďakyvzdania, alebo keď sú krsty, robíme spoločný obed alebo občerstvenie. Preto som kládol dôraz na to, že nejde o kostol – sálu, ale je to skutočne multifunkčný cirkevný objekt.

Krížové okno v tehlovom múre

Ako ste si vybrali stavebný materiál?
Milan Vimpel: Rozhodnutie nebolo na nás, dali sme zadanie projektantovi a on to podľa nášho zadania navrhol. Vychádzal zo základnej myšlienky, že kostol by mal vydržať viac ako 500 rokov, a preto má byť kvalitne postavený. Z toho dôvodu je tam predimenzovaná základová doska, základy, všetko je urobené tak, aby to niečo vydržalo. Preto tiež navrhli stavať zo systému HELUZ. My sme neboli proti. V jednej chvíli teda áno, uvažovali sme, že ušetríme na priečkach z Ytongu, ale HELUZ nám vyšiel v ústrety, takže máme všetko kompletne od nich.

Ako sa realizovali s tehlami detaily, ktoré na bežných budovách nebývajú?
Milan Vimpel: Je tam niekoľko detailov, jedným z nich je krížové okno. To bolo najzložitejšie, pretože je tam vlastne vyvesené. Musela sa urobiť špeciálna konštrukcia, ktorá prenáša zaťaženie z horných radov tehál na spodné. Robilo sa to zložito zo železa, potom sa konštrukcia murovala a preniesla zaťaženie do venca a ďalej.

Ďalšia vec je samotný tvar stavby. Je to archa. Trojmetrové ochranné pásmo obmedzilo priestor na stavbu, pozemok sa zužuje. Tvar archy vyplynul aj z toho. Metrostav sa s tým musel pohrať a dobre stavbu založiť a z tehál HELUZ robiť tvar, kde nie je jediný pravý uhol. Podarilo sa im to a oblúk na čele budovy urobili z rovných tehál úplne nádherne.

Krížové okno vrhá do interiéru svetlo, funguje to po celý deň, nebo je to nejako načasované?
Milan Vimpel: Neplánovali sme to, ale zistil som, že medzi 13. a 15. hodinou svieti priamo na krstiteľnicu.

Bez kontaktného zateplenia

Ako vychádza budova po energetickej stránke? Taká modlitebňa asi nebude príliš úsporná?
Milan Vimpel: Je postavená ako energeticky sebestačná budova. Mala by spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky. Budeme mať tepelné čerpadlo vzduch-voda a v súčasnej dobe dorábame podlahové kúrenie na poschodí. Vzduchotechnika bude s ohrevom a chladením. V budove sa v súčasnej dobe nekúri, a dá sa tam pracovať, rovnako je to aj v lete. Murivo je dostačujúce a žiadna ďalšia izolácia nie je potrebná. Obvodové múry sú z tehál HELUZ FAMILY 44 2in1.

Ako ste spokojní s priebehom stavby a kedy bude hotová?
Milan Vimpel: Pre nás sú limitujúce financie. Keby sme to boli nechali na Metrostave, mohli sme sa tam už teraz schádzať. Čiastka sa ale blížila k 70 miliónom korún (asi 277-tisíc eur), čo nie je v našich možnostiach. Metrostavu sme vďační za odvedenú prácu. Jazdila tam ťažká technika, na ktorú by sme nedosiahli. Hrubú stavbu zo systému HELUZ stavala malá skupina robotníkov, a to veľmi precízne podľa odporúčaných postupov. Do konca roku 2023 sme od Metrostavu prevzali hrubú stavbu s oknami, kompletnou skladbou strechy, retenčnou nádržou, napojením na vodu a kanalizáciu a dažďovou kanalizáciou.

Od tohto roku využívame menšie remeselné firmy. Máme hotovú zdravotechniku, rozvody, elektriku s vonkajšou elektrickou prípojkou a vzduchotechniku vrátane klimatizácií. Všetky rozvody sú bez koncových zariadení. Ďalším krokom bude podlaha na poschodí. V roku 2025 bude našou snahou dokončiť vnútorné priestory – podlahy na prízemí, vnútorné omietky, aby to bolo pripravené na montáž koncových prvkov – vypínačov, toaliet, umývadiel. Hrubá stavba bude dokončená omietkami. Ako hovoríme, keď pán Boh dá, chceli by sme to takto zvládnuť.

Šikovné riešenie na zväčšenie kapacity

Obsahoval architektonický návrh nejaké novinky, na ktoré nie ste zvyknutí?
Milan Vimpel: Nechali sme sa v mnohom inšpirovať architektmi, usporiadanie sedenia nie je bežné autobusové, ale lúčovité, a vďaka tomu sedia ľudia bližšie k pódiu. Ďalšia vec je, že krstiteľnica býva bez zázemia, obvykle pod pódiom v zemi. Krstenec po krste odchádza do šatne alebo na toaletu najkratšou cestou cez sálu, mokrý. Architektka Lucie Hantáková navrhla riešenie vrátane spŕch, záchodov a šatní pre mužov a ženy zvlášť. Je to tam oddelené, takže mokrý človek nepríde do styku so sálou. Zázemie má vlastný vstup. Nápad architektov sme prijali, myslíme si, že je to dobrá vec.

Projektant nám navrhol ozvučenie, vypracoval slaboprúdový rozvod, ktorý je použiteľný aj pre kamerové nahrávanie, takže v budúcnosti budeme môcť vysielať online. Reproduktory sú rozmiestnené po celej sále. Sú tam navrhnuté priestorové mikrofóny, mixážny pult a projektory.

Jaroslav Hrůza: Vstup do hlavnej sály je z vestibulu, kde je dôležité, že v prípade potreby sa dajú otvoriť bočné steny okolo hlavných dverí, čo sálu zväčší o ďalšie miesta. Vestibul potom tvorí súčasť sály, zostávajú tam iba stĺpy. Je to zaujímavý prvok, ktorý zväčšuje kapacitu a funkčnosť.

Milan Vimpel: Pri plánovaní výstavby uvedeného diela sme sa snažili inšpirovať aj z iných obdobných novostavieb cirkevných objektov. Tam sme vypozorovali, že majú veľkú sálu, ale menší vestibul a vstup. Toto môže byť problémom pri ukončení bohoslužieb, keď sa ľudia z hlavnej sály presunú do malého vestibulu a sú nútení ho čo najskôr opustiť – nezmestia sa tam. V našej stavbe sme sa snažili priestor vestibulu priblížiť priestoru hlavnej sály.

Josef Hrůza: Vďaka tomu môže byť príjemné ešte zostať, aby nebol niekto nútený odchádzať a mohol sa napríklad zúčastniť rozhovoru.

Milan Vimpel: Celý areál by mal byť bezbariérový, poschodie bude dostupné výťahom.